Láka vás netradičná dovolenka? Vyberte sa do Kirgizska
Máme tu dovolenkové obdobie. Nie každý sa túži kúpať v azúrovom mori a slniť sa na piesočnatej pláži. Mnohí sa rozhodnú vycestovať do rôznych zabudnutých kútov sveta. Košičan Jozef je presne ten typ, ktorému vylihovanie na pláži nič nehovorí. Zbalil si kufre a s tromi kamarátmi sa vydal na poriadne dobrodružstvo – do Kirgizska.
Táto krajina by sa určite nedala nazvať letnou turistickou destináciou. Je to miesto pre cestovateľov, ktorí vyhľadávajú majestátne hory, panenskú prírodu, nekonečné údolia a divoké rieky.
Jozef, ktorý pracuje ako inžinier počítačových sietí, sa rozhodol Kirgizsko navštíviť z jednoduchého dôvodu. Mal potrebu aspoň na desať dní odísť od civilizácie. „S mojimi kamarátmi sme už v minulosti boli napríklad v Gruzínsku, no tentoraz sme chceli ísť ešte do vzdialenejšej krajiny.“
Kúpili si teda letenky, zbalili kufre, zarezervovali si terénne auto cez internet, aby sa im ľahšie presúvalo z miesta na miesto a vydali sa na cestu. Z Prahy leteli do Istanbulu a odtiaľ do Biškeku, kde ich už čakalo objednané auto. „Chceli sme mať neobmedzenú dopravu a vidieť čo najviac zákutí tejto krajiny,“ hovorí Jozef.
V sirotinci sa pracuje
Nápad s autom sa im zo začiatku veľmi pozdával, no nakoniec s ním mali viac problémov ako úžitku. Museli riešiť defekt, neustále dolievať benzín, rozoberať motor. Raz si pri výmene sviečok nevedeli veľmi pomôcť a boli nútení zavolať majiteľovi auta, ktorý im ho prenajal. Ako odškodné za spôsobené problémy ich zobral k sebe domov a poskytol im nocľah. „Okrem toho, že sa venuje tomuto biznisu, sme sa dozvedeli, že podporuje aj sirotinec, kde sme boli na jednu noc ubytovaní. Žili tam tínedžeri, ako aj opustené bábätká. Celý systém sirotinca funguje tak, že deťom je poskytnuté ubytovanie, no na revanš sa starajú o farmu a zvieratá. Všetky plodiny, ktoré vypestujú, majú ako obživu. Zvyšok predávajú. Bol to pre nás naozaj silný zážitok,“ vysvetľuje.
Podozriví turisti
Kirgizi patria medzi turkické kmene, pre ktoré je typický kočovný spôsob života. Aj dnes tam ľudia bežne žijú v prenosných jurtách. Venujú sa predovšetkým chovu oviec, kráv, koní či jakov. Pri putovaní po tejto krajine je teda nemožné, aby ste nenarazili na trh so zvieratami. Jozef so svojimi kamarátmi sa na jednom takom ocitol. „Obchodníci nám ponúkali ovce, kravy, kone a dokonca aj ťavy. Keďže bolo zrejmé, že nie sme Kirgizi ale turisti, všetci nás zastavovali a ponúkali nám tieto zvieratá na predaj (predpokladali, že máme veľa peňazí). Kirgizsko nie je turistickou destináciou, a preto každý návštevník vzbudzuje akési podozrenie. My sme neboli výnimkou. Miestna polícia nám zobrala na trhu pasy a začala si nás preverovať, či nie sme náhodou teroristi,“ hovorí Jozef.
Nepohrdol vodkou ani konským mäsom
V živote Kirgizov dôležitú úlohu zohrávajú zvieratá, a to predovšetkým kone. Keďže je táto krajina veľmi hornatá a nie všade sa dostanete autom, kone používajú na presun. „Okrem jazdy ich však aj konzumujú. Je to pre nich úplne normálne. Povedal by som, že to je pre nich aj kamarát aj jedlo. Ja som, napríklad, cez deň na jednom jazdil a večer som toto mäso jedol. Nebolo však vôbec zlé,“ priznáva sa. Jozef ochutnal tiež tradičný nápoj kumys, čo je skvasené kobylie mlieko. No nepohrdol ani vodkou, ktorá je tam veľmi obľúbená. „Pollitrovka stála iba jedno euro, no nekúpte to,“ dodáva.
Nečakaný nocľah
Spolu s kamarátmi prespávali vždy na inom mieste. Raz to bolo pod holým nebom, inokedy v hoteli za zlomok peňazí. „Jedna noc aj s raňajkami stála iba štyri eurá. V jeden deň sme sa však vybrali k jazeru Ala-Kul. Neuvedomili sme si, že sme na tento výlet mali vyraziť v skorších hodinách, a preto sme boli nútení prespať vo výške 2600 m. n. m., keď nám nebolo všetko jedno. V horách bola veľká zima, fučal silný vietor a my sme nemali skoro žiadne teplé oblečenie. Miestami sme si mysleli, že možno aj zamrzneme. Pohľad na jazero však stál za to.“
Košičan na Kirgizsko nedá dopustiť. „Celá krajina je obklopená panenskou prírodou. Človek sa môže prechádzať po horách aj celý deň a nestretne ani jedného turistu. Je to úplne iný svet ako u nás doma.“ To, že táto krajina nepatrí medzi tradičné dovolenkové destinácie, cítiť aj na správaní sa samotných domorodcov. „Kirgizi nie sú zvyknutí na cudzincov. Prejavuje sa to, napríklad, na pohostinstve. Nikto vás neprivíta s otvorenou náručou,“ dodáva. A napriek tomu, že Kirgizsko je zaujímavá krajina, Jozef tvrdí, že naša je predsa o kúsok krajšia. „Máme nádhernú prírodu. Pre mňa jednu z najkrajších na svete.“
Kirgizsko, oficiálne Kirgizská republika, sa nachádza v Strednej Ázii. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Biškek. Keďže to je prevažne moslimská krajina, jedine v tomto meste nájdete rímskokatolícky kostol. Až 80 percent štátu tvorí horská sústava Ťan-Šan. Aj preto je často Kirgizsko označované za Švajčiarsko Strednej Ázie. Podobne ako Slovensko, ani Kirgizsko nemá prístup k moru a spomedzi všetkých krajín sveta je od neho najviac vzdialené. Kirgizsko susedí s Tadžikistanom, Uzbekistanom, Kazachstanom a Čínou. Oficiálnymi jazykmi sú kirgizština a ruština. Angličtina vám v tejto krajine veľmi nápomocná nebude. Krátko po prvej svetovej vojne sa Kirgizsko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu. V roku 1936 bola vytvorená Kirgizská sovietska socialistická republika. Svoju nezávislosť vyhlásila v roku 1991. Po Tadžikistane je Kirgizsko druhou najchudobnejšou postsocialistickou krajinou.
(LUX)
Foto: ja