„Ľudia sú všade rovnakí, len sme inak vychovaní“

Zbaliť si veci a začať cestovať po svete je snom mnohých ľudí. Ale len málokto nazbiera odvahu vykročiť za ním. Cestovateľ Gábor patrí do úzkej skupiny ľudí, ktorí sa nebáli nechať svoju prácu, priateľov aj rodinu a vydať sa na najdobrodružnejšiu cestu svojho života.

Všetko sa začalo tým, že si kúpil letenku do New Yorku. Ako architekt totiž trávil hodiny za počítačom, po čase mal zdravotné problémy a potreboval zmenu. „Najprv som si myslel, že budem cestovať pol roka, nakoniec je to už sedem rokov,“ hovorí mladý muž, rodák z Rožňavy.

Za túto dobu precestoval 56 krajín „Keď som bol malý, veľa som čítal Verneovky a rád som si prezeral atlasy a mapy. Chodil som po nich prstom a predstavoval som si, ako to tam môže vyzerať. Predstava o cestovaní vo mne dlho driemala,“ opisuje Gábor. 

Pomoc od cudzích ľudí

Mladík cestuje s obmedzeným rozpočtom, premiestňuje sa peši alebo sa nechá zviesť. Nocuje sčasti vo voľnej prírode, využíva couchsurfing, teda najväčšiu internetovú službu bezplatného ubytovania, no často mu pomáhajú úplne neznámi ľudia.

„Ľudia sú strašne pohostinní, mnohokrát keď vidia, že sa chýli noc alebo sme unavení z ciest, pozvú nás k sebe domov, ponúknu nám čaj alebo nás pohostia. Na svojich cestách som dostal toľko dobra od úplne cudzích ľudí, ktorých som stretol, že som ich večným dlžníkom.“

Na otázku, kde sú ľudia najpriateľskejší nám Gábor odpovedať nevedel. Tvrdí, že všade sa nájde niekto dobrý a niekto zlý. „Prestal som ľudí rozdeľovať. Myslím si, že keď človek prekoná jazykovú bariéru, ľudia sú všade rovnakí, len sme inak vychovaní,“ hovorí.

Základom je jazyk

Práve preto, aby mohol lepšie spoznať kultúru danej krajiny, učil sa ich jazyk. Okrem maďarčiny a angličtiny vie po poľsky, nemecky, španielsky, portugalsky a ovláda aj základy čínštiny. „Napríklad indonézština je tak jednoduchý jazyk, že sa dá naučiť za tri mesiace toľko, koľko človek potrebuje na prežitie,“ tvrdí cestovateľ.

Gábor má na svojej cestovateľskej mape prejdené aj také krajiny ako Sýria, Jordánsko, Bolívia, Indonézia, Chile, Mexiko, Guatemala či Panama. Aj napriek tomu, že v niektorých oblastiach zúria vojnové konflikty alebo chudoba, jemu sa doteraz nič vážne nestalo.

Mysleli si, že pašujú drogy

„V Sýrii som bol ešte pred vypuknutím vojny, bolo tam však už cítiť rastúci tlak prezidenta. Ľudia však boli veľmi pohostinní. Len neviem, či tí, ktorých som tam spoznal, ešte žijú,“ spomína.

Iný príbeh so spolucestovateľom zažili v Paname. Keď kempovali na jednom ostrove, v noci ich obkľúčili domorodci a zobrali ich do dediny na miestny súd. Mysleli si, že sú pašeráci drog. Našťastie jeden z policajtov, ktorý tam dorazil o tri hodiny, vedel po španielsky a miestnym vysvetlil, že sú len turisti.

Príbehy lásky aj ozbrojené konflikty

Najväčším prínosom z ciest sú pre Gábora neuveriteľné osudy ľudí, ktorých stretol. Rozhodol sa preto založiť projekt PEOPLEIMEET (Ľudia, ktorých stretávam), v rámci ktorého na sociálnych sieťach opisuje ich príbehy. Doteraz spísal skoro 800, portrétov však má viac než tritisíc.

„Sú to napríklad príbehy lásky. Jeden sa stal v Sečuane, kde mladý chlapec náhodou vytočil neznáme telefónne číslo. Na druhej strane linky bola veľmi smutná žena, rozprávali sa spolu každý deň po dobu jedného roka. Zistil, že sa veľmi trápi, pretože jej zomrela sestra aj mamka a je na svete úplne sama. Aj napriek tomu, že žili od seba viac než 2-tisíc kilometrov a rozprávali iným dialektom tibetštiny, do roka sa stretli, vzali sa a mali spolu dieťa.“ Silné zážitky si odniesol aj z Panamy, ktorá je neslávne známa pašovaním drog. „Ľudia sa tu dostávajú do mnohých konfliktov a zomierajú. Videl som indiánske dediny, kde boli ľudia povraždení pre nenásytnosť pašerákov.“

Pohľad do duše iných

Vďaka zdieľaniu osudov ľudí na sociálnych sieťach chce Gábor prekonať stereotypizáciu ľudí. 

Tvrdí, že tento projekt umožňuje nahliadnuť do duše ľuďom z iných kútov sveta.

„Tí, ktorí si ich príbehy čítajú, napokon zistia, že aj ľudia z najchudobnejších krajín rozmýšľajú úplne rovnako. Chcel by som, aby sa vďaka tomuto projektu mali ľudia medzi sebou radšej.“

Okrem sociálnych sietí predstavil projekt PEOPLEIMEET aj na výstave. V budúcnosti by o ňom chcel vydať knihu.

Chce precestovať svet

Či si Gábor vie po siedmich rokoch na cestách predstaviť, že sa vráti opäť domov a bude pokračovať v práci architekta, mladý cestovateľ nevylučuje. „Keď sa stretnem s pracovnou možnosťou, budem o tom uvažovať. Teraz som dostal ponuku pomôcť v projekte, ktorý je zameraný na vývoj solárnych domov v Číne. Potom by som chcel pokračovať v cestovaní. Rád by som ešte videl krajiny centrálnej Ázie ako Kazachstan, Kirgizstan či Irán. Chcel by som sa pozrieť aj do Ruska, na Aljašku a Nový Zéland. Myslím si, že som zatiaľ precestoval veľmi málo, neviem, či budem stíhať precestovať celý svet,“ usmial sa Gábor.

Foto: Gábor