Odišla za lepším životom, domov sa už nechce vrátiť
Krajina čokolády, hodiniek, syra a nádhernej prírody. Aj tak by sa dalo stručne, ale výstižne opísať Švajčiarsko. O živote v tejto krajine, nazývanej aj „alpská rozprávka,“ nám porozprávala Košičanka Anna Dudášová. Pred štyrmi rokmi zbalila kufre a odišla.
Mnoho mladých Slovákov odchádza po ukončení štúdia za prácou do zahraničia. Dôvody môžu byť rôzne – lepšie pracovné príležitosti, platové podmienky alebo túžba zdokonaliť sa v cudzom jazyku.
Inzerát
Odísť zo svojej domoviny, od rodiny a priateľov nie je ľahké. No aj napriek tomu množstvo mladých ľudí nájde odvahu a vyberie sa hľadať šťastie do cudziny. Podobne bola na tom aj Anna, ktorá vyštudovala Strednú odbornú veterinárnu školu v Košiciach. „Mojím snom bolo vždy pracovať so zvieratami. Nájsť však v prácu v tomto odbore, a nie to ešte dobre platenú, je na východe Slovenska veľmi ťažké. Rozhodla som sa, že odídem do zahraničia, aj keď budem robiť niečo úplne iné,“ hovorí Košičanka.
Anna nikdy neuvažovala nad tým, že by žila práve vo Švajčiarsku. Dostala sa tam úplne náhodou. Sadla si za počítač a rozposlala inzeráty na pracovné portály s textom, že hľadá prácu v zahraničí a nemá problém ihneď vycestovať. O niekoľko dní sa jej ozvala Slovenka žijúca v malom horskom mestečku Krummenau. Hľadala dievča, ktoré by sa staralo o ich malú dcéru a zároveň vypomáhalo v hoteli, ktorý vlastnila so svojím švajčiarskym manželom. „Neváhala som a rozhodla som sa zo dňa na deň. Nerozmýšľala som nad tým, kam idem a čo budem robiť,“ vysvetľuje.
Sťahovanie
Anna si teda kúpila lístok, nastúpila do autobusu a vybrala sa sama s kuframi do Švajčiarska. „Išla som úplne naslepo. Nevedela som, čo ma čaká. Strach som si nepripúšťala, aj keď som po nemecky vôbec nevedela. Začiatky však boli naozaj veľmi náročné. Majiteľovi som nerozumela a on zase nerozumel mne. Robila som všetko intuitívne.“ Postupne sa však jazyk naučila a aj keď dnes tvrdí, že ho ovláda iba „hovorovo“, nemá problém sa dorozumieť.
Po dvoch rokoch sa presťahovala do Zürichu za svojím slovenským priateľom, ktorý bol zhodou okolností taktiež Košičan. Slováci môžu pracovať vo Švajčiarsku, pokiaľ získajú povolenie na prácu na základe pracovnej zmluvy, keďže tento štát nepatrí do Európskej únie. „Švajčiar vás nezamestná načierno. Jednoducho majú radi pravidlá a boja sa akéhokoľvek priestupku. Ja som mala zatiaľ to šťastie, že som s prácou problém nemala a vždy som si ju našla. Teraz opatrujem trojročného chlapčeka a šesťročné dievčatko,“ dodáva.
Švajčiari žijú eko
Kvalita života vo Švajčiarsku je podľa Anny neporovnateľná so Slovenskom. „Minimálna mzda na hodinu je približne 22 švajčiarskych frankov (18 eur) a aj keď tu sú služby drahšie, za výplatu si viem dovoliť oveľa viac ako na Slovensku.“
Švajčiarsko patrí k najzelenejším krajinám na svete. Úzkostlivo dbá na životné prostredie a prednosť dáva obnoviteľným zdrojom energie. Ekologické zmýšľanie je pre nich základom. „Triedenie odpadu je samozrejmosťou vo všetkých domácnostiach. Napríklad, ak nerecyklujete, zaplatíte obrovské pokuty.
Cesty sú tu tak čisté, že človek sa doslova neodváži na zem hodiť čo i len papierik,“ hovorí Košičanka.
Anna nám ďalej prezradila, že kriminalita je vo Švajčiarsku veľmi nízka, a preto nemá problém vyjsť na ulicu v ktorúkoľvek hodinu. V Zürichu nenájdete skoro žiadnych bezdomovcov a všetky verejné priestory sú udržiavané.
Slovenský obchod či ľudový súbor
Zürich je najväčšie mesto vo Švajčiarsku, v ktorom žije množstvo Slovákov. „Bežne sa mi stáva, že na ulici stretnem slovensky hovoriacich ľudí a dokonca aj Košičanov. Človek by ani nepovedal, že je tu nás toľko.“ V Zürichu nechýba ani slovenský obchod, kostol či diskotéka. Anna dokonca tancuje aj v slovenskom folklórnom súbore Kolečko, ktorý vo Švajčiarku prezentuje naše tradície.
Anna sa na Slovensko nemieni vrátiť. „Viem, že tu budem navždy cudzinkou a aj keď mi chýba rodina a byť tu bez svojich najbližších je ťažké, neplánujem odísť z tejto krajiny. Maximálne na dôchodok. Ja som neprišla do Švajčiarska s tým, že si nasporím na dom či auto. Prišla som za lepším životom po každej stránke a zatiaľ mi to vychádza. Verím, že nebudem navždy opatrovateľkou. Chcela by som sa v budúcnosti zamerať na to, čo som vyštudovala. Mojím snom je urobiť si kurz alebo začať chodiť do školy a venovať sa zvieratám.“
Švajčiarsko je krajina, ktorá je obdarená nádhernou nepoškvrnenou prírodou. Preslávená je však aj svojou gastronómiou. „Priamo v Zürichu sa nachádza továreň Lindt & Sprungli na výrobu čokolády a tá je naozaj úžasná. Čo sa týka syrov, určite ich vedia ohodnotiť viac iní ako ja. Mne nevoňajú najlepšie,“ hovorí Anna s úsmevom.Táto krajina má však aj iné prednosti, a to napríklad vynikajúci systém verejnej dopravy. „Vlaky, autobusy tu nikdy nemeškajú. V tomto prípade môžeme doslova hovoriť o švajčiarskej presnosti,“ dodáva.
Švajčiari sú podľa Anny neuveriteľne hrdý národ, ktorý si uvedomuje jedinečnosť svojej krajiny. „Hory, jazerá, lesy – všetko je tu tak krásne a panenské, že človek si to nedokáže predstaviť, pokiaľ tento kraj neuvidí na vlastné oči. Švajčiari si to uvedomujú a práve z toho ťažia. Prírodné bohatstvo jednoducho vedia ,predať‘. Z pekného miesta vedia vybudovať ešte krajšie, aby bolo turisticky zaujímavejšie,“ konštatuje. Podľa Anny Slováci na rozdiel od Švajčiarov inak vnímajú hodnotu rodiny. „Sme súdržnejší a na blízkych nám oveľa viac záleží. Tu sa väčšinou všetci starajú sami o seba. So svojou rodinou sa stretnú raz za čas na večeri, ale nikdy sa nenavštívia len tak bezdôvodne,“ dodáva.
Foto: archív ad
