Timei sa splnil sen mnohých dievčat, lieta v oblakoch

Asi každý už zažil ten pocit, že musí niečo urobiť so svojím životom, či to už v danej chvíli dáva zmysel, alebo nie. Ten pocit býva veľmi silný. Stačí nabrať odvahu. Intuícia väčšinou nikdy nesklame…

Timea Nagyová má 31 rokov a narodila sa, ako sama hovorí, v najkrajšom slovenskom meste – Košiciach. Po obchodnej akadémii skúsila aj vysokú, nemala však pocit, že práve to je jej poslaním. Pracovala istý čas v anglickom Manchestri, potom sa vrátila a dostala dobrú prácu v cestovnej kancelárii. Potom prišiel ten pocit…

Zmenu priniesol mail

Keďže angličtina bola od mala jej koníčkom, už dlhšie tušila, že na Slovensku žiť neostane. „Moje detské sny boli vždy dobrodružné, odohrávali sa ďaleko od slovenských hraníc. Najprv som mala v pláne ísť pracovať ako dobrovoľníčka do Ázie, no potom, ako blesk z jasného neba, som jedného dňa dostala mail, že Oman Air robí pohovory v Brne. Povedala som si – prečo nie, a tak som šla. Nemala som žiadne očakávania a nemala som vlastne ani čo stratiť. Očividne som sa im páčila, a tak som sa zbalila a letela na stredný východ v ústrety novému dobrodružstvu,“ spomína Timea na svoje začiatky.

Pohovor sa skladal z troch častí, no všetko prebehlo v jeden deň. „V prvom kole nás vyraďovali alebo posúvali ďalej na základe nášho výzoru. Letuška nemôže mať viditeľné tetovanie, musí spĺňať váhové a výškové kritériá, žiadne veľké jazvy, krivé zuby, atď… Potom nasledoval osobný pohovor so zástupcami spoločnosti, kde aj dosť ľudí pohorelo, a nakoniec písomný odpoved z angličtiny,“ hovorí Timea a dodáva, že ak niekto rozmýšľa nad touto prácou, má byť jednoducho sám sebou. „Neberte to príliš vážne a buďte v pohode. No čo je najdôležitejšie, položte si predtým otázku, či budete vedieť žiť tak ďaleko bez svojej rodiny a priateľov, ktorých možno uvidíte iba párkrát do roka.“ 

Na palube

Ománske aerolínie boli Timeinou prvou skúsenosťou s letuškovským životom. Dnes je už na svojom poste takmer dva roky. „Môj bežný pracovný deň začína briefingom, kde sa stretnem so svojimi kolegami, supervízorom a kapitánmi. Tam preberieme všetko, čo sa týka letu. Po presune do lietadla, kde si každý z nás podľa vopred určenej pozície skontroluje všetko, čo má na starosti, urobíme bezpečnostnú kontrolu. Ak je všetko v poriadku, tak potom nastúpia pasažieri. Pred tým, ako lietadlo vyštartuje, sa musíme uistiť, že sú všetci pripútaní. Vo vzduchu začíname so servisom. Ten je tiež rôzny a závisí od destinácie. Prvoradá je u nás stále bezpečnosť. Ak by sa niečo stalo, musíme evakuovať ľudí z lietadla za 90 sekúnd, a to už nie je sranda.“

Človek by si povedal, že ománskou aerolinkou sa môžu prevážať iba vážení ľudia. „Ach, pasažieri! To je kapitola sama o sebe. S nimi zažijeme takmer stále niečo zaujímavé. U nás sa premelú všelijakí ľudia – od chudobných negramotných, ktorí ani nevedia, ako otvoriť dvere na toaletu, nieto ju aj použiť. Tak sa vám pre istotu vyprázdnia do kuchyne, a to si fakt nerobím srandu. Lietajú však aj vysoko postavení ľudia z kráľovských rodín, politici aj celebrity.“

Som šťastko

Už ani letušky však nie sú to, čo bývali. Na európskych linkách síce ešte stále ukazujú, čo robiť v prípade nehody, v Ománe to už nerobia… „My nedávame žiadne inštrukcie, keďže máme na to demonštračné video, v ktorom je všetko vysvetlené. No sme trénovaní aj na zlyhanie techniky. Ja som v tomto šťastko, pretože na mojich letoch sa našťastie nič vážne nestalo. Moje kolegyne však mali zopár nepríjemných udalostí, ako smrť na palube alebo keď vypadli kyslíkové masky, či ťažkosti s pristávaním kvôli technickým problémom… Nie je to nič príjemné. No, bohužiaľ, je to súčasť nášho povolania.“

Lety neraz sprevádzajú aj turbulencie. „Ja osobne ich znášam veľmi dobre a dokonca ich mám aj tak trochu rada. Viem, je to čudné, ale dokážem pri nich pokojne zaspať. Je to, ako keď sa mamička snaží uspať svoje dieťa, tak natriasa kočíkom sem a tam. To je tiež taká malá turbulencia. Netreba sa ich však vôbec báť. Chápem, že to ľudom naháňa strach, keďže sú desať a viac kilometrov nad zemou. Lietadlová doprava však stále patrí medzi najbezpečnejšie na svete.“
A čo robí letuška, keď nie je vo vzduchu? „Spím. Spánok je pre mňa naozaj luxus. Okrem toho veľa času trávim so svojím priateľom a naším psíkom. Väčšinou na pláži, keďže v Ománe je ich veľa a sú čarovné. Radi objavujeme nové miesta, takže keď máme príležitosť, sadneme do auta a vyberieme sa na roadtrip.“

Návraty domov

Letušky majú tiež nárok na dovolenku. Timea oddychuje tak, že si buď plní cestovateľské sny, alebo príde domov, do rodných Košíc. „Veľmi neobsedím na jednom mieste. Moje dovolenky sú väčšinou aktívne. Ležať na pláži ma nenájdete. V Košiciach žijú moji priatelia a rodina, ktorí mi veľmi chýbajú, takže stále rada za nimi prídem. Milujem, keď som s nimi a mám pocit, akoby som ani nikdy neodišla. Som veľmi šťastná, že sa mi tento rok podarilo ísť na náš najväčší slovenský festival Pohoda s mojimi úžasnými kamošmi a naozaj som si to užila na sto percent. Človek si veľmi začne vážiť takéto ‚maličkosti‘, ak žije tak ďaleko.“

Splnené sny

Timea si plní svoje dobrodružné sny. „Chodila som po Himalájach v Nepále, strávila noc v jordánskej púšti, cítila sa ako Indiana Jones, keď sme na koňoch a ťavách prechádzali čarovnú Petru. Kúpala som sa v Mŕtvom mori, strávila zopár krásnych chvíľ na rozprávkovom ostrove Zanzibar, ako aj v Tanzánii. Videla som, ako žijú zvieratá vo svojom prirodzenom prostredí na safari v Keni priamo pod majestátnym Kilimandžárom. Goa v Indii mi prirástla k srdcu, pretože je to skutočný raj na zemi, ten pocit, keď si len tak paraglajdujete nad Indickým oceánom počas západu slnka a pod vami všetka tá nádhera, kde ľudia meditujú, cvičia jogu, hrajú na tamtamy alebo len tak si užívajú tú krásu. Bolo tiež zaujímavé vidieť symbol lásky, Taj Mahal v Delhi, je to ozaj skvost a tiež nedám dopustiť na thajské masáže v Bangkoku. Nemôžem nespomenúť Omán, ktorý je málo známy, no rozprávkovo krásny. Mestá a mrakodrapy nie je nič pre mňa. Napríklad taký Dubaj ma vôbec neočaril. Je to len ihrisko na pieskovisku…“