VIDEO: Na Tureckej riviére sme spoznávali zákutia Alanye
Turecko je krajinou dvoch kontinentov, štyroch morí, zahalených žien a mešít. Vybrali sme sa prebádať brehy obľúbenej tureckej destinácie Alanya. Reakcie na to, že cestujeme – spolu s kolegom Tomášom Tóthom – do Turecka, boli rôzne. Niektorí mali pochybnosti, či práve teraz, po nedávnom atentáte na letisku v Istanbule, je správny čas na dovolenku v tejto krajine.
My sme však boli presvedčení, že sa nie je čoho obávať. Veď posúďte sami.
Turecko veľkou neznámou
K tyrkysovému moru, piesočnatej pláži a ku krásnym výhľadom sme sa vybrali cez cestovnú kanceláriu Ferrotour, ktorá nám zabezpečila nezabudnuteľné zážitky aj vďaka ich slovenskej delegátke Lucii, ktorá v Alanyi žije osem rokov. Už cestou z letiska Antalya nám rozprávala o tureckej kultúre a miestnych zvykoch, keďže doposiaľ táto krajina bola pre nás veľkou neznámou. ,,Mnohí si myslia, že tu ženy predávajú za ťavy alebo že tu vládnu prísne pravidlá islamu. Turecko je podľa mňa najeurópskejšou moslimskou krajinou. Je to sekulárny štát, kde je síce islam definovaný ako hlavné náboženstvo, ale nikto vás o svojej ideológii nebude presviedčať,“ povedala nám.
Turecké Maroko
Nasledujúce dni sme ostali touto krajinou očarení a naše predsudky sa začali pomaly vytrácať. Alanya je mesto, kde žije približne 400-tisíc obyvateľov. Nazýva sa tureckým Marokom aj vďaka jej rušnému centru a prekrásnym hotelom za prijateľné ceny. V blízkosti nášho hotela sme mali Kleopatrinu pláž, ktorá spĺňa prísne štandardy, a preto ju ocenili modrou vlajkou Európskej únie. Naším cieľom však nebolo preležať pri mori celých sedem dní, ale vidieť krásu Alanye a spoznať jej obyvateľov.
Legenda z Alanye
Vybrali sme sa na obhliadku jej historickej časti, po hradbách z 13. storočia. Na mieste bývalej pevnosti pirátov vyrástol v roku 1225 za vlády sultána Alaeddina Keykubata hradný areál, z ktorého sa nám naskytol nádherný výhľad na celú Alanyu. Legenda vraví, že z najvyššej časti tejto pevnosti boli ľudia, odsúdení na smrť, zhadzovaní na skalnatý útes. Podľa povesti mal každý väzeň možnosť záchrany. Dostal tri kamene a keď aspoň jeden vhodil priamo do mora, bol prepustený. Túto úlohu však bolo skoro nemožné splniť, keďže je tam šikmý spád. My sme to skúsili a neprežili by sme.
Alahovo modré oko
Pre Turecko je typické zjednávanie cien. Čo by sme to boli za turisti, keby sme si to nevyskúšali aj my, a tak sme sa s našou delegátkou z Ferrotouru vydali na tradičný turecký bazár do mestečka Manavgat. Predavači na nás pokrikovali a lákali do svojich obchodov. Bolo to zábavné, pretože ak poviete, že ste zo Slovenska, hneď na vás vybalia slovenské frázy: ,,Ahoj, ako sa máš? Mám rád Slovákov.“ Ponúkali nám oblečenie, vodné fajky, turecký čaj či orientálne koreniny. Naša sprievodkyňa ma upozornila, že sa mám vyhýbať očnému kontaktu s Turkyňami, lebo ma môžu urieknuť, a preto si mám kúpiť náramok s Alahovým modrým okom. Nuž, pre istotu som ju poslúchla. A aj som zjednala cenu. Z ôsmich eur na tri. Základom zjednávania je nevyberať peniaze skôr, ako sa rozhodnete niečo kúpiť. Ak ukážete, že máte bankovky, zjednať cenu nebude jednoduché.
Do mešity iba zahalená
Naša výprava pokračovala plavbou loďou po rieke Manavgat, ktorá sa vlieva do Stredozemného mora. Na jednej strane pláže sa tak môžete okúpať v mori, na druhej v rieke, ktorá je teda oveľa chladnejšia. V rovnomennom mestečku sme navštívili aj mešitu. Moslimovia sa modlia päťkrát denne a zakaždým sa zvolávajú. Do mešity musíte vstupovať bez obuvi, v dlhých nohaviciach, ženy, prípadne v sukniach, musia mať zahalené ramená a vlasy. Atmosféra v mešite nás fascinovala, cítili sme sa ako v inom svete.
Ochutnali sme turecké afrodiziakum
Ak túžite po zábave, jednoznačne odporúčame turecké safari. Je to bláznivá jazda po pohorí Taurus, ktoré patrí k najväčším na Tureckej riviére. Štvorkolky brázdia po zaprášenej ceste. Slabšie povahy jačia zo vzrušujúceho dobrodružstva, odolnejšie zo zábavy vodou oblievajú turistov v ďalších autách. Myslím, že som vtedy prišla aj o hlas, ale to patrí k tomu. Po ceste sme sa zastavili v typickom tureckom domčeku, z ktorého si domáci urobili miestnu reštauráciu. Tam som ochutnala ich afrodiziakum, svätojánsky chlieb, čo sú vlastne plody stromu Rohovník, ktorý rastie v oblasti Stredomoria a Prednej Ázie. Bolo to však veľmi zvláštne, suché, tvrdé a bez chuti. Delegátka Lucia nám prezradila, že to slúži ako viagra. ,,Turci na všetko radi hovoria, že to je afrodiziakum. Asi preto majú tak veľa detí,“ povedala nám s úsmevom. Dopriali sme si aj ich typický turecký čaj, ktorý sa pije zahorúca s dvomi kockami cukru. Dodnes sme nepochopili, ako to môžu vypiť také takmer vriace.
Veľkorysosť a srdečnosť Turkov
Turecko však nie sú len mešity, tyrkysové more a zjednávanie cien. Turecko, to sú aj srdeční a príjemní ľudia. Uistili sme sa o tom aj na večeri, na ktorú nás pozval náš nový kamarát Suat. Pohostil nás miestnymi pochúťkami a ich typickým alkoholickým nápojom rakijou, tá je z hrozna a anízu. ,,Rakija sa pije výsadne s priateľmi, a preto som objednal dve fľaše,“ prezradil nám. O veľkorysosti nás presvedčil aj ďalší Turek Ali, s ktorým si Tomáš na pláži zahral tradičnú tureckú stolovú hru Tavla. Odmenou za výhru som mala byť ja. Dúfam, že Tomáš vtedy srandoval, ale našťastie aj zvíťazil. Pri odchode domov mu Ali túto hru daroval s poďakovaním, že navštívil Alanyu a chcel sa naučiť pravidlá tejto populárnej zábavy.
Foto a Michaela Luxová
