Vycestovala do krajiny, kde je viac oviec ako obyvateľov
Nedotknutá, drsná príroda, nádherné scenérie. Presne také oblasti si na svoje dobrodružné putovanie vyhľadáva 34-ročná Gabriela Palai. Tentoraz si za svoj cieľ vybrala skupinu osemnástich ostrovov na polceste medzi Islandom a Dánskom – čarovné Faerské ostrovy v Atlantickom oceáne.
Gabriela je Košičanka, ktorá vyštudovala psychológiu na Prešovskej univerzite. Jej najväčšou vášňou je však cestovanie. V súčasnosti žije so svojím manželom Viktorom, ktorý je taktiež rodák z metropoly východu, v nemeckom Mníchove. „Sme tu už siedmy rok. Toto mesto je naša pomyselná základňa pri našich cestách po svete,“ hovorí.
Krajina, kde sa zastavil čas
Gabriela už stihla navštíviť množstvo krajín. Medzi jej najobľúbenejšie patrí Nový Zéland, Škótsko, Island a teraz aj Faerské ostrovy, na ktoré vycestovala minulý rok v auguste. „Vidieť tieto ostrovy na vlastné oči bol jeden z mojich snov. Zbožňujem prírodu, ktorá je drsná a nezničená. Rada navštevujem miesta, ktoré mi umožňujú zažiť dobrodružstvo, ponoriť sa do seba a byť v úzkom kontakte s prírodou navôkol,“ hovorí.
O Faerských ostrovoch vraví, že je to úplne iný svet, než na aký sme my zvyknutí. Ostrovy sú odľahlé, neporušené a autentické. „Spomínam si, ako sme išli na jednu túru a vyšliapali sme si to do nadmorskej výšky 800 metrov. Po ceste sme stretli možno iba piatich ľudí. Vtedy som si uvedomila, že táto krajina vyzerá, ako keby sa v nej zastavil čas. Pri pohľade na oceán a okolitú zelenú prírodu som si spomenula na naše preplnené nákupné centrá a mestskú hromadnú dopravu. Žijeme v strese a v neustálom zhone. Faerské ostrovy sú opakom toho všetkého.“
Symbol ostrovov
Na ostrovoch žije iba 50-tisíc obyvateľov, z toho takmer polovica býva v hlavnom meste Tórshavn. „Práve nízkym počtom obyvateľov sú ľudia veľmi priateľskí a navzájom si pomáhajú. Kriminalita je tam minimálna. Človek sa na ostrovoch cíti v maximálnom bezpečí.“
Faerčania sa živia najmä rybolovom a chovom oviec, ktorých je o 30-tisíc viac ako samotných obyvateľov. Ovca sa preto stala aj hrdým symbolom ostrova, ktorý je vyobrazený priamo v znaku Faerských ostrovov. „Vidíte ich všade, doslova všade. Tieto zvieratká majú prednosť na ceste. Nikto na nich netrúbi a neodháňa ich. Povedala by som, že to je ich také malé ,božstvo‘. Vyše 90 percent exportu však tvorí rybolov. Na jednu osobu ročne vyvezú až trinásť ton rýb.“
[ad][/ad]MHD, auto i vrtuľník
Faerské ostrovy sú samosprávnym územím Dánska, no žijú si vlastným životom. Majú vlastný parlament, menu, jazyk či hymnu. Obyvatelia však rozprávajú plynule anglicky, a preto sa tam človek bez problémov dorozumie. Po ostrovoch sa dá cestovať miestnou dopravou alebo požičaným autom. „Presúvať sa tam môžete aj prostredníctvom vrtuľníkov. Sú bežne dostupné. Slúžia však najmä k tomu, aby sa ľudia vedeli dostať rýchlo k zdravotnej pomoci.“
„Lacné“ ubytovanie
Reštaurácií či hotelov je na Faerských ostrovoch podľa Gabriely pomenej. Najlepším spôsobom, ako sa ubytovať, je systém Airbnb, ktorý využila aj košická cestovateľka. Cez internet táto služba sprostredkúva krátkodobé ubytovanie v súkromných bytoch a domoch. „Noc v hoteli sa pohybuje až vo výške 300 až 400 eur, čo určite nie je najlacnejšie. Cez Airbnb je možné sa ubytovať za 100 eur, pričom máte celý dom k dispozícii.“
Pri návšteve Faerských ostrovov musíte počítať s premenlivým počasím. „V zime sú tam teploty okolo troch stupňov Celzia, v lete je, samozrejme, teplejšie, ale priemerná teplota je od tých 11 do 13 °C. Táto krajina teda nie je vhodná pre ľudí, ktorí vyhľadávajú teplo. Na návštevu Faerských ostrovov odporúčam letné mesiace najmä kvôli tomu, že je tam vidno až do desiatej hodiny večer.“
Krvavá tradícia
Táto nádherná krajina raz do roka zažíva krvavý masaker. Ide o tradíciu s názvom Grindadráp. Spočíva v naháňaní veľrýb a delfínov do plytkej zátoky, v ktorej ich lovia. Vykonáva sa nepravidelne, v závislosti od migrovania týchto cicavcov. „Po dosiahnutí dospelosti sa do lovu zapájajú aj mladí faerskí muži, pre ktorých je táto tradícia symbolom ich zrelosti. Je to diskutabilná téma, ktorá je v spojení s Faerskými ostrovmi často spájaná. Na jednej strane sú ochranári, na druhej zas faerský ľud a úrady, ktoré okrem iného tvrdia, že týmto občasným lovom populáciu delfínov neohrozujú,” vysvetľuje.
Na Faerských ostrovoch Gabriela strávila päť dní. „Ponúka mnoho miest, ktoré vás donútia zastaviť sa, zísť z cesty a poobzerať sa navôkol. Na každom kroku nájdete nádhernú scenériu na fotografovanie. Určite by som sa tam chcela ešte vrátiť. Mám pocit, že tam je ešte čo vidieť.“
Gabriela si okrem cestovania našla aj ďalšiu záľubu. Venuje sa portrétovej a krajinkárskej fotografii. K foteniu postupom času pridala aj písanie blogu.„Mojou veľkou motiváciou k jeho založeniu bola moja prvá návšteva Islandu. Musela som sa z nej doslova vypísať.“
Košičanke sa splnilo už niekoľko cestovateľských snov. „Je však ešte mnoho krajín, ktoré chcem vidieť na vlastné oči. Na zozname mám napríklad Grónsko, Laponsko, Aljašku či Špicbergy. Svoje cesty dokumentujem na blogu palaicrew.com a na Instagrame (gabriela palai).“
Zelenou trávou obrastené pastviny, šikmé útesy, mystická atmosféra a na oblohe divadelné predstavenia vtákov. Nečudo, že sa o nich traduje pradávna legenda. Podľa nej ostrovy vznikli hneď po tom, ako Boh stvoril Zem. Na chvíľku si sadol, aby si oddýchol a očistil si zeminu spoza nechtov. Tá popadala do oceána a vzniklo 18 čarovných ostrovov. Aj preto domáci obyvatelia vravia, že ich ostrovy sú požehnané božou rukou.
foto: archív gp
