Zazvonil mu telefón a vybral sa do sveta. Opačným smerom
Vybrať sa za prácou do zahraničia nie je dnes pre Slováka už nič neobvyklé. Naši ľudia bežne pôsobia v Anglicku, Nemecku či v severských štátoch. Košičan Peter Marton sa však rozhodol odísť opačným smerom – do krajiny, v ktorej Slováci tak často prácu a skúsenosti nevyhľadávajú.
Život v zahraničí láka množstvo mladých ľudí a Peťo nebol výnimkou. Vyštudoval Informatizáciu procesov na Technickej univerzite v Košiciach, a tak ako mnoho iných absolventov aj on hľadal zamestnanie. O tom, že by niekedy pracoval v hlavnom meste Rumunska, Bukurešti, nikdy ani len neuvažoval. Osud je však nevyspytateľný.
Rumunsko? Prečo by nie?
Peťo odjakživa rád cestoval, a preto sa rozhodol stráviť posledné študentské prázdniny v Amerike cez program Work and Travel, ktorý ponúka študentom možnosť zarobiť si, zdokonaliť sa v angličtine a celkovo zažiť leto plné dobrodružstiev a skúseností. „Spolu s priateľkou sme po mesiacoch práce v USA oddychovali na Havaji, keď mi v tom zazvonil telefón. Bol to kamarát, ktorý práve dostal nový ,flek‘ v Bukurešti. Vravel mi, že potrebujú ďalších ľudí so znalosťou anglického a slovenského jazyka a či nemám s priateľkou záujem vycestovať,“ hovorí.
Keďže mal v kalendári na nasledujúce dni naplánovanú akurát návštevu úradu práce, neváhal a povedal si – prečo to nevyskúšať. „Prebehli necelé tri týždne a boli sme v Bukurešti. Pracovali sme v telekomunikačnej spoločnosti na oddelení ľudských zdrojov. Nebola to, samozrejme, žiadna ,raketová veda‘, no naučil som sa veľa nového,“ dodáva.
Guláš národov
V ich tíme pracovali prevažne Slováci, no v rámci celej spoločnosti predstavovali len malý zlomok. Firma spolupracovala so zákazníkmi z krajín celej Európy, prispôsobila tomu aj štruktúru zamestnancov. „Okrem Slovákov a Čechov tu boli Maďari, Poliaci, Nemci, Holanďania, ale aj Chorváti či Macedónci. Samozrejme, najpočetnejšou skupinou boli Rumuni. A ako sme sa v takomto guláši národov dohovorili? Po anglicky, teda oficiálnym jazykom na pracovisku. Čo-to som po čase pochytil aj z rumunčiny. Dnes si viem, napríklad, úplne sám objednať jedlo v reštaurácii.“
Rumuni sa podľa Peťa od nás veľmi nelíšia a Slovensko poznajú najmä vďaka športu. „Z mojich postrehov môžem povedať, že poznajú našich hokejistov a v poslednej dobe aj cyklistu Petra Sagana.“
Košičan priznáva, že sa mu v Bukurešti žilo ako čerstvému absolventovi vysokej školy celkom dobre, keďže na rozdiel od iných hlavných miest, je oveľa lacnejšie „Ubytovanie, stravovanie, doprava – to všetko je cenovo porovnateľné s Košicami. Mzdovo to bolo v rámci absolventov určite aj nad bratislavské pomery. Celkovo je tam však priemerná mzda výrazne nižšia ako u nás. Ľudia v Rumunsku to nemajú ľahké,“ vysvetľuje.
Očarila ho panenská príroda
Peter Rumunsko nikdy nevnímal ako atraktívnu cestovateľskú destináciu. Z krajiny však bol nakoniec milo prekvapený. Okúzlili ho najmä zalesnené hory, množstvo kultúrnych pamiatok, jaskýň, panenská príroda a v neposlednom rade Čierne more.
Na Slovensku i v zahraničí je však Rumunsko známe najmä legendou o krvilačnom grófovi Draculovi, ktorý žil Transylvánskych Alpách na hrade Bran. „Je pravda, že práve tieto príbehy lákajú ľudí. Miestnych obyvateľov však Dracula vôbec nezaujíma. Je to iba lákadlo pre turistov. Pri cestovaní rôznymi oblasťami sa mi páčila diverzita, ktorú tam bolo možné vidieť. Je to štát s veľkou metropolou (v Bukurešti žije viac ako dva milióny ľudí) a zároveň s pomerne málo rozvinutým vidiekom. Podobne ako na Slovensku ide taktiež o hornatú krajinu s historickým dedičstvom v podobe množstva hradov a kaštieľov. Veľmi peknou oblasťou je taktiež severovýchod krajiny s deltou Dunaja, teda miesto, kde sa Dunaj vlieva do Čierneho mora s množstvom riečnych kanálov a unikátnou faunou a flórou,“ opisuje.
Smer Austrália
Výhodou jeho pobytu v Rumunsku bolo najmä to, že spoznal aj iné zaujímavé krajiny. „Z Bukurešti môžete letieť do celého sveta za dostupné ceny. Vďaka tomu sme s priateľkou a kolegami precestovali Taliansko, Izrael, ale aj Thajsko či Japonsko,“ hovorí Peter.
Keďže má Košičan túlavé topánky a zapáčilo sa mu spoznávať nové krajiny a kultúru, rozhodol sa, že jeho ďalšia cesta povedie do Austrálie. „Podarilo sa nám s priateľkou získať pracovné víza, z čoho sa veľmi tešíme. Je to krok do neznáma, ale predsa o tom je život.“
Foto: archív pm
