Zem vychádzajúceho slnka
Japonsko bolo vždy mojou vytúženou cieľovou krajinou. Priťahovala ma kultúra a inakosť Japoncov, ich umenie, viera, príroda. Pravdepodobne priazňou osudu, cieľavedomou snahou, ale aj šťastnou náhodou sa mi podarilo krajinu vychádzajúceho slnka nielen trikrát navštíviť, ale získať v nej aj niekoľko priateľov. Každá návšteva bola unikátna s nečakanými zážitkami a príbehmi…
Kapitola prvá – Stretnutie s korunným princom
Prišla pozvánka na svetový vodohospodársky kongres do Tokia. Išla so mnou kolegyňa Zuzana zo Štátneho zdravotného ústavu. Na každý deň sme mali tucet rôznych pozvaní, program sa písal na tabule, všade pobehovali organizátori v modrých kimonách, prípadne 200 z nich stálo špalier pri ceste do kongresovej sály a hlbokým úklonom a slovami nás vítali. My, účastníci, sme si tak pripadali ako družina šóguna Tokugawu. Možno aj vďaka tejto „preorganizovanosti” tam vládol menší chaos. Kongres otváral korunný princ Naruhito s manželkou Mičiko.
Kapitola druhá – Kongres WHO
Zazvonil telefón, volali z Kodane z Európskeho centra Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization – WHO): „Gejza, vedel by si ísť na konferenciu o zdravých mestách?”
Za tri dni som vybavil letenky, japonský veľvyslanec na poslednú chvíľu zas víza. Môžem letieť smer Osaka! Osacký hrad je celý zo železobetónu, premáva v ňom výťah. Samozrejme z vonku má parádnu fasádu ako kedysi.
Hneď druhý deň po prezentácii som s vďakou opustil 400-dolárový hotel na ostrove a ubytoval sa v hosteli v Nare. Tá je známa najväčšou bronzovou sochou Budhu v krajine, ale aj tisíckami jelenčekov „sika”, ktoré voľne korzujú po parku, meste, uliciach. Kŕmia ich koláčikmi z kukuričnej múky.
Kjóto je jedným z najkrajších miest Japonska a určite najlepším miestom, kde máte možnosť spoznať tradície. Funguje tam cisársky palác, mnoho aktívnych kláštorov, kde za prácu môžete prespať. Povestný zlatý a strieborný pavilón. Tu si môžete dať pečeň z fugu (najjedovatejšia časť ryby), ktorá je 86-krát jedovatejšia ako kyanid. Staré príslovie vraví: Blázon je, kto si dá kúsok z fugu, ale rovnaký blázon je, kto fugu nikdy neochutná.“
Ako prežiť Japonsko?
– Ináč sa hovorí k matke, ináč k synovi, inak k šéfovi, ináč k váženej osobe, ináč k cudzincom.
– Na návštevu sa chodí s „okurimono” darčekom. Zabalíte ho do hodvábnej šatky, ktorú vám hostiteľ vráti.
– Vyzujete sa a topánky otočíte smerom k odchodu.
– Ak vás usadia, sedíte v seize (na kolenách). Až po chvíli vás hostiteľ (ak už modráte…) vyzve, aby ste relaxovali. A sedíte v tureckom či akomkoľvek sede.
– Polievka „miso“ sa servíruje nakoniec. Ak vám už servírujú zelený čaj, treba sa dvihnúť a rozlúčiť sa.
– Naučte sa číslovky do desať, jesť paličkami a srkať, mľaskať a grgať – na znak spokojnosti to budete potrebovať.
– V metre sa nijakej ženy nedotýkajte dlaňou, ale chrbtom ruky.
– Naučte sa štyri slová (sumimasen dovolíte, prosím, konničiva – dobrý deň, domóarigató o gozajmas – veľmi pekne ďakujem a samozrejme sayonara – dovidenia).
– Ak milujete cestovanie, neváhajte a vyberte sa z Košíc do sveta. Sledujte www.zkosicdosveta.sk a inšpirujte sa.
