Zmysel svojich dní našla na ostrove bohov

Tridsaťjedenročná Marcela Mattová pochádza z Košíc, rodné mesto však vymenila za život na ostrove Bali. Učaroval jej východný svet, ktorý jej poskytuje informácie o kultúre, náboženstve a spoznávaní samej seba. Medzičasom sa stala inštruktorkou jogy, v ktorej našla zmysel svojho bytia či inšpiráciu pre ďalšie osobné rozhodnutia.

Marcela odmalička vedela, že sa chce uberať cestou poznávania sveta a seba. Vyštudovala manažment cestovného ruchu v Prešove a odišla za prácou do Bratislavy, kde pôsobila napríklad ako produkčná. Sprevádzala aj turistov po francúzskych Alpách. „Zistila som, že moja duša sa nudí a telo stagnuje, pribrala som desať kíl, neprečítala som viac ako jednu knihu za rok a veľmi som chcela zmenu,“ povedala.

Prišla zmena

Život sa jej od základov zmenil po získaní ročného štipendia na Jáve, kde študovala tradičný jávsky tanec a začala spoznávať iný svet, tradície a kultúru. Momentálne žije na Bali a pracuje pre cestovnú kanceláriu Victory Travel. Sprevádza turistov po celej juhovýchodnej Ázii, Himalájskej oblasti, alebo pripravuje jogové pobyty. „Mne sa skončil model pravidelnej mesačnej výplaty. Buď robím veľmi veľa alebo nerobím nič a venujem sa joge a výrobe šperkov. Žijem v takých extrémoch, čo mne osobne veľmi vyhovuje,“ vysvetlila cestovateľka. 

Nekonečné leto

Marcela už štyri roky žije na tropickom ostrove, ktorý je pre ňu rajom na zemi a ponúka jej chuť všetkého, čo k životu potrebuje. „Nie som dievča z Himalájskej jaskyne, aby som žila spokojne naveky v džungli. Potrebujem si vypiť chutnú kávu alebo sa ísť zabaviť s priateľmi. Sadnete na motorku a za pár minút stojíte uprostred ryžového poľa, sami, mimo turistického šialenstva, ale opačným smerom sa dokážete priviezť na miesto plné obchodov, hluku a zábavy. V tom je ten ostrov úžasný,“ povedala. 

Zajtra alebo o rok

Podľa Košičanky sú ľudia na Bali veľmi usmievaví, šťastní, afektovaní ako z telenovely a nemusia nič plánovať. Pre nich je zajtra aj o rok. Jednoducho to bude. „Neriešia štyri ročné obdobia. Nerozmýšľajú, či bude dosť dažďa alebo kde uskladnia úrodu. Je tam večné teplo, papája vám tam rastie ako burina, ryby vyskakujú do úst a kokosy padajú na hlavu. Ľudia tam k bohatstvu nepotrebujú zvuk peňazí.“

Napriek tomu to ženy na ostrove nemajú ľahké. Sú veľmi zaneprázdnené a denne vykonávajú niekoľko náboženských obradov, starajú sa o rodinu, vnúčatá a svojich rodičov. „Nie je ničím nezvyčajným, ak vidíte nežnejšie pohlavie pracovať na stavbách, kde na hlave nosia lavóry naplnené cementom. A muži, tí majú častokrát ,leháro‘, nonšalantne pohodení s priateľmi pri rozohratej šachovej partičke vykrikujú na okoloidúce blonďavé slečny – Halou, Mister,“ skonštatovala. 

Ceremónie vyrážajúce dych

Cestovateľka nám porozprávala aj o zaujímavých a netradičných ceremóniách, ktoré sú spojené s ostrovom. S nadšením sme sa započúvali do tradície brúsenia očných zubov, ktoré sú symbolom agresivity zvieraťa, či do lotosového pôrodu, ktorý vylučuje odstrihnutie pupočnej šnúry a tľapnutie novorodenca po zadku. Ľudia tam veria, že dieťa má pri narodení štyroch súrodencov. Pupočnú šnúru, krv, plodovú vodu a placentu. Bohužiaľ, ženy často i v Indonézii rodia nelegálne do vody a čaká sa aj niekoľko dní, kým pupočná šnúra sama odpadne. „Neodstrihnú ju, pretože sú presvedčení, že by človeku niečo v živote chýbalo. Potom zvyšok placenty zakopú pred domom a niekoľkokrát do dňa tam nosia obety. Napríklad vodu, v ktorej sa kúpalo dieťa, alebo mlieko kojacej matky. Ak by ste niekedy vycestovali do tejto krajiny a zbadali ľudí, ktorí na krku nosia prívesok so zlatou obálkou, tak v nej ukrývajú kúsok svojej pupočnej šnúry,“ vysvetlila. 

Čo ostrov, to iný svet

Bali je len jedným z 17 500 ostrovov Indonézie. Obradov a ceremónií je veľmi veľa a každý ostrov ukrýva svoje zvyky vychádzajúce napríklad aj z náboženstva, alebo pôvodných magických rituálov. „Jedným z prvých zážitkov môjho života na Jáve bolo sledovať 60-ročnú susedu odetú v pyžame „Hello Kitty“, ktorá lopatou vraždila jaštericu, keďže vraj pomáha pri svrbení kože. Niektorí muži na Jáve každú stredu jedia psa alebo zabijú kobru, z ktorej zjedia ešte bijúce srdce a vypijú jej krv. To všetko pre to, aby boli plodní. Celkovo Aziati sú posadnutí potenciou ako takou,“ pousmiala sa. 

Situácie, ktoré rozosmejú 

Rodená Košičanka sa počas cestovania stretla aj s vtipnými príhodami súvisiacimi s otvorenosťou ľudí, ktorí ju prekvapujú každý deň. „Tam ti bez problémov povedia, že si tučná alebo že vyzeráš ako pornohviezda. Úplne normálna vec. Raz mi chceli dať policajti pokutu, pretože som nemala prilbu. A keď som im vysvetlila, že dnes mam pekný účes a nechcem si ho pokaziť, tak so mnou súhlasili a nechali ma odísť. Neviem, či by mi to slovenskí policajti vzali ako ospravedlnenie,“ s úsmevom si zaspomínala. 

Milým prekvapením pre ňu boli otázky domorodcov, ktoré sa týkali Slovenska. Keďže obyvatelia tejto časti ostrovnej Ázie si myslia, že žijeme tiež na ostrove. „Najčastejšie sa im s nami spájajú mená ako Hamšík a Škrtel, pretože milujú futbal. Ale už keď im poviem Československo, tak poniektorí sa vedia geograficky zorientovať. A to je veľmi milé. Pretože, keď si to vezmem opačne, čo my vieme o nich?“

Vrátiť sa ešte nechce 

Marcela Mattová v cestovaní našla zmysel svojej existencie. Vždy bola a bude zvedavou dušou, ktorá odpovede na otázky života nachádza v spoznávaní krajín a ich ľudí a túži precestovať celý svet. Nad otázkou, či by sa vrátila do rodného mesta, zatiaľ neuvažuje, ale ani sa jej nebráni. „Košice sú mojím domovom a tak to bude navždy,“ dodala. 

foto: archív mm