Baskicko, krajina gastronómie
Spoznať krajinu môžete rôznymi spôsobmi. Košičan Martin Jakub sa rozhodol, aj vďaka svojmu zamestnaniu, spoznať Baskicko prostredníctvom gastronómie. Ako vraví: „Počas cesty aj tak uvidím prírodu a kultúru”. Na svojej ceste stretol miestnych vinárov, výrobcov piva , ale aj miestných obyvateľov. S nami sa porozprával o tom, ako túto krajinu vnímal po svojom návrate.
Prečo si si vybral ako cieľovú destináciu práve Baskicko?
Osobne mám dobrý vzťah ku Španielsku. Súvisí to s miestnou náturou, vďaka ktorej človek pociťuje jednu z absolútnych slobôd v Európe. V Španielsku som bol viackrát a vždy som sa tam rád vracal. Čo sa týka Baskicka, človek ho z minulosti vnímal najmä cez extrémne separatistické aktivity, v súčasnosti cez skvelú gastronómiu, ktorá práve zaujímala mňa.
Koľko návštev si už absolvoval?
Prvýkrát som navštívil kamaráta Gaba z Opre, ktorý bol na stáži v ciderii. To bol prvý impulz. Sever Španielska má prívlastok „zelený“ a ja som dovtedy navštevoval hlavne juh. Baskicko je najbohatšou časťou krajiny a bolo to vidieť na celkovej správe. Napríklad v Bilbau sa umývajú aj koše na odpadky každý večer.
Čo môže človek zažiť napríklad v takej ciderii? Pre Košičanov tento pojem nie je veľmi známy.
Je to priestor pre 150 až 200 ľudí, kde človek zaplatí približne 30 eur za štvorchodové menu, okrem toho ale chodíš do pivníc, kde sa nachádzajú tanky so ciderom, ktorý ti čapujú neobmedzene. Je to veľká skúška odvahy 🙂 U nich je to klasický nápoj, v minulosti jeho pitie pomáhalo ľuďom prežiť obdobia rôznych epidémii. Cider je prekvasený dosucha a obsahuje menej alkoholu ako víno.
V San Sebastiane je najväčší počet Michelinských reštaurácií na počet obyvateľov. Aká je gastronómia v Baskicku?
Vidíš to napríklad na obedovom menu, kde za približne 14 eur máš v cene aj fľašu vína alebo cideru. Ja som až počas mojej stáže zistil, odkiaľ táto tradícia pochádza. V Baskicku bol silný matriarchát, žena bola tou, ktorá rozhodovala. Muži si preto vytvárali kluby, nie ale typické. V každom bola kuchyňa a jedáleň, ktorá sa dala prenajať. Tam hostiteľ varil pre priateľov a takto sa navzájom pozývali.
Čo hovoríš na miestne vína?
Typické sú pre nich červené odrody v južnej časti a biele, su ché, v severnej. Nájdeš tam obrovské vinárstva s honosnou architektúrou. Mne sa ale potvrdilo, že čím väčšie a krajšie je vinárstvo zvonku, tým menej ponúkne vo vnútri. Omnoho viac záleží na tom, ako sa venuješ vinohradom. Práve malí výrobcovia sa dostanú so svojou obmedzenou produkciou ( v počte fliaš) do špičkových reštaurácií celého sveta.
Baskovia sú vo svete známi hlavne vďaka negatívnej povesti, akí sú ale naozaj?
Sú to kultivovaní ľudia aj vďaka vysokej životnej úrovni. A čo je super, sú silne zameraní na rodinu. Dieťa tam je absolútnou súčasťou života, a tak ich môžeš nájsť o jedenástej večer vonku na ihriskách a ich mamy sa bavia pri pohári vína. Dá sa povedať, že ihrisko je jedným z najväčších komunitných centier.
Bilbao a Košice spája aj oceliarsky priemysel. Sú si podobné aj inak?
Aj práve preto asi vznikajú podobné spolupráce. A Košice sa v poslednej dobe posunuli hlavne v gastronómii a nočnom živote. Možno sa v Košiciach veľa vecí komplikuje. Ja som naše mesto vnímal ako „pankáčske“, a práve túto pankáčinu by sme si mali udržať. Tam to funguje. Ideš napríklad do podniku, do ktorého by si podľa vzhľadu nevkročil, varí tam ale majiteľ, ktorý ti dá obedové menu za normálnu cenu a môžeš o ňom prehlásiť, že je gastronomickým zážitkom.
Ak aj vy hľadáte destináciu, ktorú ste ešte nenavštívili, nechajte sa inšpirovať Martinom a vyberte sa na cestu do Baskicka za jedlom a kultúrou pitia.
Foto: archív MJ
