Do Košíc doniesli chuť vietnamskej gastronómie
Manželia Tranovci Tung a Trang nám porozprávali, ako sa dostali do Košíc, v čom sa naša krajina líši od Vietnamu a aké vietnamské delikatesy môžete ochutnať vo Viet Bistre, ktoré vedú…
Tranovci sú veľmi milí ľudia, neustále sa usmievajú a vy sa v ich spoločnosti nemôžete cítiť nijako inak ako príjemne. Vidno, že im na ich práci nesmierne záleží. Sú predsa profesionáli vo svojom fachu, no zato vždy myslia na rodinu a budúcnosť svojich detí. Vravia, že to Vietnamci majú jednoducho v krvi.
„Sme pracovití vo všeobecnosti. Nikdy sa neuspokojíme s tým, že sme si zarobili na daný mesiac a uvidíme, čo bude na ďalší. Tak ako rodičia ,makali´ pre nás, my makáme pre naše deti, pre ich budúcnosť. Chceme, aby sa mali lepšie ako my,“ hovorí Trang, majiteľka bistra.
[article slug=”doprajte-si-bezpecnu-exotiku-v-kosiciach-zazite-chut-vietnamskej-gastronomie”][/article]Najprv sa prisťahovali rodičia
Trang je síce vietnamského pôvodu, ale narodila sa v Košiciach. Vietnamci sa do strednej Európy, a teda aj k nám začali sťahovať v 80. rokoch. V tomto období prišli do Košíc aj rodičia manželov Tranovcov. Trang vraví, že rodičia sa na Slovensko prisťahovali v rámci vtedajšej dohody medzi Vietnamom a Československom.
„Moja mama pracovala v Tatrasvite a otec vo Východoslovenských železiarňach (VSŽ), popri práci študoval aj na Strednej priemyselnej škole hutníckej v Šaci. Po ukončení dohody museli odísť späť do rodnej krajiny.“
Začiatkom 90. rokov sa však vrátili na Slovensko, ale už s cieľom podnikať. „Najprv pôsobili na košickom blšáku, neskôr začali pracovať v gastronómii. Ja som sa už narodila na Slovensku,“ dodáva Trang.
Jej manžel Tung sa na Slovensko prisťahoval ako 16-ročný. „Žila tu moja teta, a keď nás raz prišla pozrieť do Vietnamu a videla, akí sme chudobní, najprv sem dostala rodičov, a potom som tu prišiel aj ja.“
V uliciach málo ľudí
Nebolo to však vôbec jednoduché, iná kultúra a úplne odlišný jazyk by asi robil problém každému. „Najväčší šok bol pre mňa ten, že na ulici, ihriskách a celkovo v meste je málo ľudí. Nie ako vo Vietname,“ hovorí Tung. Niet sa čo čudovať, do Vietnamu by sa naša krajina zmestila šesťkrát. S počtom obyvateľov vyše 95 miliónov ich má oproti Slovensku zhruba 16-krát viac. Patrí medzi 15 najľudnatejších krajín sveta.
Ako 16-ročný začal navštevovať základnú školu, potom strednú a nakoniec skončil Vysokú školu bezpečnostného manažérstva v Košiciach. Dnes tu žije už 18 rokov, teda dlhšie ako vo Vietname. Tang zase skončila marketing a strategický manažment na Univerzite Komenského v Bratislave.
Rodina na písmeno T
Zoznámili sa však v Košiciach a dnes spoločne vychovávajú dcérky Tinu a Timeu. To, že sa ich mená začínajú na T, nie je žiadna náhoda. „Chceli sme im dať mená začínajúce na toto písmeno, keďže naše mená sú tiež na T. Okrem toho sa na toto písmeno začína aj meno môjho otca a sestry. Manželovi rodičia s bratom sú tiež na T, to už je však náhoda,“ smeje sa.
To, že Trang vie krásne po slovensky, je jasné, keďže tu žije od narodenia. Tung však veľmi nezaostáva. „Slovenčina je veľmi náročný jazyk. Rozumiem všetko, niekedy sa však ešte stále prichytím pri tom, že hľadám slová, ale to je normálne.“
Doma sa však s deťmi rozprávajú po vietnamsky. „Chceme, aby vedeli tento jazyk. Jedna dcérka má 3 a druhá 1,5 roka. Verím, že sa po slovensky naučia v škole. Všetky deti sa rýchlo učia, a tak myslíme, že s tým určite nebude žiadny problém.“
S gastronómiou začali ich rodičia
Pracovať v gastronómii Tung začínal už v minulosti. Aby získal skúsenosti s prevádzkovaním reštaurácie, rozhodol sa, že pôjde do zahraničia.
„Moje prvé kroky viedli do Nemecka. Bola to krajina neobmedzených možností. Pôsobí tam množstvo zahraničných podnikov. Turecké, čínske, vietnamské, thajské, indické… Zoznámil som sa s jednou majiteľkou vietnamskej reštaurácie, kde som chcel pracovať ako vedúci. Opýtala sa ma, či viem umývať riad, a ak to neviem, tak mám radšej odísť. Zamyslel som sa nad tým. Prečo by som to mal vedieť, keď na to budem mať ľudí?“ Tento scenár sa zopakoval ešte niekoľkokrát.
Tung sa rozhodol odísť do Švajčiarska do mesta Luzern. „Kamarát, ktorý pracoval v ázijskej reštaurácii, ma predstavil majiteľom podniku, ktorí zháňali zamestnancov. Prvá otázka bola: „Vieš umývať riad? Zaklamal som a povedal, že áno. Prijali ma, ale po týždni som pochopil, prečo sa ma to každý pýtal. Keď vám naložia 500 kusov riadu a musíte to čo najrýchlejšie umyť, nie je to vôbec jednoduché. Vtedy som si to uvedomil. Ak niekto chce viesť reštauráciu, musí si prejsť všetkými stupňami.“
K dnešnému Viet Bistru sa dostali cez rodičov. „Povedali nám, že sa k nim môžeme pridať, držať kultúru, predstaviť niečo nové Európe, a ak to nebudú zvládať, tak to prevezmeme.“
Na Popradskej ulici v Kauflande koncom minulého roka otvorili svoju druhú prevádzku. Prvá vznikla v roku 2013 v OC Cassovia. „Vietnamská kuchyňa sa na Slovensku do povedomia dostala približne pred dvoma rokmi. Nehovorím však, že tu nebola predtým ázijská kuchyňa, no vietnamská nebola taká známa. Pričom v iných štátoch Európy ako Anglicko, Francúzsko to už bolo aj desať rokov dozadu,“ dodáva Tung.
Musíme potvrdiť, že ľudia len pred pár rokmi netušili, čo je polievka Pho či ryžové rezance. „Dnes si myslím, že našu kuchyňu vyskúšal už každý Košičan.“
Vo Viet Bistre dbajú na to, aby všetky porcie chutili a boli na tanieri takmer rovnaké. „Neexistuje, aby jedny rezance boli slanšie ako tie druhé a pod. Dávam na to veľký dôraz,“ vysvetľuje Trang, ktorá sa stará o chod prevádzky.
Zdravie na tanieri
Na rozdiel od iných reštaurácií sa snažia používať čo najmenej oleja – takmer žiadny. Chcú ukázať, že aj bez neho je jedlo chutné a oveľa zdravšie.
„Na oboch prevádzkach pracuje po 13 ľudí, a to Slováci aj Vietnamci. Niektorým sme pomohli prísť na Slovensko, iní tu už žili. Tak či tak, dbáme na to, aby naši zamestnanci ovládali každú jednu činnosť v kuchyni. Nedáme ich hneď ku panvici. Najprv sa musia naučiť pripraviť mäso a zeleninu, keď to už majú v rukách, potom sa presunú k vyprážaným jedlám, a ako ich krájať, aby vyzerali všetky porcie rovnako, a až potom môžu ísť, povedzme, k panvici.“
Aj napriek tomu, že vietnamská gastronómia je pre nich prácou aj eufóriou, pochutia si aj na slovenských jedlách. „Máme veľmi radi bryndzovú nátierku, halušky aj pirohy. Manžel si pochutí veľmi na kapustnici.“
Ak zatúžite po chutiach vietnamskej gastronómie, odporúčame vám zájsť do Viet Bistra v Kauflande na Popradskej ulici. Nielenže si doprajete zdravý a exotický obed, ale jedlo si vychutnáte v útulných priestoroch bistra. Ak predsa len zatúžite po „Vietname“ u vás doma, bistro zabezpečuje aj donášku. Tak čo, už sa vám zbiehajú slinky na polievku Pho, opekané rezance či chrumkavú kačicu? Nám áno.
Aj napriek tomu, že Tranovci žijú v Košiciach, dodržujú viaceré vietnamské tradície. „Samozrejme, oslavujeme Veľkú noc, Vianoce aj Silvester. Okrem toho sme však verní vlastným zvykom a sviatkom,“ vysvetľuje majiteľ bistra Tung.
Lunárny nový rok (vietnamský nový rok) je jedným z najdôležitejších sviatkov Vietnamcov. Nový rok oslavujú v prvý deň prvého mesiaca lunárneho kalendára. Nepatrí však k nemenným sviatkom, pretože sa mení z roka na rok, ale vtedy pripadá na obdobie medzi 19. januárom a 20. februárom.
Okrem toho pravidelne uctievajú svojich predkov. „Každá vietnamská rodina má svoj oltár. Každý spln mesiaca a 15 dní po ňom naň dávame ovocie, kvety, vodu, niečo sladké, pokojne aj mäso… Základom je však miska, ktorá má v sebe vonné tyčinky so špeciálnou arómou. To jedlo nesmieme vyhodiť, ale po dopálení tyčiniek zjesť. Týmto spôsobom uctievame našich predkov, nielen prarodičov, ale generácie dozadu,“ dodáva Trang.