Poznáte pôvod jedál, ktoré milujete? Nie sú odtiaľ, odkiaľ si myslíte
Najskôr pizza a potom sladká ľadová zmrzlina ako dezert na Piazza di Spagna v Ríme alebo hamburger s hranolkami v Central parku v New Yorku. Je to len torzo asociácií, ktoré sa vám spoja, keď poviete mesto a najpopulárnejšie jedlá na svete. Je to ale skutočne tak?
Naozaj pochádza hamburger z Ameriky a je skutočne pizza rýdzo talianska? Ako to v skutočnosti je, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Hamburger
História: Je symbolom reťazca s rýchlym občerstvením, ale aj symbolom nezdravej stravy. Mnohí z nás, akokoľvek sa snažia, neodolajú a minimálne raz za mesiac si ho dajú na obed alebo v iný čas. Keď sa hovorí o žemli s mletým hovädzím, kuracím, bravčovým alebo rybím mäsom a syrom, každému napadne Amerika. Je to ale omyl. Hamburger má pôvod v nemeckom Hamburgu, svedčí o tom aj odvodený názov. Sendvič začali vyrábať v roku 1800 v prístavnom meste a odtiaľ ho americkí emigranti doniesli až do Ameriky.
[ad][/ad]Zaujímavosť: Podľa istých legiend hamburger vymysleli Tatari, ktorí nosili hovädzie mäso pod sedlami koní. Inšpirovali sa nimi nemeckí námorníci, ktorí hamburger priniesli domov.
Hranolky
História: K hamburgeru neodmysliteľne patria aj hranolky. Opäť ide o omyl, ak si myslíte, že sú americké. Podľa niektorých prameňov vznikli v Belgicku, odkiaľ sa rozšírili do celého sveta. Iné zdroje uvádzajú ako miesto pôvodu Španielsko. V každom prípade, tak populárne ako v Belgicku, nie sú nikde inde na svete.
Zaujímavosť: Len pre zaujímavosť, každý Belgičan ich ročne skonzumuje v priemere 75 kíl. A to už je čo povedať, keď oproti Američanom je to takmer o tretinu viac. V Belgicku sú pre budúcich predavačov hranolčekov organizované špeciálne kurzy.
Zmrzlina
História: Taliani nemôžu gelato, ako zmrzlinu v Taliansku nazývajú, považovať za svoj patent. Mrazený krém ochutený medom alebo ovocnou šťavou už poznali v starom Grécku a v starom Egypte. O tom, ako vznikla prvá skutočná zmrzlina, existuje mnoho verzií. Niektoré pramene uvádzajú, že to boli práve Mongoli, ktorí sladkú pochúťku rozšírili. Keď pripravovali rôzne ochutené mliečne nápoje, tak tie pod vplyvom chladného počasia často zamŕzali. Do Európy ju potom priniesol Marco Polo. Iné pramene hovoria o tom, že zmrzlinu vymysleli Číňania a od nich ju prebrali Arabi, od ktorých sa výrobu naučili Taliani a tí ju rozšírili po celej Európe. V 16. a 17. storočí sa zmrzlina objavovala na stoloch kráľov a kniežat.
Zaujímavosť:V Japonsku je továreň, ktorá vyrába zmrzliny pre psy. Je v nej vraj menej sladidla a prešli aj cez veterinársku komisiu, ktorá tieto pochúťky pre psy schválila.
Pizza
História: Podľa niektorých prameňov pizza vznikla v Grécku. Gréci skúsili položiť potraviny na čerstvo vyťahanú placku a všetko spolu zapiekli. Rimania pri dobyvateľských aktivitách v Európe a pri ťažení v Grécku si túto zabehnutú technológiu prisvojili a začali s prípravou prvých prototypov pizze. Rímsky politik a spisovateľ Marcus Porcius Cato, žijúci v rokoch 234-149 pred Kristom, opisuje pizzu ako grécku špecialitu: tenké kruhové cesto s olivovým olejom, medom, korením, pečené na kameni.
[ad2][/ad2]Zaujímavosť: Približne v roku 500 pred Kristom istý perzský vojak upiekol kus cesta so syrom a datľami na svojom kovovom štíte, ktorý mal položený na ohni. V roku 1957 priniesli bratia Celentanovci na trh prvú zmrazenú pizzu a tým napomohli k masovému nárastu mrazených polotovarov na trhu.
Hot Dog
História: Frankfurter alebo Dachshund, už tieto názvy hovoria o tom, že nejde o žiadnu americkú špecialitu ale nemecký výrobok pre hladné krky. V priebehu 19. storočia párok v rožku putoval do Severnej Ameriky, kde získal veľkú popularitu. Slovo párok pochádza z Frankfurtu nad Mohanom, kde bravčové klobásky v rožku vznikli. V Nemecku boli známe už od 13. storočia a veľmi obľúbené medzi šľachtou a na cisárskom dvore. Okolo roku 1870, na Coney Island, začal nemecký prisťahovalec Charles Feltman predávať prvé párky v rožkoch.
Zaujímavosti: Či ide o legendu alebo pravdu sa doposiaľ nikto nedopátral, no názov Hot dog – horúci pes, vraj vznikol tak, že mäsiari chytali psov a mäso z nich tajne pridávali do týchto špecialít. Ďalšie pramene hovoria o tom, že sa výrobcovia v roku 1901 inšpirovali karikatúrou jazvečíka v žemli.
Čokoláda
História: Čokoláda nepatrí Francúzom a ani Talianom či Švajčiarom. Čokoládu poznali už starí Mayovia, ktorí pražili a mleli kakaové zrná, z ktorých následne pripravovali slávnostný nápoj. Aztékovia podobný nápoj nazvali “Xocolatl”. Slovo čokoláda má pôvod v jazyku Nahuatlov, pôvodných obyvateľov stredného Mexika, kde sa kakaovník pestoval už pred tritisíc rokmi. Do Európy sa táto lahôdka dostala začiatkom 16. storočia vďaka dobyvateľom a kolonizátorom, ktorí v tom čase obsadzovali americký kontinent.
Zaujímavosti: Je nás málo takých, ktorí sladkému pokušeniu odolajú. Brit, Švajčiar či Nemec jej zjedia ročne viac ako 11 kíl. No absolútnymi rekordérmi sú Indovia. Na jedného Inda pripadá 165 kíl čokolády, ktorú zje. Ďalšou zaujímavosťou je, že žena zje dvakrát viac čokolády, než muž. Kto chce chudnúť, pre toho existuje aj takzvaná čokoládová diéta.
Bryndza
História: No a na záver prišiel čas aj na rýdzo slovenský výrobok. Alebo aj to je omyl? Bryndzu síce máme zaregistrovanú ako slovenskú, no jej prapôvod môžeme hľadať úplne inde. Vyrába sa v Poľsku, Rumunsku, Ukrajine a v Bulharsku. Konzumujú ju aj v Rakúsku a Bavorsku.
Ovčí solený syr priniesli na Slovensko (v tom čase časť Uhorska) Valasi v 15. storočí počas valašskej kolonizácie. Historické územie Valašsko, odkiaľ kolonizátori k nám prichádzali, sa nachádza v dnešnom Rumunsku.
V 18. storočí vo viacerých slovenských mestách vznikli bryndziarske manufaktúry (1787 v Detve). V súčasnosti najznámejšia a stále funkčná bryndziareň vo Zvolenskej Slatine bola ako druhá na Slovensku založená Jánom Vagačom v roku 1797.
Bryndza dnes spolu s parenicou patrí medzi tradičné slovenské syrárske výrobky a má štatút chráneného výrobku. Je základným prvkom v typicky slovenskom jedle, v bryndzových haluškách, taktiež v tradičnej polievke demikát. Bryndza sa často konzumuje aj ako nátierka – šmirkáš, čo pochádza z nemeckého Schmierkäse (roztierateľný syr).
Zaujímavosti: Zvolenský bryndziar Teodor Wallo upravil výrobný postup bryndze tak, že namiesto soli po dlhých pokusoch pridal do bryndze špeciálne pripravený soľný roztok a po zomletí syra s týmto roztokom dostal mäkkú mazľavú bryndzu. Teda bryndzu, ako ju poznáme dnes.
(TASR, SŠ)
[ad3][/ad3]