Večera s…: Miroslav Adamčín, šéfkuchár Hotela Yasmin
Kuchyni v košickom Hoteli Yasmin šéfuje už štyri roky 35-ročný rodený Prešovčan a absolvent tamojšej hotelovej akadémie Miroslav Adamčín. V Yasmine zúročuje svoje skúsenosti zo slovenských, talianskych aj írskych reštaurácií.
Ktoré je vaše najobľúbenejšie jedlo na varenie a ktoré na jedenie?
Ťažko povedať, aké jedlo varím najradšej. Ak mám k dispozícii čerstvé a kvalitné suroviny, ostatné záleží už len na fantázii, skúsenostiach a tradíciách. Ja sám rád ochutnávam nové veci. Je to veľmi dôležite pre predstavivosť a skladbu nových pokrmov.
Pripravovali ste niečo zvlášť cudzokrajné či exotické? Ochutnali ste to?
Bolo toho dosť. Kým sa to nehýbe na tanieri, tak sa vo všetkom dá nájsť niečo pozitívne. Varil som napríklad guláš z jazveca, ktorý má veľmi zaujímavé a aromatické mäsko. Z cudzokrajných zvierat som pripravoval napríklad klokana s jemne pečeňovou chuťou príbuznou konskému mäsu, alebo žaby, ktoré sa chuťovo blížia kuracine.
Kto vás učil variť a kto vás inšpiroval, že ste sa stali kuchárom?
Už od mala som sa motal v kuchyni okolo mamy a obdivoval som kuchárske zručnosti starej mamy. Potom som dostal príležitosť robiť s pánmi kuchármi z prešovského hotela Lineas. Najsilnejší impulz prišiel s možnosťou vycestovať a pracovať v Taliansku. Vtedy som si uvedomil, že je to síce ťažká, ale nádherná práca, a že to chcem robiť. To bola pre mňa vysoká škola kuchárska.
Ktorý spotrebič by vám najviac v kuchyni chýbal?
Keď som začínal, v kuchyni boli len staré sporáky. Dnes už sme v inej dimenzii. Každá mašinka má svoj význam a pre profesionálneho kuchára je nenahraditeľná.
Mali ste nejakú nehodu pri varení?
Jasné, viackrát. Všetky pokazené veci sa však dajú opraviť, ak na to príde človek včas. Ak nie, putujú do koša. Pamätám si, že som pri príprave mäsovej rolády na dôležitý banket do plnky zabudol dať vajíčka. Viete si predstaviť, čo nasledovalo pri krájaní…
Čo by ste nikdy nezjedli?
Tak to skutočne netuším. Ja zjem všetko, čo nezje mňa…Keď na niečo prídem, určite vám dám vedieť.
Čo by ste uvarili, ak by ste mali v peňaženke iba päť eur?
Za päť eur sa toho dá uvariť skutočne veľa, ak človek nie je príliš náročný. Otázka by skôr bola, či by to malo byť pre jednu alebo viac osôb.
Aké máte spomienky na školskú jedáleň?
Bol som celkom dobrý konzument, takže som nemal problém s jedálňou. O to viac som pochopil, aká to je práca, keď som bol počas praxe pri štúdiu súčasťou chodu školskej jedálne. Tetušky kuchárky boli pracantky a správne ženy.
Sú lepší kuchári muži alebo ženy?
Veľmi by som to nechcel kategorizovať, stretol som naozaj veľa šikovných žien v kuchyni. A, povedzme si pravdu, lepšie sa pozerá na peknú kuchárku ako na bradatého kuchára… Realita je však taká, že z mnohých hotelov a reštaurácií bolo krehkejšie pohlavie vytlačené. Skôr ich stretnete vo vývarovniach alebo školských kuchyniach.
