Vyťahuje staré motorky zo záhrobia a vracia im život
Niekto zbiera známky, iný pohľadnice či modely autíčok. Košičan Stanislav Juhás (36) má vlastnú zberateľskú vášeň. Kupuje staré motorky, rozoberie ich do poslednej skrutky a poskladá späť. Z jeho rúk často vychádzajú lepšie a krajšie motorky ako tie pôvodné z továrne.
Do motorových dvojkolesových tátošov sa zahľadel ešte ako malý chlapec. Keď mal približne desať rokov, jeho otec si kúpil motorku. Niekoľkokrát ho na nej povozil a láska bola na svete.
Zbierať motocykle začal pred piatimi rokmi. Dnes ich má dokopy pätnásť. Z toho osem v celku, zvyšné sú zatiaľ rozobraté a čakajú na svoje znovuzrodenie. Na týchto strojoch ho viac ako ich rýchlosť fascinuje ich dizajn.
[ad][/ad]Cenný kúsok
„Je to doslova hranie sa s detailmi. Na rozdiel od áut majú dôkladnejšie spracovanie. Motorky, to je krása, relax, sloboda a adrenalín v jednom,“ hovorí Stanislav.
Medzi jeho najcennejšie kúsky patrí Jawa 250 z roku 1960 či dokonca motocykel ČZ 125 t. z roku 1948. Má pre neho nevyčísliteľnú hodnotu, keďže model sa vyrábal iba tri roky a dnes ho je len veľmi ťažko zohnať.
„Pôvodného majiteľa som lámal tri mesiace, aby mi ju predal. Nakoniec sa mi to podarilo, aj keď to bola dlhá cesta,“ opisuje, ako získal unikátny kúsok.
Ak natrafí na nejaký výnimočný stroj, okamžite sa ho snaží kúpiť. V minulosti mal až dvadsať motoriek, mnohé z nich predal a nechal si len tie, ktoré sa stali jeho srdcovkami. V zbierke má aj novšie modely, ako Kawasaki či niekoľko štvorkoliek.
Stovky dielcov
Jednu motorku renovuje približne šesť až osem mesiacov. Rozoberie ju do posledného dielca, pričom jedna motorka môže mať aj okolo 500 komponentov. Všetko potom vyčistí, nastrieka, nachrómuje, vybrúsi, naolejuje a postupne skladá naspäť.
Dáva ich do stavu, aby nielen pekne vyzerali, ale boli takisto funkčné. „Povedal by som, že ich vyťahujem v podstate zo záhrobia. Nikdy nekúpim už zrekonštruovanú motorku. Je to drahá záležitosť a veľakrát prerobená nie podľa mojich predstáv,“ vysvetľuje Juhás.
S motokrosom prestal
Za staršími modelmi často cestuje aj do okolitých krajín, ako napríklad do Maďarska či na Ukrajinu. „Tí, ktorí motocykle zbierajú, ich predať nechcú, čo je logické, a tak sa ich snažím zháňať aj cez známych, ktorí majú doma uchované motorky po predkoch. Stáva sa mi však, že ma ľudia aj sami oslovia. Na Slovensku však len málokedy nájdete staršie kúsky na predaj. Človek však vždy musí chodiť s otvorenými očami.“
Motorky sú pre Košičana najväčšou vášňou. V minulosti súťažil na motokrosových pretekoch, ktoré sú síce divácky veľmi atraktívne, ale často aj nebezpečné. Pred niekoľkými rokmi s týmto športom prestal, pretože sa na jednej zo súťaží vážne zranil. Mal dvojitú zlomeninu ruky. „Mám tento šport stále rád, ale nechcem už viac riskovať,“ vraví.
Ako správny milovník dvojkolesových motorových tátošov sa aj on zúčastňuje najväčšieho motorkárskeho zrazu na Slovensku – Sveta motocyklov na Zemplínskej Šírave. Je to kultová záležitosť, ktorá pravidelne priťahuje motorkárov nielen zo Slovenska, ale aj viacerých krajín Európy.
Jeho srdcovou záležitosťou je Veľká cena Brna (Grand prix), ktorú si ako divák nikdy nenechá ujsť. Sú to najslávnejšie motoristické preteky v Českej republike, ktoré sú zaradené do Majstrovstiev sveta cestných motocyklov.
Okrem toho so svojimi kamarátmi cestoval 1 660 kilometrov do Assenu na Veľkú cenu Holandska MotoGP, kde stretol snáď najznámejšieho motocyklového pretekára, deväťnásobného majstra sveta Valentina Rossiho.
Bol blízko hviezdy
„Bol som v jeho tesnej blízkosti. Chcel som si s ním urobiť fotku, ale nedalo sa. Všetky dievčatá sa na neho lepili a robili si selfíčka, chlapec nemá šancu. Bol to však veľký zážitok,“ hovorí s úsmevom. Pozná sa aj s úspešným slovenským motocyklovým pretekárom Štefanom Svitkom.
Čaru motocyklov podľahli aj jeho dvaja bratia. Len u Stanislava sa záľuba vďaka motoservisu stala aj jeho prácou. Otvoril ho pred desiatimi rokmi a jeho rukami v ňom prešlo vyše sedemsto motoriek.
Sú ľudia, pre ktorých motorka nie je len obyčajným dopravným prostriedkom, ale životným štýlom. „Niektorí si ich kupujú hlavne preto, aby balili ženy alebo sa na nich promenádovali po uliciach. Ja ich zbieram a kupujem pre seba. Je to moje veľké hobby. Je pravda, že ak frajerka niekedy zlostí, moja láska je väčšia k motorke,“ hovorí s úsmevom.
foto: Veronika Janušková
