Ako sa naučiť žiť s perfekcionistom?
Vlastnosti ako starostlivosť a poriadkumilovnosť patria k oceňovaným v škole i v rodinách. V určitom okamihu ale môžu prekročiť hranicu a začnú byť komplikáciou nielen pre ich nositeľov, ale aj pre okolie. Úsilie o dokonalosť môže tlačiť mnohých k dosahovaniu priam nadľudských výkonov, či už v umení, športe, alebo podnikaní. Perfekcionizmus má však aj svoju temnú stránku. Perfekcionista môže ničiť vzťahy, paralyzovať a deptať svoje okolie.
„Typickou vlastnosťou perfekcionistu (PF) je dôkladnosť. Všetko robí presne, s pozornosťou a vážnosťou, aby jeho konečný výkon bol bezchybný,“ vysvetľuje psychologička a psychoterapeutka PhDr. Eva Sklenárová.
Podľa nej rozlišujeme dva druhy PF. „Prvým typom je takzvaný typ normálny. Tento človek dokáže mať uspokojenie z vykonanej práce. Druhý typ, takzvaný neurotický, toho nie je schopný, lebo si myslí, že jeho výkon je ešte vždy nedostatočný. Súčasne je veľmi úzkostný a váhavý.“
ODPOR VOČI KRITIKOM
Obom typom ide o to, aby mali všade poriadok, sú dôkladní vo všetkom, čo robia. PF sú zvýšene citliví na názor druhých, hlavne na kritiku. Na tom nesie svoj podiel aj ich okolie a prostredie, v ktorom vyrastali. „Pravdepodobne u mnohých sa prejavilo, že už v detstve ich oceňovali za ich húževnatosť a schopnosť pracovať dôkladne. Naučili sa vážiť si seba len na základe súhlasu a ocenenia inými osobami, lebo len takto vedia mať uspokojenie z práce.“
KOMPLIKOVANÉ VZŤAHY
Ak je v rodine PF, môže sa stať, že jeho vzťahy sú pre neho samého neuspokojivé. Má totiž tendenciu báť sa či predvídať nesúhlas, odmietnutie iným rodinným príslušníkom. „Môžu mať na svoje deti vysoké nároky, tak ako na seba. Pochvália len vtedy, ak sú spokojní oni. Mávajú hádky, napr. pre nedokonalú čistotu, poriadok v byte, premiestnenie vecí a pod. Často sa stáva, že ostatní rodinní príslušníci radšej rešpektujú jeho pravidlá, ako by sa s ním hádali,“ varuje psychologička.
VYSOKO KONKURENČNÝ
Na pracovisku môže byť výhodné mať PF, lebo odvedie dôkladnú prácu. Na jeho výkon sa dá spoľahnúť, robí málo chýb, je schopný odvádzať vysoké výkony. Niektorí sú až workoholici, čo po stránke duševnej hygieny nie je zdravé.
„Títo ľudia môžu skrývať svoje chyby alebo majú nízku produktivitu práce, lebo sa dlho a zbytočne zaoberajú detailmi, ktoré môžu byť v danú chvíľu nepodstatné. Iní sa zasa nepustia do práce, pokiaľ nenájdu vhodnú cestu, ako riešiť úlohy,“ vysvetľuje E. Sklenárová. Ich pracovné miesto je vždy dokonale upravené, čisté, všetko je na mieste úhľadne zoradené. Pre niektoré profesie je však žiaduce, aby mali perfekcionistický prístup k úlohám, napr. vedci či umelci.
ČO HO OVPLYVŇUJE?
Perfekcionizmus nie je v pravom slova zmysle choroba. Ich úzkostlivosť a váhavosť však môže niekedy pôsobiť ako brzda pre rozvoj medziľudských vzťahov. „Doteraz nie je jasné, či sa na tom podieľa aj dedičnosť, aj keď sa o tom uvažuje. Pravdepodobne väčšou mierou sa na tejto vlastnosti podieľa výchova, vzor správania v jeho okolí či posilňovanie takých spôsobov správania v detstve, ktoré ho k tomuto prejavu viedli.“
NARUŠENÁ PSYCHIKA
Prehnaná túžba po dokonalosti môže v konečnom dôsledku viesť u týchto jedincov aj k psychickým problémom. Podľa psychologičky sa depresívne sklony môžu prejaviť hlavne u druhého typu. „Ten je už spojený s maladaptívnym správaním, úzkosťou, precitlivenosťou a zníženým sebavedomím, ak dlhodobo nemá pochopenie a úspech.“
NEMOŽNÉ OČAKÁVANIA
PF môže a nemusí mať prehnané požiadavky na okolie, obvykle ich má na seba. Ak pristupuje aj k druhým tak, že aj od nich vyžaduje dokonalosť, môže vyvolávať v okolí napätie, ľudia sa mu budú vyhýbať alebo vznikajú konflikty.
„S vysokou pravdepodobnosťou nebudú medzi ľuďmi obľúbení, lebo druhým vnucujú svoj postoj k úlohám, poriadku a spôsobu myslenia či práce. Ľudia vo všeobecnosti nemajú radi dokonalých alebo vynikajúcich ľudí, lebo vedia, že sa im nikdy nebudú môcť vyrovnať.”
V POZÍCII ŠÉFA
Ak je PF v pozícii šéfa, môže sa stať, že len skutočne jemu podobný človek mu bude vyhovovať. „Jeho nároky na presnosť, dôkladnosť budú neprimerane vysoké. Svojím prístupom môže byť príčinou fluktuačných tendencií na pracovisku alebo niektorí podriadení budú hodnotiť jeho požiadavky na výkon ako šikanu,“ dodáva na záver PhDr. Eva Sklenárová.
Foto: shutterstock