Čakáme postihnuté dieťa – ako sa s tým vyrovnať?
Narodenie postihnutého dieťaťa prináša pre jeho rodičov, ale aj celú rodinu citeľnú zmenu. Nie všetci sa s ňou dokážu vyrovnať. Najväčšiu psychickú záťaž pociťujú hlavne v prvých mesiacoch. Ohrozený môže byť aj samotný partnerský vzťah. So svojimi problémami často zostávajú sami. Spoločnosť im veľakrát nepodá pomocnú ruku.
Žiť s postihnutým dieťaťom a vychovávať ho, nie je nič ľahké. Ľudia so siláckymi rečami o slabosti iných, ktorí sa ocitli v takejto situácii, sú často iba povrchní pozorovatelia chváliaci sa tým, že oni by to hravo dokázali. Skutočnosť je ale oveľa krutejšia, než sa navonok zdá.
Centrá špeciálno-pedagogického poradenstva poskytujú podporu rodinám detí s vývinovými rizikami. Najčastejšie sa v nich stretávajú so stavmi po poškodení mozgu, ku ktorému došlo či už počas vnútromaternicového vývinu, pri pôrode alebo v ranom detstve. Taktiež sa tu často stretávajú s deťmi, u ktorých sa nevyvíja primerane reč ako aj s deťmi s diagnózou v rámci autistického spektra.
„V súčasnosti máme k dispozícii veľa ozaj kvalitných informácií o tom, ako rozvíjať jednotlivé oslabené oblasti vývinu a rodičia, ktorí majú záujem, sa vedia veľa dozvedieť aj prostredníctvom internetu,” hovorí psychologička Mgr. Simona Šimková.
Čo však absentuje, je systematická starostlivosť nielen o dieťa, ale tiež o pár a rodinu. „V našom systéme starostlivosti zatiaľ nie je vytvorený priestor pre to, aby bola pozornosť venovaná prežívaniu rodičov, poprípade prežívaniu širšej rodiny, do ktorej sa dieťa s postihnutím narodí,” upozorňuje odborníčka.
HĽADANIE OPORY U INÝCH
Rodičia sa veľmi líšia v čase, počas ktorého sa im podarí akceptovať postihnutie ich dieťaťa. Skôr alebo neskôr si každý rodič vytvorí stratégiu, ktorá mu pomôže túto náročnú situáciu nejakým spôsobom zvládnuť. Keďže je to situácia nová a neštandardná, je náročná aj z toho dôvodu, že rodič má väčší problém nájsť oporu vo svojom prirodzenom prostredí. „Kým pri narodení zdravého dieťaťa sa pri obavách, starostiach dokážeme poradiť s mamou, svokrou, tetou či babičkou, ktoré už vychovali nejaké deti v minulosti a majú skúsenosti v tomto smere, pri výchove dieťaťa s postihnutím je často bezradná aj širšia rodina,“ vysvetľuje odborníčka.
BEZRADNOSŤ RODIČOV
Po narodení dieťaťa s postihnutím sa všetka starostlivosť odborníkov dostáva takémuto dieťaťu. Rozbehne sa kolotoč vyšetrení u rôznych špecialistov, rodičia dostávajú veľa odporúčaní, čo robiť, aké terapie navštevovať.
„Dôsledkom toho je, že sa nevenujeme rodine ako celku, ale podľa tradičného medicínskeho modelu liečime „choré“ dieťa. Nápor na rodinu pri výchove a rehabilitácii dieťaťa s postihnutím je však naozaj enormný. Všetka starostlivosť, všetka pozornosť rodičov, ale častejšie matky sa sústreďuje na „liečbu“ a rozvoj dieťaťa. Otec je obvykle ten, ktorý zabezpečuje finančné zdroje, keďže narodenie dieťaťa s postihnutím predstavuje zvýšené výdavky na rodinný rozpočet. Matka sa na niekoľko mesiacov až rokov stáva v prvom rade sprostredkovateľom zdravotnej starostlivosti. Často nemá priestor na rolu partnerky, taktiež nemá priestor na starostlivosť o vlastné prežívanie.“
ZHORŠOVANIE PARTNERSKÉHO VZŤAHU
Po narodení dieťaťa s postihnutím prichádza často pocit viny a nie každý sa s ním vie bez pomoci vyrovnať. „Matka dieťaťa sa obvykle bojí, že venovaním času sebe alebo manželovi zanedbá niečo dôležité pri starostlivosti o dieťa. Týmto alebo podobným spôsobom sa stále viac sťahuje z obvyklých ženských rolí do roly opatrovateľky vlastného dieťaťa,“ vysvetľuje psychologička.
Podstatným a veľmi častým dôsledkom je zhoršenie partnerského vzťahu. Partnerský vzťah ustupuje do úzadia, všetka pozornosť je venovaná jednému členovi rodiny. „Rodiny, v ktorých sa narodilo dieťa s postihnutím, sa často formálne alebo aspoň neformálne rozpadávajú aj v dôsledku týchto faktorov.“
SNAHA O NACHÁDZANIE ROVNOVÁHY
Rodičia postihnutého dieťaťa by nemali zostávať so svojimi ťažkosťami sami. Ak majú pocit, že napriek všetkej snahe im výchova a starostlivosť o ich dieťa prerastá cez hlavu, je dobré zájsť za odborníkom a porozprávať sa o tom, čo prežívajú.
„Najväčšími expertmi na vývin ich dieťaťa ostanú vždy oni sami. Ak sa má vývin ich dieťaťa posúvať dopredu, je nevyhnutné, aby bolo v poriadku najmä ich prežívanie“ upresňuje psychologička.
„Každá náročná životná situácia sa odráža na našej psychike, a teda aj osobnosť rodiča, ktorému sa narodí dieťa s postihnutím, prechádza mnohými zmenami. Je dôležité byť vnímavý tak voči potrebám dieťaťa ako aj voči vlastným potrebám a hľadať rovnováhu medzi potrebami dieťaťa, ale tiež ďalších členov domácnosti. Je veľmi dobré, ak sa fungovanie rodiny dostane postupne do takej alebo veľmi podobnej formy, v akej bolo pred narodením dieťaťa,“ dodáva na záver Mgr. Simona Šimková.
Výchova dieťaťa s postihnutím môže byť v konečnom dôsledku pre rodinu aj darom, z ktorého čerpajú všetci jej členovia. Aj keď je spočiatku veľmi ťažké si takýto scenár predstaviť.
Foto: shutterstock
