Dážď za našimi oknami je romantický, no vo verejnom priestore sa s ním musíme vysporiadať

Zrážkové vody – to je pojem, s ktorým sa určite stretli mnohí z nás, hlavne s prihliadnutím na fakt, že za to, čo sa za ním ukrýva, musíme platiť. Je to laický názov pre dážď alebo roztopený sneh, ktorý  vtečie  do verejnej  kanalizácie. Odborný názov je voda z povrchového odtoku odvádzaná do verejnej kanalizácie. Na prvý pohľad to vyznieva ako parodox – platiť vodárom za to, že prší. Za počasie predsa my, občania, nemôžeme a nevieme ho nijako ovplyvniť. Je preto veľmi dôležité uvedomiť si, že neplatíme za dážď, ale za odvádzanie a vyčistenie vôd, čo je technologicky a energeticky náročný proces. 

Najrozšírenejším mylným názorom je, že zrážkové vody vlastne prečisťujú kanalizáciu a tým vylepšujú jej celkový stav. Pravdou ale je, že zrážkové vody sa po zaústení do kanalizácie stávajú odpadovými vodami, pričom je nevyhnutné zabezpečiť ich vyčistenie v čistiarňach odpadových vôd, čo stojí nemalé financie.

„Vodárne poskytujú službu odvádzania odpadových vôd a následne realizujú proces čistenia odpadových vôd so všetkými nákladmi, ktoré s tým súvisia – údržba, chemikálie, elektrická energia, kalové hospodárstvo, ľudský kapitál, investície,“ hovorí Anita Gašparíková, ekonomická riaditeľka Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.

Verejné kanalizácie sú pri extrémnych zrážkach preťažené

Zaujímavou je v súvislosti so zrážkovou vodou určite aj informácia, že 4,8 % povrchu Slovenska pokrývajú nepriepustné plochy. Sú to zastrešené povrchy, betónové, asfaltovéa zhutnené plochy, ktoré neumožňujú dažďovej vode vsakovať do podzemných vrstiev, čo spôsobuje zrýchlený odtok zrážkových vôd do systémov verejných kanalizácií. Tie bývajú v čase extrémnych prívalových dažďov hydraulicky preťažené. Navyše skúsenosti z posledných desaťročí ukázali, že vplyvom klimatických zmien dochádza čoraz častejšie k extrémnym výkyvom počasia a s tým spojeným výskytom dažďových udalostí s vysokou výdatnosťou.

„Vtokom do verejnej kanalizácie sa zrážkové vody premiešajú s odpadovými vodami a sú kanalizačnými zberačmi odvádzané do čistiarne odpadových vôd. V čistiarni  odpadových vôd sú z nich odstránené hrubé nečistoty, napr. kamene, štrk, alebo posypový materiál zo zimnej údržby, následne prechádzajú mechanickým a biologickým stupňom čistenia a takáto voda zbavená nečistôt sa vracia do toku, aby dokonalý prírodný proces, proces kolobehu vody sa mohol začať odznova,“ pokračuje Anita Gašparíková.

Povinnosť platiť náklady za odvádzanie a čistenie zrážkových vôd má vlastník nehnuteľnosti, z ktorej sa kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez dažďové vpusty vody z povrchového odtoku odvádzajú do verejnej kanalizácie. Jednoducho povedané, túto povinnosť majú vlastníci domov, spoluvlastníci bytov v obytných domoch, vlastníci parkovísk, vlastníci verejných priestorov, ako sú chodníky a námestia, ale aj vlastníci a prevádzkovatelia ciest.

Občanom nie je potrebné vyčítať neznalosť procesu odvádzania vôd z povrchového odtoku, ale je namieste vysvetliť im, že tento proces nie je taký jednoduchý, ako sa na prvý pohľad zdá. Ľudia totiž evidujú len to, že prší a že za zrážkové vody budú platiť. Nezriedka sa u nich objavia počas daždivých období obavy, že im budú fakturované vysoké čiastky za tieto zrážkové úhrny, no množstvo zrážkového úhrnu sa vypočítava podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu ako ročný priemer za obdobie posledných piatich rokov.

Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie je uvedený na žiadosti o pripojenie, aj v zmluve o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Ak aj neprší a Východoslovenské vodárenská spoločnosť, a.s. napriek tomu fakturuje, majme na pamäti, že túto skutočnosť zohľadňuje koeficient zrážkového úhrnu.

Výpočet poplatku za odvádzanie zrážkových vôd je jasne daný

„Spôsob výpočtu poplatku za odvádzanie zrážkových vôd je definovaný vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003  nasledovným, na prvý pohľad náročným vzorcom: Množstvo vôd z povrchového odtoku = , kde Sr= S.? (m2). Skúsme to ale vysvetliť zrozumiteľne: plocha S, z ktorej sa odvádzajú zrážkové vody sa vynásobí koeficientom priepustnosti ? (0,9 – nepriepustné plochy, 0,4 – čiastkovo priepustné plochy, alebo 0,03 – dobre priepustné plochy) a následne sa vynásobí koeficientom priemeru 5-ročného úhrnu zrážok  v danej lokalite. Výsledok vypočítaný v m3, je množstvo odpadových vôd, za ktorý je fakturovaný poplatok za odvádzanie odpadových vôd,“ vysvetľuje Anita Gašparíková

Uvedieme príklad. Ak mám odkvapy zo strechy o ploche 100 m2 napojené do verejnej kanalizácie a bývam v Košiciach, kde je päťročný priemerný úhrn zrážok 600 mm, za odvádzanie vody zo strechy do verejnej kanalizácie zaplatím: 100 m2 x koeficient 0,9 x 600 x 10-3 = 54 m3 x 0,9870 EUR/m3 = 53,30 EUR/ rok.

Pre vlastníka domu je to cca 0,18 eur denne za komfort bývania. Komfort,  že vody zo strechy, vydláždených chodníkov a betónových plôch nekončia na rozmočenom trávniku, okrasnej alebo zeleninovej záhrade, v pivnici, alebo pod základmi domu.

Zrážkové vody v číslach vodárenskej spoločnosti

„Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. v roku 2019 prostredníctvom verejnej kanalizácie odviedla a vyčistila 60,08 mil. m3 odpadových vôd. Zrážkové vody predstavujú z uvedeného množstva 12.353.438 m3, čo je 21% . 28,8 % zo zrážkových vôd, t. j. 3 562 315 m3 pochádza z verejných ciest, chodníkov a parkovísk. Pre ilustráciu – len v meste Košice máme cesty, parkoviská a chodníky, z ktorých je zrážková voda  odvádzaná do verejnej kanalizácie v rozlohe 2 782 893,22 m2,“ doplnila Anita Gašparíková, ekonomická riaditeľka Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.

Snáď sme aspoň trochu objasnili, že fakturácie za odvádzanie a čistenie zrážkových vôd nie sú len vymysleným poplatkom za to, že za našimi oknami prší…