Hubárska sezóna sa môže začať, len aby popršalo

Podľa kalendára sa 23. septembra oficiálne začala jeseň. Hubári sú netrpezliví, no v okolí Košíc ešte tá pravá hubárska sezóna nezačala. Príčinou je totálny nedostatok zrážok.

Minuloročná hubárska sezóna bola na úrodu veľmi štedrá a každý hubár v kútiku duše verí, že tohtoročná sa jej bude podobať. Aj keď odborníci sa zhodujú, že bohaté sezóny sa nezvyknú opakovať za sebou…

Ideálne podmienky

Podľa mykológov je nevyhnutným predpokladom na rast húb dostatok zrážok počas septembra a začiatkom októbra. Jednou z podmienok sú aj minimálne rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami, ktoré by nemali klesnúť pod 9 stupňov Celzia. Okrem vlahy potrebujú huby čo najmenej veterného počasia. Je potešiteľné, že počas jesene plodnice skoro všetkých jedlých húb už nie sú červivé.

Zrelé na štvrtý deň

Rýchlosť rastu húb závisí od mnohých faktorov – konkrétneho druhu, mikroklímy, teploty, vlhkosti vzduchu, zrážok, až po nadmorskú výšku. V priaznivých podmienkach rastie huba rýchlejšie, pričom jej rast trvá od 4 do 12 dní. Napríklad muchotrávka ružová (Amanita rubescens), inak, mimoriadne chutná, vyrastie aj za 4 dni, hríb smrekový (Boletus edulis) môže rásť až 10 dní. Plodnice sa môžu utvárať päť dní veľmi skryto, spočiatku sú malých rozmerov. Za tri dni ale vyrastie z malého hríbiku na veľký hríb. 

Huby dozrievajú až na štvrtý či piaty deň po utvorení plodnice, ich maximálny vek je 10 až 11 dní. Potom už schnú alebo hnijú. 

Po splne a po daždi

Hovorí sa, že najviac rastú huby po splne. Čiastočne je to pravda, ale pozor! Po splne rastú najviac tak týždeň a, naopak, asi týždeň nerastú spravidla takmer vôbec po nove. 

Nie celkom pravdivé je prirovnanie „rastú ako huby po daždi“. Nedočkaví hubári sa vyberú do lesa hneď po daždi s vidinou plného košíka. Skúsení hubári však vedia, že to také rýchle nie je a radšej si trocha počkajú. Výnimkou môže byť však teplý a hustý dážď, ale ani vtedy nevyrastú všetky naraz. Najprv vyrastú menšie huby, peniazovky či tanečnice, z väčších neskôr pečiarky a pri priaznivých podmienkach, zhruba po 2 – 3 dňoch, začnú vyrastať hríbovité huby. 

Ak aj nájdete huby ihneď po daždi, verte, že tam už boli aj pred dažďom, ktorý im iba pomohol rýchlejšie vyrásť. Na záver teda všetkým nedočkavcom odporúčame nebežať hneď po daždi do lesa, ale dva až tri dni vyčkať. 

Podľa stromu spoznáš hubu

Určiť, kde huby rastú, je niekedy veľmi jednoduché, pretože už samotný názov huby veľa napovie. Napríklad masliak smrekovcový rastie pod smrekovcom opadavým, kozák osikový pod osikami, kozák brezový zase v brezových lesoch, kde rastie aj hliva ustricová, suchohríby aj podpňovky. Pod smrekom vyrastie hríb smrekový, podpňovka smreková alebo sliziak mazľavý. 

V borovicových lesoch nájdete rýdzika smrekového a pravého, ale aj masliaka obyčajného a strakatého, ktoré rastú aj v listnatých lesoch. 
Pod lipami hľadajte hríba silného alebo trúdnika šupinatého, medzi vŕbami hlivu ustricovitú ale aj trúdnika šupinatého, pod topoľom rád rastie kozák topoľový. 

V listnatých lesoch hľadajte z najznámejších húb muchotrávku ružovú, bedľu vysokú, podpňovku obyčajnú, tzv. václavku, a kuriatka. V ihličnatých lesoch narazíte na hríb hnedý, muchotrávku ružovú, kuriatko jedlé, kým v bukových lesoch nájdete suchohríb hnedý, suchohríb zamatový, suchohríb žltomäsový, podpňovku smrekovú, obyčajnú a bezprstencovú, hlivu ustricovitú a hríb siný. V dubových lesoch hľadajte hríb dubový, čiže dubák, a tri druhy podpňovky. 

Jedlé huby nájdete aj pod ovocnými stromami – čírovnicu májovú alebo sírovec žltooranžový. Na lúkach a trávnatých plochách zas rastie bedľa vysoká, bedľa obyčajná, bedľa konrádova, pečiarka ovčia a hnojník obecný.  Ak by sme to ale chceli zhrnúť, tak celkovo sa hubám najviac darí pod smrekmi, dubmi a brezami.

Pozor, čo zbierate

Aj vám sa už zbiehajú slinky na fantastickú praženicu s hríbikmi? Radosť zo zberu húb a túlanie sa po prírode je skvelou terapiou, uvoľňujúcou každého z nás od pracovného stresu. Vyberte sa na huby, načerpajte sily a potešte sa plným košíkom. Dávajte si však dobrý pozor na to, aké huby zbierate. Medzi vaše úlovky by mali patriť len tie huby, ktoré poznáte a ste si nimi na 100 percent istí. Pokúšať osud môže mať fatálne následky!

(EH)

Pravda či nepravda?

– Na huby sa má chodiť skoro ráno: Z hľadiska výskytu a kvality húb na tom veľmi nezáleží. Na huby sa chodí ráno čím skôr hlavne preto, aby nás iní hubári nepredbehli.

– Pokiaľ je huba ohryzená, nemôže byť jedovatá: Nie je to pravda. Niektoré látky sú pre človeka jedovaté alebo nebezpečné, ale pre živočíchy nie.

– Červíky v hubách nám neškodia: Zavádzajúce tvrdenie. Nemali by sme konzumovať červivé huby. Červy zanášajú do húb rôzne mikroorganizmy, ktoré sa v nich rýchlo rozmnožujú a tým plesnivejú a hnijú. Preto by sme ich mali skontrolovať už v lese a červivé nezbierať.

– Huby sa nemajú sušiť na slnku: Je to pravda. Zvyčajne sa pri sušení na slnku zaparia. Ak už nemáme inú možnosť, sušíme ich v tieni a prievane.

– Huby sa musia ihneď po zbere spracovať: Nie je to úplne pravda. Je to síce najlepšie, ale možno ich nechať do druhého dňa v chladničke, v mrazničke vydržia aj dlhšiu dobu. Platí zásada, že s hubami zaobchádzame podobne ako so surovým mäsom.

-Ak chceme huby zamraziť, musia sa najprv obvariť: Nie je to úplne pravda. Zdravé a mladé menšie huby možno zamraziť aj bez tepelnej úpravy. Všetky ostatné huby nakrájame a necháme prejsť krátko varom v mierne osolenej vode.

– Sušené huby vydržia aj roky: Pravda, ale pozor! Musia byť dobre uskladnené, vtedy vydržia maximálne tri roky. Najvhodnejšie sú uložené v sklenenej utesnenej nádobe a v suchu, musia byť veľmi dobre vysušené. Musíme ich kontrolovať, či ich nenapadli napríklad mole. Potom už nie sú vhodné na konzumáciu.

(EH)