Kde môžeme stavať svoje domy
Zmena územného plánu Košíc, ktorá nadobudla účinnosť 15. júla, vyvolala otázniky. Niektorí naši čitatelia sa obávajú, že výrazne obmedzí vlastnícke práva majiteľov pozemkov na území mesta. Poukazujú na regulatív, ktorý stanovil maximálnu dĺžku 6 metrov dopravného prístupu k rodinnému domu. Teda, ak chce niekto na svojom pozemku v Košiciach stavať dom, musí ho mať naprojektovaný tak, aby bol maximálne 6 metrov od verejnej komunikácie.
Podľa nášho čitateľa by z toho vyplývalo, že tí, ktorí majú zámer stavať v zadných častiach svojich pozemkov, z dôvodu vzdialenosti od cesty tam vlastne domy postaviť nemôžu. „Ľudia, ktorí si kúpili pozemky v zadnej časti od komunikácie, budú mať namiesto draho kúpeného stavebného pozemku len bezcenný pozemok, na ktorom môžu pestovať akurát zeleninu. Tiež to bude znamenať, že deti nemôžu stavať v zadnej časti pozemku svojich rodičov a budú nútení hľadať si parcely inde,“ napísal nám čitateľ o svojich obavách.
O vysvetlenie sme požiadali košický magistrát. Hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová nám poskytla stanovisko spracované útvarom hlavného architekta. Z neho vyplýva, že nejde o nezmyselné ani protiústavné opatrenie.
Potrebu nanovo zaregulovať dopravný prístup k stavbám si vyžiadali úzke nekapacitné ulice, ktoré sa v našom meste veľmi rozmohli. Najmä v MČ Pereš, kde si pri rozparcelovaní veľkých pozemkov majitelia zadných častí pôvodných záhrad vyriešili vstup k domom úzkym dopravným prístupom, tzv. „fúzikom“. Povoľovaním takého príjazdu sa však de facto obchádzala výstavba nových ulíc aj potreba nových inžinierskych sietí. Nehovoriac o sťaženom, dokonca nemožnom prístupe hasičov či záchranky.
“Hlavná zmena je v tom, že doteraz sa stavali rodinné domy napojené na tzv. príjazd aj v dĺžke 200 či 300 metrov. Takáto dĺžka však už nie je príjazdom, ale normálnou komunikáciou, ktorej stavba sa musí riadiť podľa Cestného zákona. Ak napája jeden rodinný dom, tak to bude účelová komunikácia. Ak viacero, tak miestna komunikácia a podľa toho musí mať aj príslušné parametre,“ vysvetlil pre košice:dnes architekt ÚHA Matúš Človieček. K tomu pristupuje aj Stavebný zákon, podľa ktorého rodinný dom má prístup z verejnej komunikácie, čo znamená, že cesta k domu nesmie byť za bránkou. Presné parametre, napríklad šírku cesty, už potom stanovujú príslušné normy. Ako M. Človieček zdôraznil, problém na území Košíc bol v tom, že dochádzalo k ich rôznym výkladom, preto bolo potrebné regulatív zadefinovať jednoznačne. A presne to teraz urobil územný plán.
Nový regulatív stanovuje maximálnu dĺžku 6 m dopravného prístupu rodinného domu od uličnej hranice pozemku (oplotenia), nie od verejnej komunikácie. Neznemožňuje teda využitie rodičovského či kúpeného pozemku, len zaisťuje, že takáto novostavba bude sprístupnená verejnou komunikáciou v zmysle príslušnej STN.
Aktuálna zmena územného plánu v Košiciach má podľa architekta M. Človiečeka len potvrdiť štandardný systém výstavby obcí, ktorý sa historicky ukázal ako najsprávnejší. „Spočíva v tom, že domy sú umiestňované okolo verejných ulíc. Novým majiteľom rozdelených pozemkov mesto nezakazuje stavať vo vzdialenejšej zadnej časti, iba ich zaväzuje, aby stavbu sprístupnili verejnou komunikáciou v zmysle platných slovenských noriem,“ dodal.
Čo je čo
Miestna komunikácia Všetky verejne prístupné a užívané komunikácie vo vlastníctve obcí, ktoré slúžia miestnej doprave.
Účelová komunikácia verejná Slúži spojeniu jednotlivých nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami. Musí byť všeobecne prístupná. Nesmie byť ohradená ani uzavretá závorou či bránkou.
Účelová komunikácia neverejná Slúži komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Napríklad v areáloch závodov alebo firiem. Vlastník môže na ňu vstup obmedziť.
Podrobnosti technického riešenia a šírku jednotlivých komunikácií určuje Slovenská technická norma STN 73 6110.
Foto: Veronika Janušková
