Kvalitné veci sa stále oplatí opraviť
Kedysi boli rôzne opravovne šiat, televízorov a rádií či obuvi na každom sídlisku. Dnes je ich málo, ťažko sa hľadajú a živnostníkom v tejto brandži sa nežije ľahko. Anton Tóth má malú opravovňu spotrebnej elektroniky na Puškinovej 8. Nový život dáva elektronickým hudobným nástrojom, rádiám, magnetofónom, gramofónom, videám, vežiam, CD prehrávačom, diaľkovým ovládačom a ešte všeličomu inému. „Opravujem hlavne starší sortiment. Tuzexové stroje z minulosti majú svoju kvalitu aj dnes. Sú len opotrebené, dajú sa vynoviť, ešte aj náhradné diely sa dajú k nim zohnať,“ hovorí a radí: „Odporúčam ísť na Strojárenskej ulici do mixbazáru. Tu si kúpite super veci, dajú sa opraviť, vydržia potom dlhé roky.“ Opravuje aj nové. „Ale práve k nim sú drahé náhradné diely alebo sa ťažko hľadajú, nedajú sa často ani opraviť. Sú to také jednorazovky. Ľudia dnes kupujú lacno alebo značkové veci. Ale aj pri nich si treba pozrieť, kde je to vyrobené. To hovorí o kvalite.“
Živnostníci inzerujú
Robil dlhé roky v štátnej Kovoslužbe. „Po revolúcii som začal ako živnostník. Nestíhali sme robiť. Časom sa to ale preriedilo. Aj medzi opravármi. Mládež chce len novú techniku. Chodilo stále menej ľudí. Už som premýšľal, že skončím.“ Potom sa objavili na trhu noviny košice:dnes. „Využil som vašu skvelú ponuku inzercie a zrazu mám opäť dosť zákazníkov. Chvíľami zase nestíham. Vyskúšal som veľa novín a inzercie v nich, ale vaša zabrala stopercentne.“
Majú vysoké náklady
V Optime sme sa v opravovni obuvi stretli s Petrom Bakičom. Obuvníkom bol jeho dedo, otec a je ním aj jeho syn. Vie teda, o čom hovorí. „Keď prídem na daňový úrad, podávam rovnaké priznanie ako železiarne. Pritom ja ponúkam opravu obuvi, služby. V obchodných domoch platíme stovky eur za prenájom malých priestorov. Je to normálne?” pýta sa skúsený remeselník Peter Bakič.
Obuvníci chýbajú
„Obuvníkov naše školstvo už dlhé roky nevychováva. Volal som na ministerstvo, že by som nejakých učil remeslu. Opýtali sa ma, či mám vysokú školu. Ale veď ja ich nechcem učiť jadrovú fyziku,“ krúti hlavou. „Viem naučiť za dva mesiace záujemcu opravovať topánky, nie ich šiť. A nie každého, musí byť ozaj šikovný.“ Opýtali sme sa na zákazníkov. Chodí ich dosť? „Pri našich nákladoch a cenách, keď priemerne opravíme topánku za 5 eur, ich musí byť veľa, inak by sme neprežili. Predtým sme opravovali pre menej solventných. Teraz sa to obrátilo a bohatší chodia s kvalitnejšou obuvou.“
Kupujme radšej kvalitnejšie
Peter Bakič odporúča kupovať kvalitu. „V Nemecku chodia ľudia roky v jedných topánkach. Kvalitných, dobre vychodených, čo sedia na nohách. U nás kupujeme obuv často. Novú, lacnú, ale neopraviteľnú. Potom ľudí trápia bolesti nôh.“
Upravia kožuchy, zaplátajú obľúbené montérky
„Predtým som mala predajňu klobúkov, šálov, čiapok, ktoré som aj šila. Potom som otvorila toto krajčírstvo, opravovňu odevov a kožených búnd,“ hovorí Jarmila Skurkayová. Najväčší problém bol zohnať kvalitnú krajčírku. „Remeselníci sa akosi vytrácajú. Starší dobrí sú na dôchodku, opatrujú vnúčatá. Opravujeme kožené bundy aj rukavice, kožuchy, spoločenské šaty, vymieňame podšívky. Pravidelne chodia aj chlapi s ich obľúbenými montérkami, na ktorých pribúdajú záplaty.“
Ceny sú orientačné
Najčastejšie chcú zákazníci v prevádzke na Hlavnej 83 skrátiť nohavice, rukávy, vymeniť zipsy. „Teraz boli fašiangy, tak sa upravovali plesové šaty. Ceny máme podľa cenníka, ale ten je orientačný. Dohodneme sa so zákazníkom podľa obtiažnosti práce s materiálom alebo neobvyklosti opravy. Ušijeme aj nové sukne, nohavice, saká, šaty, ale takých zákazníkov je menej.“ „Najťažšie sú úpravy drahých kožuchov, ale zatiaľ boli zákazníčky spokojné,“ pridáva sa krajčírka Viera Ščerbáková. Zákazníci sa vracajú. „Jedna pani stále doma niečo pohľadá zašiť, aby mala dôvod prísť v rámci prechádzky,“ dodáva Jarmila Skurkayová.
Cenník Skrátenie nohavíc, sukne, šiat: 4 až 7 eur Výmena zipsov nohavice, šaty, bundy: 4 až 15 eur Výmena podšívky sukňa, sako, kabát: 5 až 25 eur
Po daždi s vetrom sú plné koše nekvalitných dáždnikov
Hedviga Miklodová má opravovňu dáždnikov na Hlavnej 92. Robí to už 41 rokov. „Kvalitné dáždniky majú starší ľudia. „Tí si ich vážia. Dajú si ich opraviť. Kedysi boli v Tuzexe malé japonské. Kvalitu mali aj nemecké a české. Teraz je takmer všetko z Číny,“ začala svoje rozprávanie.
Objavili sa vraj dobré poľské. „Tie na trhoch nekúpite. Uvidíme, či sa presadia. Nekvalitné dáždniky stoja pár eur. Príde jeden dážď s vetrom a je po nich. Ja zlé počasie môžem aj prespať. Keď sú na Hlavnej plné koše dáždnikov, viem, že zase vystrájal košický vietor.“
Pevné drôty
Kvalitný dáždnik musí mať hlavne pevné drôty. „Keď poviem, že oprava jedného stojí dve eurá, tak mnohí si kúpia nový lacný. Kto natrafí na pevný dáždnik, nech si ho kúpi a váži. Je to tiež imidž človeka. Z neporiadneho sa dobrý spraviť nedá.“ Zákazníkov veľa nechodí. „Ale minule som mala veselý zážitok. Jeden fotograf mi tu doniesol krásnu nevestu v bielych šatách. Fotili sa tu medzi tými drôtmi. Tak už ani upratovať nebudem, keď toto je cesta,“ smeje sa Hedviga Miklódová. Foto 1, 2: Iveta Vaculová Foto 3: lb