Ľudia končia na uliciach a v útulkoch

Prečo tak veľa ľudí nezvláda svoju situáciu v dnešnej dobe? Je to rýchlosťou zmien, ktoré prebiehajú? Alebo platí absurdné, že čím je spoločnosť vyspelejšia, tým viac ľudí je odkázaných na pomoc druhých? „Dnes je mnoho ľudí jednou nohou na ulici. Mnohí sú chudobní a nedostatočne socializovaní. Ak príde závažná životná skúška a nemajú podporu okolia, končia na ulici,“ hovorí Mgr. Marcel Slivka, psychológ a supervízor Arcidiecéznej charity Košice. „Do našich zariadení prichádzajú ľudia, ktorí prišli o svoje bývanie podvodom, ale aj vlastným pričinením. Prevažujúci názor v spoločnosti je taký, že všetci bezdomovci si môžu za svoju situáciu sami. Nie je to stále tak. Máme aj psychicky nemocných bezdomovcov, ktorých rodina zavrhla a sú nezamestnateľní. Nedokážu prežiť bez pomoci. Raz sme napríklad pomáhali staršej, veľmi milej dôchodkyni. Prišla o byt podvodom zo strany príbuznej. Niekoľko dní prežívala na ulici, nemala kam ísť. Teraz žije dôstojne v zariadení pre seniorov. Jej zlyhanie? Prílišná dôverčivosť. Skúsenosti ma učia, že nikoho na prvý pohľad neodsudzujem.“

KAŽDÝ MÁME INÉ SCHOPNOSTI

Niektorí ľudia sa dokážu po kritike rodiny vzchopiť a začať odznova. Veľa ľudí si svoje chyby nedokáže priznať, zabojovať. „Každý z nás ma inú schopnosť zvládať psychickú záťaž a ťažké životné krízy. Čo je pre jedného človeka riešiteľný problém a dokonca ho posilní, môže iného úplne zlomiť. Navyše pri ťažkých depresiách alebo pri závislostiach je výrazne oslabená vôľa človeka. Bez odbornej pomoci sa nedokáže postaviť na nohy.“ Na ulicu sa dostáva veľa ľudí, ktorí majú rodinu. „Rizikovou skupinou sú muži, ktorí sa rozviedli, nechali byt žene, deťom a prepadli alkoholu. Ďalej sú to prepustení z výkonu trestu a mladí z detských domovov. Tieto skupiny majú nedostatočné rodinné zázemie a sociálnu podporu. V rodinách sú ohrozenou skupinou ľudia závislí a psychicky nemocní. Rodina, v ktorej žije závislý človek, je spoluzávislá – všetci členovia rodiny sú stigmatizovaní touto závislosťou a prechádzajú veľmi ťažkým obdobím. Rodina zápasí a hľadá spôsob, ako závislého člena prijímať a zároveň ho motivovať k liečbe. V prístupe k závislému je dôležitá ´tvrdá láska´, pri ktorej príbuzní majú radi a rešpektujú závislého ako človeka, ale nerešpektujú jeho závislosť a bojujú proti droge. Toto mnoho rodín nezvláda.“ TREBA SKÚSIŤ VŠETKO Ak niekto robí alebo má problémy, je možnosť mu pomôcť s umiestnením v krízovom centre. „Záleží na konkrétnom probléme. Treba využiť všetky druhy pomoci, aby sa človek na ulicu vôbec nedostal. Najskôr sa poraďme s odborníkom, ako sa konkrétny problém rieši, potom motivujme dotyčného človeka k riešeniu ťažkostí ambulantnou formou (napr. sociálne poradne), neskôr možno pobytovou. Keď je človek dlhodobo na ulici, stráca postupne všetky schopnosti a celá jeho osobnosť upadá. Začne žiť s bezdomovcami a úplne prepadne závislosti. Takýchto bezdomovcov je v Košiciach približne 500. Títo ľudia odmietajú pomoc a pravidlá v našich zariadeniach.“ Čo sa vyžaduje od klientov? Čo musia dodržiavať? „Klienti musia spolupracovať so sociálnymi pracovníkmi pri riešení svojich problémov. Dbajú o čistotu na izbách a osobnú hygienu, nesmú užívať alkohol a drogy, zúčastňujú sa komunít a rôznych druhov terapií, hľadajú si prácu. Zmyslom pravidiel je podpora a resocializácia klienta.“

PRIJAŤ A POCHOPIŤ

Čo dominuje v ich problémoch? Čo meníte? „Snažím sa v prvom rade prijať a pochopiť núdzneho človeka. Dobre porozumieť, čo je jeho skutočným problémom, nie iba mojou predstavou o správnej pomoci. Pretože taká pomoc môže škodiť. S každým bezdomovcom pracujem ako s rovnocenným partnerom. Snažím sa, aby si uvedomoval a prežíval svoju hodnotu a ľudskú dôstojnosť. Potom môže zápasiť s tým, čo brzdí jeho rozvoj, hľadať zmysel života a prostriedky k jeho naplneniu.“ Môže pomôcť týmto jednotlivcom či rodinám aj niekto zvonku? „Všetci môžeme pomôcť, ale uvedomujeme si, že nie každý z nás je odborník na riešenie problémov bezdomovectva. Hodenie almužny do klobúka neznámemu človeku je len podľahnutie neracionálnemu súcitu a často podporovaním jeho závislosti. Keď si napríklad kúpime časopis Nota bene, pomáhame efektívnejšie, pretože predajcovia spolupracujú so sociálnymi pracovníkmi a dodržiavajú určené pravidla.“ Niektorí klienti krízových centier si nájdu prácu, skúšajú sa postaviť na nohy, začnú v podnájmoch… „Arcidiecézna charita má v Košiciach vyše dvesto ľudí v útulkoch a v zariadeniach núdzového bývania. Ponúkame pomoc, ale rešpektujeme schopnosti a slobodnú vôľu každého človeka. Niektorí napriek všetkej pomoci zostávajú roky v našich zariadeniach, alebo sa vrátia na ulicu. Niektorí potrebujú len preklenúť ťažké životné obdobie a odraziť sa od dna. Stále ma poteší, keď si náš dlhoročný klient nájde zamestnanie a vlastné bývanie. Vtedy nemyslím na štatistiky, ale na známe židovské príslovie: Ak pomôžeš jednému človeku, pomôžeš tým celému svetu.“ Foto: TASR