Naučte sa MARIÁŠ

Počet hráčov: 3

Druh kariet: Mariášové (nazývané aj sedmové) – 32 listov

Sled kariet: 7 – 8 – 9 -10 – nižník – vyšník – kráľ – eso

Sled hodnôt: 7 – 8 – 9 – (10) – nižník – vyšník – kráľ – 10 – eso

Desiatka: 

Predstavuje v obligátnej rade hodnôt výnimku. V základnej HRE sa stáva druhou najvyššou kartou po ese a zabíja nielen všetky číselné karty, ale tiež každú z troch figúr (nižník, vyšník, kráľ)

Farby: 

V mariášových listoch sa pre označenie farieb používajú symboly: červeň, zeleň, guľa, žaluď. Zvolený červeň ako tromf robí hru drahšou.

Cieľ hry: 

V mariáši sa bojuje o maximálny počet desiatok a es – plus boduje sa posledný zdvih (za 10) a tiež každá dvojica skladajúca sa z vyšníkov a kráľov rovnakej farby (hláška), ktorú má jeden z hráčov na ruke a pri vynášaní ju dá bokom (farba je za 20, tromfová za 40). Kto má po skončení hry viac bodov – vyhráva. Iný princíp platí v prípade hier hlásených ako BETL alebo DURCH, taktiež pri hlásených 100 alebo SEDMA (resp. 100-SEDEM), kde je povinnosť nahlásené hodnoty skutočne dosiahnuť.

Rozdávanie: 

Rozdávajúci hráč dá partnerovi sediacemu na ľavej strane (PREDÁK) sedem kariet. Potom obslúži hráča po svojej pravici a konečne sám seba piatimi listami. V druhom kole rozdá každému počnúc predákom ďalších päť kariet. Predák, držiaci v ruke sedem listov, nemá zatiaľ právo zdvihnúť zo stola päticu kariet, ktoré mu boli podané v druhom kole rozdávania. Až keď zvolí tromfovú farbu.

Voľba: 

Predák je voliaci hráč, z prvých siedmich kariet musí vybrať jednu kartu ako tromfovú. Za tromfy určí svoju najsilnejšiu farbu. Keď zvolí, položí jeden list tromfovej farby na stôl, a to rubovou stranou (reversem) nahor. Až potom berie zo stola zostávajúcich päť kariet. Ak je predák na rozpakoch, ktorej farbe z prvých siedmich kariet by mal dať prednosť, môže voliť z pätice kariet, ktoré mu boli rozdané v druhom kole. Tejto zvláštnosti sa hovorí voľba “z národa”. Keď bolo zvolené, zhadzuje predák dva listy zbytočnej farby do talónu, tak aby ich nikto nevidel – rubovou stranou hore. Tým sa pôvodný počet kariet znižuje na desať. Desiaty list leží stále rubom hore na stole.

Talón: 

Talón tvoria dve karty. Voliaci hráč odhadzuje do talónu dve pre neho bezcenné karty. Hráč nesmie zhodiť do talónu desiatku ani eso (neplatí to v prípade hier BETL a DURCH). Ak zhadzuje tromfovú kartu, musí na jej hodnotu upozorniť protihráčov.

Priebeh hry: 

Ten, kto volí, hraje sám na svoju vlastnú päsť proti obom zostávajúcim súperom. Obaja protihráči bojujú a bodujú spoločne, vzájomne sa podporujú v snahe získať maximálny počet tzv. hodnotných listov. Prvá fáza mariáša je schválenie či odmietnutie voľby. Voliaci hráč sa opýta po rade najprv suseda po ľavici, potom po pravici, či hru schvaľujú. Výzvou k schváleniu či odmietnutiu voľby sa stáva slovo “hra”  alebo “farba”. Ak protihráči odpovedia slovom “dobrá”, je hra prijatá. Ak však jeden z partnerov so slovami “zlá” berie zo stola dve talónové karty, je “hra vo farbe” s konečnou platnosťou odmietnutá. Hráč, ktorý berie talón, je totiž povinný hrať buď žobráka (betla), alebo durcha. Ak však obidvaja hráči farbu schvália, otočí predák tromfovú kartu, ohlási napr. “guľa” a hraje.

Hra: 

Kto volil hru a farbu, vynáša prvý list. Pritom je treba dodržiavať niekoľko základných pravidiel

• Každý je povinný priznávať, teda ctiť farbu. Ak boli nesené žalude, potom musia i obaja partneri odpovedať žaluďmi.
• Každý hráč je povinný prebíjať, teda dať kartu vyššej hodnoty tej istej farby, ako je posledná na štichu. Príklad: Hráč A vynáša guľovú 9, B zabíja vyšníkom a C musí prihodiť list ešte vyššej hodnoty – teda kráľa, desiatku, alebo eso.
• Ak hráč nevie nesenú kartu prebiť, musí hodiť kartu tej istej farby.
• Ak hráč nemá vôbec karty nesenej farby, musí použiť tromf. Tromfové karty prebíjajú, ako je známe, listy všetkých ostatných farieb.
• Ak hráč nemá list zodpovedajúcej farby, ani tromfovú kartu, môže zhadzovať ľubovoľne. Na výnose je vždy ten hráč, ktorý bral posledný zdvih.

Počítanie na desiatky: 

V hre vyhráva tá z oboch strán, ktorá získala najvyšší počet desiatok a es, či už obyčajných, alebo tromfových. Štyri desiatky po 10 bodoch a 4 esa bodovo rovnako vysoko predstavujú teda spolu 80 bodov. K tomu pristupuje ešte posledný zdvih reprezentujúci ďalších 10 bodov. Okrem toho bodujú ešte dvojice figurových kariet, a to vtedy, ak má niektorý z hráčov v ruke vyšníka a kráľa jednej farby. Ak ide o obyčajnú farbu, hovoríme, že ma “dvadsiatku”. Ak sa stane, že drží v ruke dvojicu tromfovej farby, hovoríme o “štyridsiatke”. Tieto hlášky sú nesmierne cenné, pretože môžu výrazne zlepšiť šancu hráča na víťazstvo – pripočítavajú sa totiž na konci hry k získaným desiatkam. Hlášky sa oznamujú partnerom vtedy, keď niektorú z tejto dvojice kariet vynášame alebo pridávame. Hlásime pritom “dvadsať” alebo “štyridsať” a kladieme neseného vyšníka alebo kráľa pred seba. List zostáva ležať stranou, obrátený lícom (averzom) nahor, aby hráči pri záverečnom prepočte na túto hlášku nezabudli.

Niektoré postupy hry:

Voliaci hráč, predák, môže po tom, čo bola jeho hra schválená, ponúknuť ďalší záväzok. Predovšetkým “sedmu” – prísľub, že posledný zdvih získa tromfovou sedmičkou. Tento záväzok sa spravidla oznamuje súčasne s farbou tromfového listu.

Sedmu nehlási len hlavný alebo voliaci hráč. Môžu sa k nej zaviazať aj protivníci, ak ju majú na ruke. Tejto sedmičke sa hovorí hlásená.

Poznáme tiež “tichú sedmu”. Je to tromfová sedma, ktorou sa získa posledný zdvih, a nebola hlásená. Ak sa však stane, že bola táto sedma prebitá, potom je hráč, ktorý ju vyniesol, primerane potrestaný. Tichá sedmička je lacnejšia ako hlásená.

Okrem toho sa niektorý z hráčov môže zaviazať, že získa v jednej hre sto bodov. Urobí tak spravidla vtedy, ak má v ruke hlášku s hodnotou 40 bodov, nádej na posledný zdvih a na získanie aspoň piatich hodnotných kariet – desiatok a es. Pre získanie stovky sa môže využiť aj jedná dvadsaťbodová hláška, posledný zdvih a sedem desiatok.

Nie je dovolené vyhrať stovku na základe dvoch dvadsaťbodových hlášok. Avšak, ak hráč stovku uhraje (počítajúc s jednou hláškou), smie si k celkovému bodovému skóre pripočítať i tie hlášky, ktoré mal navyše.

Stovka, rovnako ako sedma, môže byť buď hlásená alebo nehlásená, teda tichá. K nehlásenej stovke môže hráčovi pomôcť aj viac hlášok. Tichá stovka je prirodzene lacnejšia ako hlásená.

Nakoniec je nutné sa zmieniť o možnosti hlásiť stovku a sedmu zároveň. Ak sa niektorý hráč k tomuto záväzku verejne prihlási, musí dosiahnuť nielen stovku (a to regulárnymi pravidlami), ale naviac získať posledný zdvih tromfovou sedmičkou. Pritom sa môže stať, že vyhraje stovku a stratí sedmu alebo naopak.

Jednotlivé hry mariáša a ich bodové hodnotenie:

• Obyčajná hra -1
• Tichá sedma – 1
• Hlásená sedma – 2 (násobok)
• Tichá stovka – 2
• Hlásená stovka – 4
• Betl alebo žobrák – 5
• Vyložený žobrák – 10
• Durch -10
• Vyložený durch – 20
• Za každú desiatku cez 100 (v hlásenej i v nehlásenej stovke) sa platí polovička základnej hry.

Hry v červenej farbe sa hodnotia dvojnásobne.

Betl: 

Betl, alebo žobrák, je hra, v ktorej sa hráč zaväzuje, že nezíska ani jeden zdvih. Hlášky ani desiatky sa nebodujú, tromfy neexistujú, červená sa nijako nezhodnocuje a desiatka klesá medzi nižníka a deviatku na svoje pôvodné miesto. Žobráka môže hneď na začiatku hry ohlásiť predák. Môže sa však k nemu zaviazať ktorýkoľvek iný partner, keď predák, voliaci hráč, prednesie obvyklú frázu “farba”, alebo “hra”, protivník môže odpovedať slovami “zlá”. Vezme talón a hlási betla. Musí zhodiť svoje dve talónové karty, položí doprostred stola obrátenú kartu a čaká na schválenie protihráčov. Keď je hra schválená, vynesie list a hra je otvorená.

Durch:

Je ďalšia kategória mariášovej hry. Na rozdiel od betla sa niektorý z trojice zaväzuje, že získa všetky zdvihy. Ak sa niekto z protivníkov odváži hrať žobráka, počká partner so silnou kartou v ruke, až ho dotyčný hráč požiada o súhlas. Potom vezme dve talónové karty a hlási v poradí vyššiu hru – durcha. Tromfy ani bodované karty nehrajú rolu, desiatky opäť klesajú na pôvodnú úroveň. Farba sa ctí ako v ostatných druhoch mariášovej hry.

Vyložený žobrák a vyložený durch sú ďalšie stupne hry. Kto ohlási vyloženú hru, musí po prvom zdvihu položiť svoje karty na stôl. To isté urobia aj spoluhráči.

Flek – re sú ďalšími pojmami, s ktorými by sme sa mali zoznámiť. Ak protivník pochybuje, že hlavný hráč svoju hru uhraje, môže oponovať slovom “flek”. Avšak na toto kontrovanie môže hlavný hráč opäť odpovedať slovom “re”. Každý „flek“ alebo „re“ zvyšuje cenu dvojnásobne. Je ho možné dať nielen na hru, ale aj na sedmu, stovku a ktorýkoľvek iný druh hry.
Nakoniec môžu hráči zvyšovať hodnotu hry podľa tejto stupnice:
Obyčajná hra – 1 x hra
flekovaná – 2 x hra
re – 4 x hra
tutti – 8 x hra
retutti – 16 x hra

Ak nikto neflekoval základnú hru vo farbe, karty sa skladajú. To isté sa týka i hry so sedmou. Len hra vyššia – hlásená stovka alebo 100-sedem sa hraje bez ohľadu na to, či bola kontrovaná, alebo nie, rovnako sa hrá aj neflekovaný betl alebo durch.

Foto: IN