Prišiel čas fašiangový
Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov (6. januára) do Popolcovej stredy. Tá v tomto roku pripadá na 1. marca. Označuje posledné dni pred pôstom, ktoré sú vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.
Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Malo symbolizovať, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto boli posledné fašiangové dni, „ostatky”, dňami bujarej zábavy.
Neodmysliteľné masky
Fašiangy sú nemysliteľné bez masiek. Na dedinách robili pochôdzky po domoch s maskami muži. Tradičné masky – medveď, turoň, koza, kôň – znázorňujú mužskú silu plodnosti. Masky predvádzali najčastejšie smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu, prebúdzanie prírody k životu po zime. K najstarším maskám patria muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky, ktoré zdôrazňujú alebo parodujú erotické momenty, napríklad v správaní svadobného páru. Muži v maskách majú aj typické rekvizity, napríklad ražeň na napichovanie slaniny, šabľu, ale aj tanečné rekvizity, zvonce a hrkálky.
V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou, a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá obec má svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač, ktorý zábave udával tempo. V mestách sa konajú v tomto čase rôzne plesy, bály a karnevaly.
Pochovávanie basy
Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili na spoločnom posedení v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Na tomto krásnom obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a babky-plačky.
Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.
Foto: shutterstock