Šikanovanie sa deje v základných školách
Šikanovanie možno považovať za celosvetový problém, pred ktorým nie je imúnny žiadny typ školy. Obeťou sa môže stať každý žiak. Aj na základnej škole. Preto je potrebné deti na tento problém pripraviť, hovoriť s nimi o tom. „Vzhľadom na skrytú povahu šikanovania je veľmi ťažké sa o ňom dozvedieť. A tak veľa detí, ktoré sú šikanované, ticho trpia, neodvážia sa hľadať pomoc. Ak aj áno, často sa stáva, že neodborný prístup učiteľa situáciu ešte zhorší,“ hovorí riaditeľka CPPPaP Zuzkin park 10 Dana Rosová. Odborníci zdôrazňujú, že o šikanovanie ide vtedy, keď jedno alebo skupina detí hovorí inému dieťaťu škaredé a nepríjemné veci, bije ho, vyhráža sa mu, zamyká ho v miestnosti. „Tieto incidenty sa môžu opakovať a pre šikanované dieťa je ťažké, aby sa samo ubránilo. Šikanovaním sú tiež opakované posmešky alebo nepekné poznámky o rodine. Za šikanovanie nepovažujeme občasnú bitku alebo hádku približne rovnako fyzicky vybavených súperov.“ Bezbrannosť Zásadne hovoríme o šikanovaní, ak je obeť bezbranná. „Buď pre fyzickú slabosť, či neobratnosť, pre svoju izolovanosť v kolektíve, pre psychické zvláštnosti. Niekedy je ťažké odlíšiť šikanovanie od podobných javov, napríklad od terorizovania celej triedy bitkárskou bandou, od rasového násilia.“ Šikanovanie len zriedka začína vyhrotenými, brutálnymi formami agresie. „Práve naopak. Začína na prvý pohľad nevinne, ako žart. Žiaci sa navzájom len ´testujú´. Ak hneď na začiatku nezasiahneme, naberá na intenzite. Postupne sa menia vzťahy členov skupiny k normám, hodnotám a postojom.“ Zlyhávanie Skúsenosti dokazujú, že v základných školách dochádza k šikanovaniu v šatniach, na toaletách, ale dokonca aj v triedach počas prestávok či na vyučovaní. „Častejšie ide o verbálnu formu – posmievaním, vyhrážaním, nadávaním. Menej často fyzickou formou – bitím po tele, kopaním, štípaním, sácaním do steny a podobne. Spolužiaci obete sa väčšinou nepostavia na stranu obete, či už zo strachu alebo ľahostajnosti.“ Obeť dlhší čas trpí, nerozpráva o tom, ani o svojom prežívaní. Trápi sa, nedokáže sa sústrediť na vyučovanie, je smutná, reaguje pasívne alebo agresívne na okolie, postupne sa znižuje jej sebavedomie. Neverí si a zlyháva vo viacerých činnostiach. „Domnievam sa, že šikanovaniu možno predísť. Skúsenosti z praxe ukazujú, že v rámci prevencie šikanovania a pri jeho riešení je dôležitá spolupráca medzi školou, rodičmi a centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie,“ dodáva Dana Rosová.
PROGRAM: Čo je šikanovanie, ako sa môžeš brániť, čo môžeš urobiť?
Jednou z možností prevencie šikanovania v základných školách je pod vedením vyškolených odborníkov viesť preventívne programy proti násiliu. Sú zamerané na získanie informácií a na osvojenie si sociálnych zručností, ktoré by šikanovaniu zabránili. Osvedčený je program: Čo je šikanovanie? Ako sa môžeš brániť, čo môžeš urobiť?
„V rámci tohto programu poskytujem žiakom nielen informácie o šikanovaní, ale aj rady, ako mu predchádzať,“ hovorí riaditeľka CPPPaP Rosová. „Ide prevažne o zážitkovú formu, ktorú prijímajú oveľa lepšie ako klasickú prednáškovú. Je nevyhnutné vytvoriť atmosféru otvorenej a dôvernej komunikácie, ktorá žiakom umožní o danej problematike diskutovať, vymieňať si postrehy či skúsenosti a zároveň im pomôže vyvinúť vlastné stratégie a nápady na to, ako sa s týmto nežiadúcim javom vysporiadať.“
Skupinky
Žiaci sa aktívne zapájajú do diskusie na tému Čo je podľa vás šikanovanie? „Ich odpovede sú typu: keď sa spolužiaci druhému opakovane vysmievajú za to, z akej rodiny pochádza, ako sa oblieka, že sa dobre učí, že poslúcha učiteľov. Keď sa mu vyhrážajú počarbaním zošita či vysypaním vecí z tašky, keď neurobí, čo chcú. Keď spolužiaci druhému berú desiatu, peniaze alebo osobné veci. Tiež, keď spolužiaci druhému robia veci, ktoré sú mu nepríjemné - napríklad nadávajú mu, strkajú do neho, schovávajú mu veci, opakovane ho urážlivo prezývajú.“
Potom žiaci pracujú v skupinkách a prostredníctvom hovorcu odprezentujú ostatným svoje postrehy o vlastnostiach agresora a obete. „Ostatní členovia skupiny reagujú na prezentáciu, prípadne ju dopĺňajú o ďalšie pohľady.“
Vlastnosti agresora:
- ide o fyzicky zdatných chlapcov (aj dievčatá), niekedy sa však spojí inteligencia s bezohľadnosťou a krutosťou a vyváži nedostatok telesnej sily - šikanovania sa dopúšťajú väčšinou sebaistí jedinci - túži ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať - drzo sa správa k dospelým aj k rovesníkom
Vlastnosti obete:
- dieťa tiché, citlivé, slušné, plaché, bojazlivé - menej fyzicky zdatné - odlišuje sa od rovesníkov - dieťa osamelé, bez kamarátov
Ďalej žiaci diskutujú na tému Ako sa môžeš brániť, čo urobiť? Tu sú ich nápady:
- keď do teba niekto zapára, nedaj sa vyprovokovať - keď máš ísť okolo tých, ktorí ťa bijú, berú ti veci, nechodievaj sám - počkaj na nejakú skupinku a pridaj sa k nim - vyhýbaj sa miestam, kde by ťa mohol niekto ohrozovať - hľadaj si kamarátov - povedz o tom rodičom - šikanovanie v škole oznám učiteľovi, ktorému dôveruješ - zavolaj na Linku detskej istoty, Linku dôvery alebo do CPPPaP
„Okrem toho je potrebné trénovať žiakov, aby sa naučili riešiť konfliktné situácie a vedeli sa brániť pred agresorom. Z ponúknutých možností si po vzájomnej diskusii vyberú tú najsprávnejšiu a svoju voľbu prezentujú pred celou skupinou,“ dodáva Dana Rosová.
Neprizerať sa nečinne
Cieľom skupinových stretnutí so žiakmi je, aby pochopili, že nie je správne:
1. nečinne sa prizerať šikanovaniu 2. schvaľovať agresívne správanie svojich spolužiakov 3. odsudzovať niekoho, kto je iný, slabší, má nejaký fyzický hendikep 4. mlčať, keď vidia nečestnosť, ponižovanie druhých
Žiaci musia pochopiť, že celý problém sa začne riešiť až vtedy, keď šikanovanie ohlásia a vyhľadajú pomoc.
Foto: Shutterstock