Trucovanie samé nezmizne, súvisí však s objavovaním svojho „ja“
Dieťa, ktoré nevzdoruje, zrejme ani neexistuje. So situáciou, kedy dieťa dupoce, jačí a tlčie pästičkami, sa musel vyrovnávať asi každý rodič. Nie všetci to ale zvládnu.
Veľa rodičov radšej ustúpi, než by ten krik počúvali. Iní na takéto prejavy nereagujú a očakávajú, že odznejú tak, že to dieťa prestane baviť. Sú takéto reakcie správne? Ako sa k takto „vyvádzajúcim“ deťom postaviť? Zisťovali sme od PhDr. Kataríny Fujerikovej, detskej klinickej psychologičky DFN Košice.
PRVÝ VZDOR
„Obdobie prvého vzdoru je veľmi významným obdobím vo vývine dieťaťa, pretože znamená začiatok rozvoja jeho osobnosti. Toto typické obdobie sa viaže na vek medzi 20. mesiacom až 4. rokom života dieťaťa a súvisí s tým, že dieťa objaví svoje ‘ja’, objaví svoju vôľu, objaví, že nie je len akousi bábkou, či predmetom z okolia, ale že môže prejaviť, čo chce, alebo nechce.“
TEMPERAMENT
Ako toto obdobie prebieha a aké náročné úlohy vyvstanú pred rodičmi? „To všetko záleží od viacerých faktorov.
Niektoré súvisia so samotným dieťaťom, s jeho povahovými vlastnosťami, napríklad s jeho temperamentom (ten sa môže u dieťaťa prejaviť už aj v novorodeneckom období), niektoré s tým, ako dokážu rodičia budovať hranice a formovať správanie dieťaťa, lebo deti potrebujú hranice,“ hovorí pani doktorka.
NESPRAVÍ SA TO SAMO
Dá sa predpokladať, že trucovanie dieťaťa samo ustúpi, ak bude dieťa staršie a rozumovo vyspelejšie? „Určite nie,“ hovorí Dr. Fujeriková. „Naopak, ak si dieťa osvojí túto nevhodnú stratégiu pri presadzovaní svojich požiadaviek, môže byť v neskoršom veku oveľa náročnejšie stanoviť hranice správania. Víťazná stratégia sa každým ďalším úspechom posilňuje a sabapresadzovanie sa rozširuje na stále ďalšie a ďalšie oblasti. Môže sa stať, že detský vzdor prerastie až do neskorších porúch správania, napríklad aj do opozičnej vzdorovitej poruchy.“
TRPEZLIVOSŤ NADOVŠETKO
Existuje jednoduchý návod, ako postupovať pri zvládaní detského vzdoru? „V prvom rade by si mali rodičia uvedomiť, o čo ide a od začiatku postupovať pri zadávaní hraníc trpezlivo a podľa možnosti jednotne. Mali by sa snažiť zachovať si svoju emocionálnu rovnováhu. Čím dieťa reaguje afektívnejšie, tým by sa mal rodič naučiť viac ovládať svoje emocionálne reakcie.“
ODPÚTAJTE POZORNOSŤ A VYJEDNÁVAJTE
Môžeme sa snažiť maličkým deťom niečo vysvetľovať? „V batolivom veku je zbytočné sa pokúšať počas afektívneho záchvatu dieťaťu vysvetľovať, prečo mu rodič nemôže vyhovieť. Jednak dieťa svojou rozumovou úrovňou nie je ešte schopné porozumieť tomu, čo sa mu rodič snaží vysvetliť, ale najmä je to nevhodné a úplne zbytočné preto, že v afektívnom záchvate dieťa nevníma nič okrem svojej emócie – hnevu. Ak záchvat prebieha veľmi búrlivo a je sprevádzaný až agresivitou voči sebe alebo okoliu – napr. sa hodí o zem alebo si búcha hlavu, rodičia by mali dbať o jeho bezpečnosť a chrániť ho pred zranením,“ upozorňuje pani doktorka a dodáva, že častým manévrom, ktorý sa dá využiť pri vzdorovaní najmä u malých detí, je odpútanie pozornosti od situácie, ktorá vzbudila vzdor.
Ak rodičia poznajú situácie, v ktorých dieťa zvykne trucovať, je možné napr. u starších detí – po 3. roku života, sa dopredu dohodnúť – ‘vyjednať’ podmienky, že ak sa dieťa bude správať vhodným spôsobom, získa ‘výhodu’ (pričom nemusí to byť materiálna výhoda, ale nejaká spoločná aktivita a pod.).
NIKDY NEUSTUPUJTE
Zvlášť nepríjemné sú situácie pre rodičov, ak ich dieťa začne trucovať na verejnosti. Často sa tak deje v obchodoch (potraviny, hračkárstvo), a preto, aby sa vyhli pocitu trápnosti zo vzbudzovania pozornosti, radšej dieťaťu ustúpia. „Týmto správaním však posilnia nevhodné správanie dieťaťa, posilnia presadzovanie jeho moci. Rozumnejšie je vydržať niekoľko ‘trucovaní’, ako mať dlhotrvajúci problém, ktorý končí obvykle tak, že rodičia radšej dieťa do obchodu nezoberú…“
Foto: shutterstock
