V obci Soboš sa konečne dočkali verejného vodovodu
Len pár kilometrov od Giraltoviec smerom na Svidník sa nachádza obec Soboš. Leží v južnej časti Nízkych Beskýd v doline malých potokov ústiacich do riečky Radomka. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z konca 14. storočia.
Soboš sa rozprestiera sa na 717 hektároch v nadmorskej výške 215 metrov nad morom. Počas prvého sčítania ľudu v roku 1787 mala obec 37 domov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, rybárstvom, lesnými prácami a chovom dobytka. „V súčasnosti má naša obec 149 obyvateľov,“ povedala nám starostka Ivana Ivančová, ktorá je na čele obce už tretie volebné obdobie.
Vodný mlyn v erbe
Obec bola založená na zákupnom práve a neskôr dosídlená valašským ľudom. Najstarší písomný doklad o sídle na tomto území pochádza z roku 1390. Patrilo panstvu Makovica a neskôr šľachtickému rodu Bánovcov. Už v 14. storočí bol v dedine drevený rímskokatolícky kostol. Stál tu i vodný mlyn, ktorý sa stal námetom erbu obce.
Pri vjazde do obce, ktorá je dobrým východiskovým bodom pre turistické výlety, upútal našu pozornosť grécko-katolícky chrám Sv. Kozmu a Damiána. Je sakrálnou dominantou Soboša. „Jeho vznik sa datuje do roku 1800, je v barokovom štýle a jeho vnútro zdobí nádherný ikonostas,“ predstavuje nám starostka stavbu, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Pravoslávni veriaci tam majú takisto svoj svätostánok.
V obci sa nachádzal aj vojnový cintorín z prvej svetovej vojny. Starostlivosťou v medzivojnovom období bola poverená Žandárska stanica v Giraltovciach. Známa bola aj identita dvoch padlých rakúsko-uhorských vojakov. V súčasnosti sa vojnový cintorín považuje za zaniknutý.
Nosili vodu zo studní
Verejný vodovod ešte stále nie je samozrejmosťou v niektorých obciach na východe Slovenska. Výnimkou nebola ani obec Soboš. V roku 2002 sa začala výstavba verejného vodovodu, ktorá trvala štyri roky. Ani potom sa ale občania pitnej vody vo svojich domoch nedočkali. Stále museli nosiť vodu zo studní, čo v minulosti denne robili už ich starí, či prastarí rodičia.
„Od roku 2006 sa ľady nepohli a nedostali sme žiadne finančné prostriedky na dokončenie vodovodu. V roku 2016, kedy sme intenzívne začali komunikáciu s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou (VVS), a.s., sme dospeli k jednoznačnému záveru, že náš, už vybudovaný vodovod, sa dá dokončiť.“
Starostka v rozprávaní pokračuje, že ich obec je špecifická predovšetkým tým, že síce niektorí občania mali vodu, no iní trpeli suchom. „V studniach, ktoré vysychali bol veľký nedostatok vody, a tak sme niekedy i z jednej museli zásobovať ostatné rodinné domy. Občania preto vyvíjali na vedenie obce tlak, aby sa vodovod čo najskôr dokončil a sprevádzkoval.“
Po dlhých rokoch sa dočkali
V roku 2018 VVS realizovala stavbu verejného vodovodu o dĺžke 1971 metrov, ktorý prechádza celou obcou. „Môžem veľmi kladne zhodnotiť celú spoluprácu, prakticky od rokovaní, cez realizáciu až po záverečnú fázu. Vodárenská spoločnosť bola veľmi nápomocná, myslím si že práve vďaka nej ten vodovod máme v obci dokončený,“ hovorí starostka.
V súčasnosti má každý dom možnosť pripojiť sa na túto vodovodnú sieť. „Naše vodné dielo sme skolaudovali 13. júna tohto roku. Po nadobudnutí právoplatnosti sa môžu obyvatelia obce napájať na pitnú vodu a stavať prípojky. Po dlhých rokoch sa tak konečne dočkajú toho, čo mnohí v iných lokalitách považujú za samozrejmosť.“
VVS dokončením vodovodnej siete a napojením na vodný zdroj Starina odbremenila takmer 150 občanov Soboša od zásobovania pitnou vodou zo studní. Výstavbou a odovzdaním verejného vodu ale stavebný ruch v obci rozhodne nekončí. „Dokončujeme Dom smútku, nedávno sme opravili detské ihrisko a taktiež realizujeme aj výstavbu hasičskej zbrojnice,“ dodala na záver starostka obce Ivana Ivančová.
Foto: db, obec Soboš
