Veľká noc a vajíčko patria oddávna k sebe
Vajcia všeobecne symbolizujú nový život, plodnosť, úrodu aj znovuzrodenie, preto k jari neodmysliteľne patria. Veľkonočné vajce poznali už v starom Egypte a súvisí tiež s Ježišom Kristom.
Traduje sa, že Ježiš spoločne s apoštolom Petrom navštívil gazdinú a tá ich pohostila vajíčkami uvarenými v popole. Potom, čo Ježiš odišiel, premenili sa škrupinky vajec na zlato. Gazdiná potom pravidelne v deň výročia Kristovej návštevy rozdávala vajíčka pocestným.
AKO TO BOLO
Zdobené vajcia nesúvisia iba s Veľkou nocou a jarnými obradmi, ale tiež so svadbami, pohrebmi aj oslavami narodenia. Zvyk konzumovať ozdobené vajíčka sa viaže k veľkému pôstu, ktorý predchádzal Veľkej noci, a ktorý ľudia veľmi zodpovedne dodržiavali. Po jeho skončení im ostávalo veľa vajec, a tak sa vzájomne nimi obdarovávali.
Samotné zdobenie vajíčok sa vyvinulo z ľudovej tradície v 19. storočí a pôvodná farba kraslíc bola červená. Tá totiž symbolizovala život a lásku a podľa povier chránila aj pred démonmi. Tiež sa prirovnávala k preliatej Kristovej krvi. Zlaté a drahokamami zdobené vajcia prišli na svet v čase renesancie na kráľovských dvoroch. Pomerne nové sú čokoládové vajcia, ktoré sa objavili až na konci 19. storočia.
FARBENIE VAJÍČOK
Pôvodne v 19. storočí farbili ľudia vajíčka farbami, ktoré dávala príroda. Používali na farbenie napríklad cibuľové šupky, lístky mäty alebo špenátu, lipový kvet, dubovú kôru, roztok sadzí, žito alebo šťavu z cvikly. Klasické práškové farby na vajíčka, ako ich poznáme dnes, sa začali objavovať až koncom 19. storočia.
Väčšinou na farbenie vajíčok používame štyri základné farby – červenú, modrú, zelenú a žltú. Až v posledných rokoch sa objavujú aj pestrejšie farby. Zdokonaľuje a zrýchľuje sa aj samotná technika farbenia vajec. Práškové farby, ktoré sa rozpúšťajú vo vode s octom, postupne ustupujú do úzadia a objavujú sa napríklad farby v tabletkách alebo gélové farby.
Práve gélové farby sú v súčasnosti asi najpraktickejšie. Jednak sa ľahko a rýchlo rozpustia, sú sýte a na vajci dobre držia. Kúpte si gélové farby v tubách. Jednoducho na nich odstrihnite hrot a farbu, buď rozpustíte vo vode, alebo ňou začnete klasicky maľovať priamo na vajíčko. Touto farbou v tube nebudete mať problém robiť aj rôzne ornamenty, bodky či ďalšie vzory.
VÝZNAM FARIEB NA VEĽKONOČNOM VAJÍČKU
Štyri základné a najbežnejšie farby, ktorými sa vajce farbí, neboli vybrané náhodou. Asi najbežnejšou farbou je červená, nasleduje zelená, žltá a modrá. A čo znamenajú? Červená symbolizuje lásku, nový život, ochranu pred démonmi. Zelená je symbolom mladosti, prírody, jari a života. Žltá znázorňuje svetlo, slnko a určite aj zlatú z legendy o Kristovi a premene škrupín vajíčka na zlato. Modrá je farbou čistoty, viery a svätenej vody.
TRENDY VO FARBENÍ VAJÍČOK
Veľmi moderné sú napríklad „mramorové“ vajíčka. Stačí použiť igelitové rukavice, nakvapkať si vybratou farbou dlane a vajce v nich „premasírovať“. Potom, čo farba zaschne, môžete postup opakovať s inou farbou. Vznikne tak zaujímavý mramorový efekt, kde nerovnomernosť a zvláštnosti pokrytia farbou sú pozitívom. Podobne je možné veľkonočné vajíčka spestriť aj moderným a luxusným efektom červenej perlete alebo strieborného lesku.
Po zafarbení vajíčka si stačí len niekoľko kvapiek efektu nakvapkať do dlaní, vajce v nich pretrieť a nechať celé zaschnúť. A ak vám to s farbami nejde, použite zmršťovacie duté nálepky. Vajíčko sa do nich vloží, zaleje horúcou vodou a je to. Nálepka sa prispôsobí tvaru vajca a priľne k nemu. Takto „oblečené“ vajíčka s jarnými motívmi budú ozdobou akéhokoľvek veľkonočného stola.
VAJÍČKA FABERGÉ
Fabergého vajcia sú zlaté klenoty zdobené šperkami v tvare veľkonočného vajca, ktoré vytvoril ruský zlatník a klenotník Carl Peter Fabergé, pôvodom z Nemecka a jeho spolupracovníci v rodinnej klenotníckej dielni v Petrohrade v období rokov 1885 – 1917.
Odhaduje sa, že vajec bolo vyrobených okolo 50, z nich sa zachovalo 42. Takmer všetky vajcia boli vyrobené na zákazku cárskej rodiny (tzv. cárske veľkonočné vajcia). Prvý exemplár objednal cár Alexander III. ako dar pre svoju ženu, cárovnú Máriu Fjodorovnu, k 20. výročiu zasnúbenia. Každé ďalšie vajce bolo pre darcu aj obdarovaného prekvapením.
Nápady a výtvarné zhotovenie okrem Fabergého obstarávali traja zlatnícki majstri: Michail Perchin, Henrik Wigström a Erik August Kollin. V čase rusko-japonskej vojny v rokoch 1904 – 1905 sa vajcia nevyrábali. Posledné dve z roku 1917 sa už k cárskej rodine nedostali, pretože boli hotové až po ich poprave.
Foto: shutterstock
