Vie zabojovať o zdanlivé maličkosti, rovnako ako o zásadné rozhodnutia
Herečka, dramaturgička, režisérka a v neposlednom rade komunálna politička. Hovoríme o žene, ktorá sa už roky snaží, aby sa v našom meste žilo lepšie. Svoju vitalitu, energiu a odvahu nepremieňa len na slová, ale i na činy. Je to žena, ktorá pri všetkom, čo robí, používa nielen hlavu, ale aj svoje srdce. Nebojí sa bojovať za to, čo je správne, a dotiahne to dokonca. Hovoríme o Ľube Blaškovičovej, ktorá kandiduje ako nezávislá poslankyňa do mestského zastupiteľstva a miestneho zastupiteľstva Starého Mesta.
Ste nezávislá politička už takmer tridsať rokov. Prečo ste sa rozhodli opäť kandidovať?
Mnohí to vzdajú po jednom – dvoch volebných obdobiach. Vy však kráčate stále vpred…
Prečo?
Lebo mám ešte energiu a silu meniť veci, ktoré nie sú v pohode. Lebo aj osobná tragédia je osobnou iba preto, že iní o nej nehovoria, ale rovnako sa ich dotýka. Lebo sú témy, ktoré radšej zametáme pod koberec, pretože ich existencia je nepríjemná, smutná, hanebná. Lebo sa „nepatrí” o nich hovoriť, lebo všetci sme „v pohode“. Chcem verejne otvoriť tému závislostí, zriadiť osobitnú komisiu pre prevenciu a pomoc deťom, rodičom, príbuzným…
S riešením závislostí majú problém aj odborníci. Váš recept?
Chcem hľadať iné riešenia pre mládež na zmysluplné trávenie voľného času, chcem sa vrátiť k umeleckým aktivitám, ktoré mladých obohacujú, na ktorých aktívne participujú a ktoré ich učia zodpovednosti. Mesto a mestské zastupiteľstvo má na to kompetencie a Košice môžu byť prvým mestom, ktoré ponúkne reálne riešenia, ako sa stať kultúrnym a pohodovým priestorom – aj v piatkové večery, keď nepripravení a neinformovaní rodičia vôbec netušia, že ich neplnoleté opité či zdrogované dieťa sa s rovnakou partiou túla v uliciach. Lebo takáto cesta do krajiny fantázie môže mať smutné a fatálne následky. Verte mi. Mám s tým osobnú skúsenosť…
Na košickej tribúne ste stáli v novembri ’89. Už viackrát ste v rozhovoroch spomínali, že ste boli v správnom čase na správnom mieste a riskovali všetko pre správne rozhodnutie. Tak sa z herečky stala aj politička. Čo však pre vás znamená komunálna politika?
Predovšetkým zodpovednosť. Dotiahnuť rozrobené veci do konca a prísť s novými nápadmi. Prijať výzvy a snažiť sa ich realizovať. Nepchať sa do vecí, ktorým nerozumiem – naopak, pýtať sa tých, ktorí sú v danej oblasti doma, a vedieť prijať zodpovednosť aj za nesprávne rozhodnutia. Tie robí každý z nás aj v živote. A nemyslím si, že v politike sú všetci neomylní, aj keď sa tak tvária. Tlačidlo „zdržať sa“ na hlasovacom zariadení u mňa znamená nedostatočnú informovanosť – nie zbabelosť. Viem zabojovať o zdanlivé maličkosti, rovnako ako o zásadné rozhodnutia. Každý poslanec mestského zastupiteľstva by mal hájiť predovšetkým záujmy občanov tej mestskej časti, v ktorej mu dali svoju dôveru. Pri počte troch zo 41 za celé Staré Mesto to vôbec nie je jednoduché.

Aké miesto vo vašom živote má občianska aktivita?
Je nesmierne dôležitá v živote každého človeka. Človek by mal nájsť silu prejaviť svoj názor verejne – a ak si pripadá sám a nevypočutý, prizýva a nabaľuje širšiu verejnosť. Ja sama som organizovala a spoluorganizovala veľké občianske kampane ako členka a hovorkyňa Grémia 3 sektora. Vymyslela som projekty na aktivizáciu občanov na vrchole mečiarizmu pred voľbami v roku 1998 a 2002. Žiadna z týchto kampaní nebola PROTI, nešli sme útokom na žiadny „biely dom“. Tieto kampane boli ZA zodpovednosť, boli ZA to, aby ľuďom nebolo jedno, aká budúcnosť, aká vláda a parlament ich čaká.
Určite vás ako političku veľa vecí sklamalo. Čo vás najviac ťaží?
Demokracia nám udelila status anonymity – takže cez „nick“ môžeme všetko, aj ubližovať. Neznášam „hejterstvo“ a odmietam sa na ňom podieľať. Nechápem ľudí, ktorí sa realizujú a vyžívajú v nenávistných statusoch na sociálnych sieťach, podporujú ich a lajkujú. Stranícki nominanti majú záväzky (vedeli o nich, keď s kandidatúrou súhlasili, veď je to jednoduchšie ako zbierať podpisy) a potom sa od nich dištancujú? Stratil sa pocit zodpovednosti, neriešia sa kompromisy – aktuálne sú len konfrontácie. Kto, z koho a proti komu.
A čo vás, naopak, najviac teší?
Mnohokrát sú to zdanlivé maličkosti, ktoré trápia obyvateľov konkrétnej ulice a ja som ich pomohla vyriešiť. Opravený chodník, cesta, vyčistený kanál, osvetlenie, pokosená tráva, osadený retardér – až po zásadné zmeny vo všeobecne záväzných nariadeniach, týkajúcich sa napríklad centrálnej mestskej zóny, reklamných a výlepných plôch, rušenia nočného pokoja či venčovísk pre psov.
Ste herečka. Angažujete sa v oblasti kultúry…
Ako prvá predsedníčka komisie kultúry v Starom Meste som navrhla súťaž „Slovo bez hraníc”, ktorá je živá dodnes a mnohí jej detskí účastníci sú už profesionálni umelci. Moje skúsenosti a pripomienky ovplyvnili rekonštrukciu staromestskej aj mestskej radnice, Mestského parku aj Kulturparku ako polyfunkčných priestorov pre kultúrne projekty. Chodila som tam ako na klavír, konzultovala a posielala odborníkov. Dnes všetky priestory žijú mnohými krásnymi projektami.
Už pred dvadsiatimi rokmi som vrátila pod hlavičkou Staromestského divadla tradíciu medzinárodných divadelných festivalov, ktoré v spolupráci so staromestskou radnicou priniesli do Košíc československých aj európskych umelcov. Desať ročníkov Festivalu európskych nezávislých divadiel navštívilo viac ako 50-tisíc divákov. A potom prišla kandidatúra na EHMK a Imaginácie. Bol to šialený projekt, veľký, náročný a jedinečný aj v európskom kontexte – podarilo sa usporiadať sedem ročníkov autorských predstavení „Nového cirkusu” pod holým nebom. Dokázali sme pritiahnuť viac ako 120-tisíc divákov, dokázali sme ako jediní dvakrát po sebe dotiahnuť crowdfundingovú kampaň, ale na ďalšie financovanie to nestačilo. Stále verím v obnovenie projektu, ktorý bol vymyslený a stavaný pre Košice a jeho Mestský park. Spolupracovali na tom nielen zahraniční umelci, ale množstvo mladých Košičanov dostalo príležitosť k tímovej spolupráci, kontaktom a umeleckému rastu. Majú základy, na ktorých sa dá stavať.

Mnohí vás vnímajú ako ženu, ktorá sa nikdy nevzdáva. V súčasnosti ste jedna z desiatich poslankýň mestského zastupiteľstva. Myslíte si, že to ženy v politike majú ťažšie?
Ženy sú podľa mňa lepšie vodkyne. Nechcú bojovať – namiesto meča použijú hlavu. Sú kreatívne a oveľa rýchlejšie riešia množstvo problémov naraz. Vidím to v komunálnej politike. Tí, ktorí sa nekonečne vykecávajú, sú práve muži. Nemusia ísť po deti do škôlky, nakúpiť a navariť večeru. Majú čas a chuť sa prezentovať a realizovať. Ženy chýbajú nielen v politike, chýbajú aj vo vedúcich funkciách, ktoré si muži privlastnili a veľmi neradi nás do nich púšťajú. Možno na nejakej inej planéte budú raz ženy naozaj rovnoprávne. Na takej, kde budú rodiť aj muži. 🙂

V politike, či už komunálnej, alebo štátnej, každý považuje za dôležité niečo iné. Čo je teda najdôležitejšie pre vás?
Vykašľať sa na stranícke tričká. V komunálkach nemajú čo hľadať. Podporím každý rozumný návrh. A verím, že aj magistrátni úradníci sú odborníci, ktorí nechcú potopiť vlastné mesto. Veľká škoda, že nemáme štátnu definitívu a každý ďalší šéf väčšinou mení suitu a rozdáva trafiky. Rovnaké je to aj v samospráve. Človek by mal v prvom rade ostať sám sebou.
Čo to znamená – ostať sám sebou?
Nebáť sa ísť s kožou na trh a nezľaknúť sa prekážok, vydierania a zastrašovania. Uvedomiť si, že každý, kto vstúpi do politiky, stráca súkromie. Bulvár žije zo škandálov, ktoré treba ustáť. Ak ich nevysvetlíš, vytvorí si vlastné komentáre. A tie bývajú ešte krutejšie ako realita. Napriek sklamaniam, očakávaniam a nevydareným pokusom to nevzdať. Veď stále sa nájdu mnohí, ktorí ťa povzbudia a ocenia tvoju prácu.
Herečka Ľuba Blaškovičová je politicky aktívna od Nežnej revolúcie. Nepretržite od roku 1990 je poslankyňou miestnej časti Staré Mesto, opakovane i poslankyňou kraja a mesta.
– pri všetkom, čo robí, používa predovšetkým hlavu, ale aj srdce
– snaží sa byť empatická k problémom iných
– povie, čo si myslí, aj keď vie, že niektorí ju za tie slová nebudú mať radi
– nemá problém zabojovať za to, čo si myslí, že je správne
– má dosť sily dotiahnuť taký boj do konca
– rada a často robí veci pre iných, lebo ju teší, keď sú druhí šťastní
– pre dobrú vec je ochotná sa obetovať
– angažuje sa vo veciach verejných, ale pomáha ľuďom aj s ich osobnými problémami
– má rada pekné a pozitívne veci: umenie, kultúru…
– prispieva na mnohé, nielen charitatívne projekty: má trvalé príkazy pre choré deti v nemocniciach či hospice, pre psie útulky, umelecké zoskupenia
– je zvierací záchranca a psí útulkáči sú jej osud
Zdroj foto a video: Ľuba Blaškovičová
Objednávateľ: Ľuba Blaškovičová, Stará Baštová 1 Košice 04001, Dodávateľ: KOŠICE:DNES MEDIA, a.s., Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 43 890 270
Vydavateľ nezodpovedá za obsah politickej reklamy.