Zeleninové záhony končia
Na zimný spánok sa nezačínajú ukladať iba zvieratá, ale aj záhradka. Práce je v nej nad hlavu, preto je potrebné stanoviť si priority.
V októbri by sme mali ukončiť sezónu na zeleninových záhonoch. Začína opadávať lístie, takže je pred záhradkármi nekonečná práca s hrabľami. Mozole na rukách určite urobí rýľ.
Zber koreňovej zeleniny
Je najvyšší čas ukončiť zber predovšetkým chúlostivejšej zeleniny, ako je napríklad zeler či petržlen. Koreňovú zeleninu najprv vyryjeme a potom položíme na kôpky, aby pred ďalším spracovaním obschla.
Vňať spravidla odrežeme. Môžeme ju nasekať a odložiť do mrazničky na ďalšie použitie. Na koreni necháme iba vegetačný vrchol, tzv. srdiečko. Z repovitých druhov sa odstraňujú celé korienky.
Na zimu odkladáme iba úplne zdravé korene, mierne poškodené čo najskôr spracujeme. Výnimkou je kaleráb, kde odstraňujeme celé listy, aby nevädli.
Niečo môže ostať
V zemi ešte môže zostať mrkva, zeler, kučeravý petržlen, pór, cvikla, ale aj čierna reďkovka. Je dobré túto zeleninu ochrániť pred nízkymi teplotami vrstvou lístia a čačiny. Kto pestuje topinambury, nemusí sa s ich zberom ponáhľať ani po príchode mrazov. Vykopávajú sa tesne pred konzumáciou, hoci až na Silvestra či na Troch kráľov. Ak nechceme čakať na nové klíčky až do jari, môžeme na záhon ešte vysiať koreňový petržlen na prezimovanie.
Sadíme aj presádzame
Október je vhodným obdobím na presádzanie. Ide hlavne o rebarboru. Oddeľujeme časti s jedným až dvoma vegetačnými vrcholmi a vysádzame asi 5 cm pod povrch pôdy na vzdialenosť 80 cm. Ďalej rozmnožujeme delením napríklad ligurček, ktorého koreň rozdelíme ostrým nožom a rany zasypeme dreveným popolom. Sadíme ho do sponu 40 x 50 cm zhruba 6 cm pod zem. V tomto období môžeme tiež deliť zimnú cibuľu. Jej trsy roztrháme na jednotlivé cibuľky, ktoré rozsadíme na vzdialenosť 15 až 20 cm tak hlboko, aby zo zeme mierne vytŕčali ich špičky.
Pri miernejších mrazoch ešte môžeme nechať na záhonoch ďalší mesiac hlávkovú kapustu, endiviu (je to šalátová zelenina príbuzná čakanke šalátovej), čínsku kapustu, polníček a špenát. S nimi tam môžeme nechať aj zimný šalát vysiaty priamo do záhonu s tým, že ho ešte vyjednotíme. Ružičkový kel môžeme tiež nechať vonku až do jari, pokiaľ však neprídu silné mrazy. Je ale dobré ochrániť rastlinu vrstvou lístia a čačiny. Karfiol s nedorastenými ružicami by už vonku asi nedozrel, ale môžeme ho uložiť do vyvezeného pareniska.
Kapusta
Kapusta sa zvyčajne vykopávala tak, že hospodár najprv vyrezal hlávky a následne vyryl stopky. Dnes ale väčšinou nemáme toľko času, takže sa vytrháva zo zeme celá rastlina a až potom sa odstraňuje stopka. Pri ich odrezávaní sa ponecháva pod hlávkou niekoľko listov, ktoré sú o dva až tri centimetre dlhšie ako hlúbik. Počas dočasného uskladnenia poslúži ako ochranný obal hlávky.
Kompost
Uvoľnené záhony nahrubo zrýľujeme a pohnojíme kompostom alebo priemyslovými hnojivami. Ak nechceme, aby nám ležali len tak ladom, vysejeme ich rastlinami na zelené hnojenie, ktoré neskôr zaryjeme. Aj v tomto čase môžeme vysievať novú zeleninu, napríklad koreňový petržlen, ktorý má podobné nároky na pôdu ako mrkva.
Dobré rady pre kompostovanie
Pri upratovaní vetví zo záhradky je najlepším pomocníkom štiepkovač, ktorý nadbytočné vetvy zmení na malý a ľahko kompostovateľný materiál. Je cenovo dostupný, užívateľsky komfortný a zároveň výkonný.
Rastlinné zvyšky nevyhadzujeme, ale využijeme na kompost, ktorý nám v ďalšej sezóne určite príde vhod. Môžeme ich tiež rozdrviť a rozhodiť na záhony. Cez zimu si zachovajú veľké množstvo živín a na jar sa stanú výborným hnojivom.
Foto: Shutterstock