Mysleli ste si, že škorica má využitie iba v kuchyni? TIETO fakty o nej vás prekvapia
Záhrada
Škorica má antimykotické a antibakteriálne účinky a práve z tohto dôvodu sa používa ako stimulátor na zakoreňovanie rastlín. Ich odrezky stačí namočiť do škorice predtým ako ich zasadíte do substrátu. Problémom, ktorý trápi veľa ľudí je hmyz ako napríklad mravce. Škorica ich odpudzuje.
Ak sa v črepníkoch na povrchu substrátu nachádza biely povlak, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o pleseň. Tej sa však viete zbaviť použitím škorice, ktorú nasypete na povrch. Navyše tiež urýchľuje rast koreňov rastlín.
Dva druhy
Poznáme dva druhy škorice, a to škoricovník čínsky a škoricovník cejlónsky, ktorý je označovaný aj ako škoricovník pravý. U nás je rozšírenejší práve škoricovník čínsky. Rozdiel medzi týmito dvomi druhmi je najmä v tom, že u nás bežnejšie používaná škorica obsahuje kumarín, prírodný toxín, ktorý je v cejlónskej škorici zastúpený minimálne. Konzumácia veľkého množstva škorice je preto škodlivá najmä pre pečeň a aj pre tehotné ženy.
Vypestujte si škoricu doma!
Vedeli ste, že škoricu si môžete vypestovať aj doma? Táto rastlina má rada teplo a svetlo, takže najlepšou voľbou je umiestniť ju ku oknu. Treba však dať pozor na priame slnečné lúče, aby sa listy škoricovníka nespálili. Najideálnejší je priepustný substrát s prímesou piesku, prípadne perlitu. Pôda by mala byť neustále vlhká, najmä v lete. Počas zimy je potrebné zalievať ju o čosi menej. Zbierať kôru môžete z trojročnej rastliny, a to tak, že konárik narežete po dĺžke a zbavíte ho kôry, odstránite vrchnú vrstvu a necháte ju usušiť. Takto si vypestujete vlastné korenie. Okrem kôry však môžete využiť aj listy škoricovníka. Z nich si môžete pripraviť napríklad čaj.
Zdroj: healthline.com, zahradkar.pluska.sk, MK
Odporúčané články
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
Pre zlepšenie duševného zdravia netreba veľké zmeny ani technologické aplikácie. Stačí desať minút denne, ktoré venujeme sebe, či už krátkej prechádzke, rozhovoru s blízkym alebo uvedomeniu si vecí, za ktoré sme vďační. Odborníci sa zhodujú, že kľúčom k psychickej pohode je každodenná rutina, nie radikálne zásahy.
