Syndróm vyhorenia sa zaradí do zoznamu duševných chorôb

Jeden z najčastejších psychických problémov modernej spoločnosti sa stane oficiálnou diagnózou. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila syndróm vyhorenia do medzinárodného zoznamu duševných chorôb (ICD-11), s účinnosťou od januára 2022.

Mali ste niekedy pocit, že nemáte motiváciu, chuť, či dokonca fyzickú silu vykonávať svoju prácu naplno? Je možné, že vás postihol syndróm vyhorenia, známy aj ako syndróm vyhasnutia, či burnout. Tento nepríjemný problém popísal ako prvý psychológ Herbert Freudenberger v 70. rokoch 20. storočia. Dlho sa hovorilo, že sa jedná len o výhovorku v spojitosti s lenivosťou a nedostatkom pracovnej morálky, no to sa čoskoro zmení.

Podľa WHO tento syndróm „vzniká na základe chronického stresu pri práci, ktorý nebol úspešne zvládnutý.“ Táto zmena v definícii je významná, pretože tak syndróm zaraďuje do samostatnej kategórie, čo zvýši jeho legitimitu a povedie k otvorenejšej debate. “Vyhorenie je odlišné od depresie v tom, že sa špecificky viaže na našu prácu a náš vzťah s prácou,” hovoria psychológovia. Organizácia WHO ďalej radí, ako vyhorenie spozorovať. Prejavuje sa nasledovnými príznakmi:

• Nedostatok energie a vyčerpanie.
• Zvýšená mentálna odmeranosť od práce, negatívne pocity a cynizmus v spojitosti so zamestnaním.
• Znížená produktivita v práci.

Tieto príznaky sú často označované za nepodstatné, hoci môžu poukazovať na vážnejšie problémy. Vyčerpanie sa môže prejaviť fyzicky aj psychicky, napríklad aj ťažkosťami so vstávaním z postele. Mentálna vzdialenosť od zamestnania zase zahŕňa napríklad nechuť pri pomyslení na prácu. Mentálna únava a stres potom vedú k zníženej produktivite, čo môže mať negatívne následky pri pracovnom ohodnotení.

Niektorí ľudia majú vyššie predpoklady, že sa u nich syndróm prejaví. Patria sem ľudia s vysokým pracovným tempom, so stereotypným zamestnaním, či ľudia trpiaci dlhodobým stresom. Čím ďalej tým viac zamestnávateľov si uvedomuje dôležitosť duševného blaha, a pre svojich zamestnancov pripravujú rôzne semináre a poradenstvo.

Dnes už existuje množstvo spôsobov, ako vyhoreniu predísť. Medzi najúčinnejšie patria fyzická aktivita, pohyb na čerstvom vzduchu, a udržiavanie priateľských vzťahov s kolegami. Na druhej strane sa odporúča nájsť si občas chvíľku len pre seba. Ak ale máte pocit, že nič nepomáha, obráťte sa na odborníka alebo linku poskytujúcu anonymné poradenstvo. Skorým riešením problému môžete predísť nepríjemným následkom.

Zdroj: (who.int, ML)