Cleantechsummit priniesol do Košíc nový príval informácií. Hlavnou témou boli inovatívne energetické technológie a služby budúcnosti

Štvrtého februára hosťovala Východoslovenská galéria v Košiciach konferenciu s názvom Cleantechsummit. Bola to prvá konferencia z dielne Techsummit Events®, ktorá sa konala za hranicami hlavného mesta. O jej pestrý obsah sa opäť postarali slovenskí aj zahraniční odborníci, ktorí tentokrát diskutovali o inovatívnych energetických technológiách a službách budúcnosti v súčasnosti. Konferencia však nebola poslednou, ktorá sa v tomto roku uskutoční. Už v máji sa verejnosti predstaví jubilejný piaty ročník Techsummit eventu, ktorý bude opäť nabitý lákavými témami.

V súčasnej spoločnosti, kde sa s pojmami klimatická zmena či ekologická kríza stretávame na dennom poriadku, sa otázka o dosahovaní energetickej samostatnosti stáva témou s celospoločenským významom.

„Klimatická zmena vyžaduje radikálne znižovanie objemu a celkovej produkcie CO2 a iných skleníkových plynov, pričom medzi najvýznamnejších producentov patrí sektor energetiky a dopravy,“ hovorí nezávislá environmentálna analytička Katarína Hazuchová.

Energetické prostredie založené na využívaní obnoviteľných zdrojov energie je preto jedným z hlavných záujmov Európskej únie. Prijatie Európskej zelenej dohody ďalej vyústilo do presadenia Integrovaného národného energetického a klimatického plánu pre roky 2021 – 2030. Ten je východiskovým dokumentom pre akékoľvek ďalšie plány v klimatickej a energetickej oblasti nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni miest a obcí.

„Zelené projekty, využívanie inovatívnych technológií v energetike a dosiahnutie energetickej samostatnosti kraja, sú dôležitými témami aj pre Košickú župu. Aktuálne pracujeme na projekte vedecko-výskumného centra pre výrobu batérií v elektromobilite a plánujeme prinášať aj riešenia pre rozvoj ekologickej dopravy v kraji. Sme preto radi, že sme mohli byť partnerom konferencie Cleantechsummit, ktorá sa po prvýkrát konala na východe Slovenska, priamo v našom krajskom meste. Stretli sa tu odborníci z domova aj zo zahraničia, vďaka čomu sme sa mohli aj my inšpirovať výbornými nápadmi v oblasti čistej energetiky, ktoré môžu byť pre náš kraj veľkým prínosom,“ uviedol Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja.

Práve informácie a nové poznatky sú tým, čo v mnohých regiónoch Slovenska absentuje. „Ak chceme ako krajina skutočne dosahovať energetickú samostatnosť, potrebujeme o inovatívnych energetických možnostiach informovať celú spoločnosť. Takmer všetky aktivity zamerané na získavanie nových informácií a odborných poznatkov sa však sústreďujú do hlavného mesta napriek tomu, že potenciál nachádzame v každom regióne, vrátane východného Slovenska. Aj to je dôvod, prečo sme sa, spolu s Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva, rozhodli konferenciu Cleantechsummit tentokrát usporiadať práve v Košiciach,“ hovorí o prínose konferencie Davy Čajko, riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá Cleantechsummit organizuje.

Potenciál regiónu

Potenciál tohto regiónu si pritom uvedomujú nielen slovenskí, ale aj zahraniční hostia. „Košický región má obrovský potenciál najmä v technologickom sektore a myslím si, že je dôležité to zdôrazňovať. Plne podporujeme ambície Košíc zabojovať o titul Európskeho hlavného zeleného mesta a veríme, že to prispeje k profilovaniu Košíc ako moderného a inovatívneho miesta pre život,“ poukázal na význam Košíc Martijn Lambarts, zástupca veľvyslanca Holandského kráľovstva na Slovensku.

Silu zodpovedného prístupu a zelenej energie si uvedomuje aj súkromný sektor. „Dynamika v spoločnosti a aj v našom sektore sa neustále zvyšuje, preto je dôležité byť flexibilný. Klimatické, ekonomické aj politické výzvy nás dostávajú do pozície, keď sú partnerstvá a spolupráca dôležitejšie než v minulosti. Sme preto veľmi radi, že sa v Košiciach stretli energetickí odborníci, ktorí mali možnosť venovať sa dvom veľmi dôležitým faktorom – budúcnosti energetiky a lokálnym trhom. V dnešnej dobe totiž musíme dbať na to, aby boli naše rozhodnutia dlhodobo udržateľné a podložené reálnymi dátami, vďaka čomu sa môžeme sústrediť na skutočne environmentálne zodpovedné projekty,“ hovorí Thomas Jan Hejcman, generálny riaditeľ a člen predstavenstva spoločnosti Východoslovenská energetika Holding a.s.

Zaujímavé diskusie

Konferencia Cleantechsummit bola rozdelená do 4 diskusných panelov a každý z nich sa venoval téme inovatívnych energetických technológií a služieb, zelenej energii a udržateľnej mobilite z rozdielneho uhla pohľadu. Prvý panel sa venoval téme inovatívnych energetických služieb.

„Odborníci v diskusiách pomenovali viaceré riešenia zamerané na úsporu, ale aj možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie. Všetci sa však jednoznačne zhodli v tom, že je nevyhnutné, aby inovatívne energetické riešenia slúžili najmä bežným ľuďom, pričom sa netreba nechať limitovať a treba prichádzať aj s nápadmi, ktoré prekonávajú hranice predstavivosti. Ich realizácia je však podmienená legislatívnemu rámcu, ako aj pripravenosti verejnosti na ich reálne využívanie,“ hovorí Veronika Oravcová, spolupracovníčka Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Inovatívne riešenia pritom môžu predstavovať prínos aj vo viacerých oblastiach ľudského života. „Predstavte si zariadenie, ktoré na prvý pohľad vyzerá ako obyčajný dáždnik. Zároveň je to však prenosový generátor elektrickej energie, ktorý dokáže nabiť rôzne mobilné zariadenia počas dňa aj noci,“ uviedol príklad inovatívneho zariadenia vedec roka Daniel Šlosár, ktorý vynašiel nabíjačku Chargebrella. Inovatívne zariadenia sa však môžu stať aj šikovným dizajnérskym doplnkom.

„Energia, ktorú vyrábajú solárne panely, môže byť nielen ekologická, ale aj pekná na pohľad. Vďaka jedinečnej konštrukcii solárnych dlaždíc je možné solárne panely umiestniť priamo na stenu budovy, čím okrem estetického vzhľadu docielime aj zjednodušenie samotnej inštalácie,“ hovorí o výhodách solárnych dlaždíc Igor Žáček, zakladateľ Nice Visions, jedného z najúspešnejších energetických startupov.

Inovatívne riešenia sú cestou k udržateľnosti a nesú so sebou aj výhodu reálnych úspor. Projekt využívajúci inteligentné meracie systémy, ktoré reálne prinášajú úspory energií bežných domácností, predstavil Andrii Kyrchiv, výkonný riaditeľ združenia Energy Efficient Cities z Ukraine, ktorý ukázal, ako takéto riešenia reálne fungujú v praxi.

Panel o lokálnych energetických trhoch otvorili dve prípadové štúdie. Prvú predstavila Miranda Janse, riaditeľka Nadácie inovatívneho letiska Rotterdam Hague (RHIA) z Holandska, ktorá sa zaoberá problematikou inovácií a riešeniami problémov s inováciami orientovanými najmä na trvalo udržateľné inovácie. Miranda priblížila projekt inovatívneho letiska v Rotterdame, kde bol vďaka súboru opatrení postupne vybudovaný ekosystém integrujúci ekologické a smart opatrenia, ktoré vyústili do vytvorenia smart grig – inteligentnej siete integrujúcej odpadové teplo z priemyselnej činnosti na vykurovanie letiska a mesta Rotterdam. „Vďaka postupnému nadobudnutiu PPP partnerstva s producentmi odpadovej energie, odpadovým inštitútom, firmami v oblasti poskytovania bývania, samosprávami ako aj koncovými užívateľmi, sa nám po rokoch práce podarilo vytvoriť z letiska malú elektráreň a jej napojenie na distribučnú sieť,“ hovorí Miranda Janse, riaditeľka RHIA.

Druhou prípadovou štúdiou prispela do diskusie Marta Szigetti Bonifert, členka predstavenstva Institute z Directors (IoD), ktorá zhodnotila vývoj a potenciál udržateľnej energie s ohľadom na trendy v oblasti technológií a inovácií v kontexte klimatickej zmeny a trvalej udržateľnosti. „Pri presadení technológií a inovácií v oblasti zelených technológií a energií, je dôležitá najmä spolupráca. Samotné technológie sú totiž len špičkou ľadovca, avšak to, čo je kľúčové, sa nachádza pod hladinou. Tu je ukrytá spolupráca medzi jednotlivými sektormi, inštitúciami, firmami, vládou a aj medzi konečnými užívateľmi. V mnohých krajinách prebieha transformácia veľmi rýchlo a je len na nás, za akých podmienok bude prebiehať na Slovensku,“ tvrdí Marta Szigetti Bonifert.

Druhý diskusný panel pokračoval otázkami týkajúcimi sa obnoviteľných zdrojov energie. Michal Hudec, predseda Združenia dodávateľov energií na Slovensku, považuje za dôležité uvedomiť si, do akej pozície sa dostanú distribučné spoločnosti v prípade, ak väčšina konečných užívateľov bude vlastniť decentralizovaný obnoviteľný zdroj energie. Podľa Ivana Trpčevského, zástupcu Východoslovenskej distribučnej, je však potrebné pozerať sa na celú transformáciu najmä z finančného hľadiska.

„Investície distribučných spoločností by sa v prípade budovania inteligentných sietí vyšplhali aj na horizont 80 rokov. Celý prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku  tak môže prejsť do enormných nákladov distribučných spoločností, ktoré sa v konečnom dôsledku výrazne premietnu do cien pre spotrebiteľa. Ten sa však, žiaľ, ešte príliš často pozerá len na finálnu cenu faktúry,“ dodáva Ivan Trpčevski.

Tretí diskusný panel bol o opatreniach pre zapojenie obnoviteľných zdrojov energie. Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) poukázal v tejto problematike najmä na dôležitosť aktívneho formovania  lokálneho zdroja, ktorú sa im podarilo presadiť aj v slovenskej legislatíve. Lokálny zdroj spĺňa charakteristiky, ktoré vidíme v európskej legislatíve ako koncept prosumera, ale od reality má stále ďaleko aj napriek tomu, že ho tvorili v spolupráci s ministerstvom a distribučnými spoločnosťami. Ak sa však dopracujú legislatívne podmienky tak, aby poskytovali príležitosť firmám aj jednotlivcom, potom bude koncept prosumerov ľahšie presaditeľný.

„Kľúčová je však stále úloha distribútora a nedostatkom je, že jeho činnosť striktne podlieha pravidlám regulácie,“ uviedol Branislav Sušila, vedúci regulačného riadenia Východoslovenskej distribučnej.

Problém so zapojením obnoviteľných zdrojov energie však môže spočívať aj v doteraz neprekonaných bariérach vyplývajúcich z nevhodného nastavenia ešte z roku 2009. Vtedy došlo k spoplatneniu tohto rámca už v momente, keď bolo potrebné dať priestor vývoju a so samotným spoplatnením chvíľu počkať.

„Implementácia konceptu lokálneho zdroja na Slovensku trochu predbieha dobu. V oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie máme výrazné bariéry. Stále pociťujeme vysoké výkupné ceny pre solárne a kogeneračné jednotky, vysoké ceny pre konečného spotrebiteľa či absenciu poskytovania štátnej pomoci, čoho následkom je aj prehĺbenie energetickej chudoby,“ hovorí Rastislav Hanulak, advokát a expert na energetické právo zo spoločnosti Capitol.

„Cieľom je, aby v budúcnosti mohli na trhu pôsobiť malí výrobcovia elektriny vyrábajúci energiu z lokálnych zdrojov pre vlastnú spotrebu, ale aj veľkí výrobcovia, ktorí by elektrinu lokálne vyrábali aj predávali, čo je v súčasnosti nemožné. Otázka odblokovania lokálneho zdroja aj pre veľkých spotrebiteľov je preto na mieste. Najväčším problémom veľkých výrobcov energie už pritom nemusí byť ani tak absencia štátnych dotácií, ako chýbajúce povolenie na výrobu a dodávku energie do sústavy,“ poukázal na aktuálny stav v slovenskej energetike Ján Karaba.

Počas ďalšej z nasledujúcich prípadových štúdií  predstavil Dušan Lašák zo spoločnosti Dansfoss technológie a aplikácie firmy Dansfoss, ktoré sú integrované do počiatočnej fázy projektov, a prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje zníženie energie a CO2. „Inovatívne technológie a aplikácie boli navrhnuté na rôzne zariadenia pre hydrauliku, pre komerčné či rezidenčné budovy, tvorbu diaľkového tepla, pre technológie do potravinárskeho, lodného priemyslu či pre sektor dopravy. Ak sú správne inštalované, môžeme nimi dosiahnuť až 30 percent úspor, pričom veľký potenciál spočíva aj v oblasti chladenia,“ uviedol Dušan Lašák.

Posledný diskusný panel sa venoval téme ICT a B2B riešení pre smart a udržateľnú mobilitu v mestách, v rámci ktorého bol v priestoroch Východoslovenskej galérie vystavený aj elektromobil od Renault TempusCar. Jedna z hlavných otázok tohto panelu sa týkala aj využitia prebytku energie z obnoviteľných zdrojov.

„So zvyšujúcim sa počtom tropických dní sa môže zvyšovať aj prebytok energie vyprodukovanej z obnoviteľných zdrojov. Otázne je, či je možné tento prebytok využívať, napríklad, na dobíjanie elektrických vozidiel,“ uviedol Ján Dzurdženík z Východoslovenskej rozvojovej agentúry v Košiciach.

Práve elektromobily totiž predstavujú jedno z riešení pre smart a udržateľnú mobilitu v mestách. „Doprava sa na celkovom objeme emisií skleníkových plynov v mestách podieľa až 90 % podielom. Práve preto by najväčší objem dotácií mal smerovať do výstavby a prevádzky dobíjacích staníc pre elektromobily. Vhodným riešením z pohľadu znižovania emisií a dostupnosti riešení pre samosprávu, však môže byť aj elektrifikácia vozových parkov samospráv,“ uviedol Matúš Škvarka, jeden z rečníkov.

„Všetci členovia diskusie sa zhodli v tom, že mestá by mali vybudovať sieť nízkokapacitných dobíjacích staníc. Okrem toho sa však vyžaduje aj nastavenie podporných mechanizmov a vybudovanie infraštruktúry pripravenej na jej ďalší rozvoj, či už v mestách, alebo regiónoch. Riešením je aj podpora elektromobility zo strany štátu, nakoľko elektromobil predstavuje pre bežného užívateľa stále drahé riešenie, ktorému, navyše, nie sú prispôsobené ani mestské podmienky,“ hovorí nezávislá environmentálna analytička Katarína Hazuchová, ktorá zároveň moderovala a odborne viedla posledné tri diskusné panely konferencie.

Konferencia Cleantechsummit sa uskutočnila najmä vďaka spolupráci a podpore partnerov:

• Generálni partneri: Východoslovenská distribučná, a.s. (VSD, a.s.)
• Hlavní partneri: Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva, T-Systems Slovakia
• Partneri: Košický samosprávny kraj
• Podporovatelia: IT Valley Košice, sli.do, Go UP Online Agency, Východoslovenská galéria, Magistrát mesta Košice