#4 Šesť chát za tri mesiace: Horský hotel Popradské pleso

Predtým, ako sme sa s Nikou rozhodli, že sa zapojíme do výzvy Doby Tatry, naše mamy nás nesmierne podporovali. Nuž, mali aj isté obavy. Neustále sme počúvali o tom, že na nás spadne lavína, pošmykneme sa alebo na nás vybehne medveď. Áno, všetky mamy preháňajú. Aj tie naše. Keď sme sa však vracali z túr, videli na nás, aké sme nadšené a šťastné. A tak sme sa rozhodli, že na tú ďalšiu pôjdu s nami…

Samozrejme, že sme sa nevybrali na Zbojnícku či Téryho chatu, ale zvolili sme najjednoduchší variant z výzvy – Horský hotel Popradské pleso. Je to obľúbená a dostupná turistická destinácia vo Vysokých Tatrách – pohodová turistika, alebo skôr prechádzka s miernym stúpaním. Na tejto trase stretnete ľudí všetkých vekových kategórií. Dokonca sa naspäť viete zviezť aj na sánkach (tie si však musíte zobrať so sebou). Výhovorky typu, bolia ma nohy, som „stará“, nemám kondičku, by u nás teda určite neobstáli…

Výbavu sme nepodcenili

 Z Košíc sa na východiskový bod, čo je zastávka Popradské pleso, viete dostať vlakom s prestupom v Poprade (presadnete na Tatranskú elektrickú železnicu). My sme sa však rozhodli, že si to tentoraz uľahčíme a vybrali sme sa do Tatier autom. Odstavili sme ho na parkovisku neďaleko železničnej zastávky, za parkovné zaplatili šesť eur, mamy sme trošku potužili ohnivou vodou a naša túra sa mohla začať.

Celá trasa tam aj späť trvá približne tri hodiny. V lete možno aj kratšie, keďže k horskému hotelu vedie asfaltová cesta a človek sa nemusí namáhať skackaním po kamenistom chodníku. 

Do Tatier chodíme zásadne vždy v poriadnej turistickej zbroji. Ani teraz sme nechceli podceniť tatranské počasie, a tak sme kvalitnú výbavu zabezpečili aj našim mamám. Obuli sme im retiazky (protišmykové návleky) a do rúk dali turistické paličky Blizzard od Exisportu. Koniec koncov, zvyšujú komfort chôdze, znižujú namáhanie chrbtice, zaťaženie kĺbov a svalstva nôh. Je to teda nielen pomôcka pri chôdzi, ale prispieva aj k zdraviu. Po krátkej inštruktáži, ako ich správne držať a ako s nimi kráčať, už nám nič nebránilo v ceste.

Po chvíľke chôdze si ich naše mamky nevedeli vynachváliť a tešili sme sa, že objavili ich čaro tak ako aj my (pred výzvou sme ich nepoužívali a teraz už ani neviem, ako sme bez nich mohli vôbec fungovať). Tie, ktoré máme my, majú extra ľahkú a mäkkú, anatomicky tvarovanú rukoväť s remienkom, pevne fixujú ruku pri väčšom zábere. 

Štvorica v cieli

Eufóriu však rýchlo vystriedali sťažnosti. Áno, človek, ktorý celý deň sedí za počítačom sa určite rýchlo unaví aj pri jednoduchej túre. Po vymenovaní všetkých svätých a našej neúnavnej podpore a skandovaniu, že to dokážu, sme vo štvorici dorazili do cieľa.

Horský hotel Popradské pleso (1 494 m n. m.) sa nachádza v malebnom prostredí Mengusovskej doliny. Hrdo stojí medzi tatranskými štítmi Ostrvy, Tupej a protiľahlého hrebeňa s vrcholmi ako Satan, Malá Bašta a Patria. Na brehu Popradského plesa nájdete aj Majláthovu chatu. Ak by vám horský hotel nestačil, občerstviť sa môžete aj tam. 

Popradské pleso je tiež veľmi dôležitým východiskovým bodom pre vysokohorskú turistiku. V lete je to medzizastávka na obľúbený štít Rysy. Okolo prejdete, ak sa vyberiete aj k Malému a Veľkému Hincovmu plesu s priľahlým Kôprovským štítom.

Na túru k týmto štítom sa vyberieme v letnom období (v zime je tam uzávera). Naše mamky zatiaľ asi necháme doma. Chceme predsa, aby sa im Tatry páčili a nie, aby ich znenávideli. Človek však nikdy nevie. Možno že raz všetky spoločne vyjdeme až na Rysy, treba na to však poriadny tréning a odhodlanie… Nateraz stačí Popradské pleso.

Komerčne, ale pekne

Horský hotel Popradské pleso nie je typickou vysokohorskou chatou a pôsobí dosť komerčne. Je to najmä tým, že sa tam vie dostať naozaj každý. Poskytuje ubytovanie pre rôznorodú klientelu – od apartmánov pre tých, ktorí hľadajú väčšie pohodlie, až po prenajatie si miesta na spanie pre nenáročných turistov. Okrem ubytovania je k dispozícii reštaurácia, fínska sauna a dokonca wellness kaďa. Treba rátať aj s tým, že ak si na obed vyberiete, povedzme pirohy, ako napríklad Nikina mama Janka, budete na nich čakať aj hodinu. Viaceré jedlá sú totiž na objednávku. Nám postačil fajný guláš. 

Počasie v Tatrách sa mení z hodiny na hodinu a tentoraz to nebolo inak. Doobeda krásne slnečno a domov sme sa vracali vo fujavici. Ešteže sme mali poriadnu výbavu…

Dojatie i eufória

Túra na Popradské pleso je jednoduchá a nenáročná. Nakoniec to potvrdila aj moja mama slovami: „Tatranský vzduch, krásne výhľady si môže užiť každý. Na veku určite nezáleží.“ 

A veruže nezáleží. Stačí len odhodlanie a ja som za to na ňu nesmierne pyšná. Zvládla to ako tatranský kamzík a takmer bez nadávok. 

Hneď ako sme prišli domov sa ma pýtala, kam pôjdeme na budúce… Nečakala som takúto zmenu z mestskej paničky na turistku. 

Neprešiel ani týždeň a my sme sa vybrali na Hrebienok. S nadšením a s eufóriou sa už na nič nevyhovárala a parádne si to užila. Prežili sme spolu krásny deň v Tatrách a odniesli si nezabudnuteľný zážitok z Tatranského ľadového dómu na Hrebienku – úchvatnej katedrály Notre-Dame alebo Chrámu Matky Božej v Paríži. 

Aké túry nás ešte čakajú? Mňa s Nikou už o niečo náročnejšia trasa na Zbojníčku a Térynku, s mamou máme však iný plán. O týždeň si to vyšliapeme na Zamkovského chatu v Malej Studenej doline. Tak čo, zoberiete aj vy svojich rodičov do Tatier? 

foto: Mário Patlevič