#5 Šesť štítov za tri mesiace: Rysy
Pokorila som najvyšší poľský vrch a najvyšší voľne prístupný štít na Slovensku. Pred Rysmi som mala doteraz najväčší rešpekt. Množstvo ľudí ma strašilo reťazami a kondičnou náročnosťou. Nakoniec to bola moja doposiaľ najkrajšia a musím povedať, že asi najľahšia túra. Nehovoriac o tom, že som tam v ruksaku vytrepala aj lodičky. Áno, myslím tým topánky na vysokom opätku.
Zdolať Rysy (2503 m n. m.) bol môj tohtoročný cieľ. Chcela som tam vyliezť, aj keby výzva Doby Tatry nikdy nebola. Nešlo však len o výstup na samotný vrchol, ale už dlhšie som túžila navštíviť najvyššie položenú vysokohorskú chata vo Vysokých Tatrách, a to Chatu pod Rysmi (2 250 m n. m.). Do zbierky chát mi totiž chýbala už len ona.
Fanúšička plyšovej myšky
V skorých ranných hodinách sme s Máriom vyrazili autom na zastávku Popradské pleso a odtiaľ sme si to približne za 40 minút vyšliapali k Horskému hotelu Popradské Pleso. Na Rysy sa môžete vybrať aj zo Štrbského Plesa a prejsť na Popradské, ale myslím si, že je to zbytočné. Lebo po asfaltovej ceste je to rýchlejšie a viete ušetriť množstvo síl, ktoré budete pri výstupe určite potrebovať.
V predchádzajúcich článkoch o mojich túrach som spomínala, že Tatry nedobýjame vo dvojici, ale v trojici. Súčasťou našej výpravy je aj moja plyšová myška s menom Mišu. Raz som počula, že by si človek mal na cesty vždy zobrať aspoň jednu vec pre radosť a šťastie. Odvtedy chodí s nami. Respektíve je zavesená na mojom ruksaku. Má aj vlastnú turistickú garderóbu, ktorú som jej starostlivo ušila. Moju myšku sem-tam fotím a fotky následne postujem na mojom Instagrame. Nebojte sa, nie som blázon, len ma to proste baví…
Mnoho ľudí mi písalo, kde som ju kúpila a že by takú hračku chceli aj oni. Očividne jej robím dobrú reklamu. Nikdy som si však nepomyslela, že ma po ceste na Popradské pleso zastaví jej reálna fanúšička: „Veď to je Mišu! Videla som, že aj ona chodí s vami po horách. Veľmi sa mi páčia jej fotky, je to také milé…“ Myslela som vtedy, že odpadnem. Ona je známejšia ako ja!
[ad][/ad]Žabí princ
Na Popradskom plese sme sa občerstvili čajom a vyrazili do výšin. Po rázcestie v dolnej časti Hincovej doliny kráčate rovnakou trasou ako na Kôprovský štít (ten sme zdolali ako prvý). Na rázcestí odbočíte doprava a stúpate početnými serpentínami Žabej doliny. Aj keď zdolávate 1 300-metrové prevýšenie, nie je to až také náročné, ako na Slavkovský štít, kde len stúpate, stúpate a zase stúpate a výhľad stále ten istý.
Zastavili sme sa pri troch Žabích plesách. Obkolesené sú strmými skalnými vrcholkami. Veľké Žabie pleso sa nachádza v hornej časti Kotliny Žabích plies v nadmorskej výške 1 919 m n. m. Už na začiatku túry som nahlas rozmýšľala, prečo dostali toto pomenovanie. Žeby sa tam nachádzal Žabí princ, a keď ho pobozkám, stane sa z neho človek?
Rozuzlenie prišlo, až keď som plesá zazrela. Svoje príznačné pomenovanie dostali po kamenných ostrovčekoch v strede hladiny Veľkého Žabieho plesa, ktoré pripomínajú žabu. A naozaj som mala pocit, ako keby tam sedela obrovská ropucha… Takže Žabí princ sa nekonal. Ešteže aspoň jeden tatranský „princ“ kráča vedľa mňa.
[article-list slug=’3-sest-stitov-za-tri-mesiace-krivan,4-sest-stitov-za-tri-mesiace-slavkovsky-stit,2-sest-stitov-za-tri-mesiace-vychodna-vysoka,1-sest-stitov-za-tri-mesiace-koprovsky-stit’][/article-list]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Reťaze nie sú strašiak
Pred nami sa postupne začali ukazovať reťaze a rebríky. Žiadne dlhé rady sa nekonali a všetko išlo plynule. Naozaj neviem, prečo ma ľudia strašili týmto úsekom. Nie je to naozaj nič náročné, a keď si dáte pozor, tak je to v podstate bezpečné. Pre mňa to bola zábava, menší, ale naozaj len malý adrenalín a zážitok.
Na Východnej Vysokej som sa pri reťaziach pošmykla a spanikárila som. Vtedy som si sľúbila, že už nikdy zo mňa nebude ufňukané decko, ale rozvážna turistka. Možno, že som si odvahu vsugerovala, a preto mi to prišlo jednoduché, alebo už po tých štítoch, čo som prešla, som si na také úseky zvykla.
Vitajte v Slobodnom kráľovstve
Keď ich zdoláte, k chate to už nemáte ďaleko. Predtým vás však víta tabuľa s nápisom: Vitajte. Slobodné kráľovstvo. Prejdete cez farebné vlajočky plápolajúce vo vetre, na ktorých sú natlačené mantry. Nejde však o vlajky ako také, ale o modlitebné zástavky s vytlačenými úryvkami Budhovho učenia. Ich tradícia siaha do starovekej Číny, Indie a Tibetu. Vešajú sa zväčša na pútnických miestach, ale i na vrcholoch hôr, vysokohorských chatách a horských priesmykoch po celom svete. Prečo? Ľudia veria, že ich posolstvo vietor nesie ďalej, a to pre dobro všetkých cítiacich bytostí.
Pri chate sme zjedli horalku s tým, že sa tam zastavíme po ceste naspäť. Odtiaľ vás už čaká necelá hodinka škrabania na najvyšší voľne prístupný štít na Slovensku. Rysy majú však dva vrcholy. Jeden sa nachádza na slovenskej strane pohoria a druhý na poľskej, pričom je v poľských Tatrách najvyšší. Prístupné sú z oboch krajín, z Poľska je však túra oveľa náročnejšia. Rysy sú vo všeobecnosti veľmi populárne a bolo tam nesmierne množstvo turistov, a preto sme boli opatrní, aby sme nespadli, prípadne, aby sme nechtiac niekomu nezhodili na hlavu kameň.
Výhľad ako každý z vrcholu Tatier je nádherný. Na poľskej strane sa rozprestiera Dolina Rybiego potoka s plesami Morskie oko a Czarny staw pod Rysami, pred sebou vpravo vidíte neďaleký masív Malých Rysov. Pri pohľade na východ vás ohromí pohľad do priepastných hlbín Ťažkej doliny, za ktorou sa rozprestiera zadná časť Bielovodskej doliny. Obdivovať môžete kontúry členitého hrebeňa Koruny Vysokej, v diaľke zazriete vrchol Kôprovského štítu, Kriváňa, Satana, Lomnického štítu či Východnej Vysokej. Jednoducho, musíte sa tam ísť aj vy o tomto nádhernom výhľade presvedčiť na vlastné oči.
[ad][/ad]Na zastávke s novinami
Na vrchole sme sa nezdržali dlho a vrátili sme sa k Chate pod Rysmi. Priatelia, taký guláš, aký som jedla tam, asi nikde inde nenájdete. Bolo to božské jedlo, pri ktorom sa mi ešte aj teraz zbiehajú slinky.
Chata pod Rysmi je veľmi atraktívna. Neodmysliteľnou súčasťou chaty je dlhoročný chatár Viktor Beránek, ktorý sa o prevádzku stará od roku 1977. Zážitkom je aj návšteva najvyššie položenej kadibúdky na Slovensku, z ktorej máte na Tatry nádherný panoramatický výhľad. Musela som tento záchodík navštíviť.
A čo by som to bola za novinárku, ak by som nevyfotografovala s našimi novinami KOŠICE:DNES na najvyššie položenej zastávke na znamenie. Mário vyčkával na spoj, ale ten nedorazil, a tak sme zísť museli po vlastných.
Vo vysokých opätkoch
Milujem netradičné fotky. Na Kriváni som sa napríklad odfotila v kroji s 80-ročnou zásterou mojej babky. Aj na Rysoch som chcela originálnu fotku, a preto som si so sebou doniesla lodičky. A tak vo vysokých topánočkách som sa odfotila pri zákaze: Ďalej vo vysokých opätkoch vstup zakázaný!
Mala som síce nutkanie prejsť v nich pár krokov, ale myslím, že by sme nakoniec museli volať horskú záchrannú službu, a to som, samozrejme, nechcela. Každopádne, áno, stálo mi to za fotku, aby som so sebou na Rysy vytrepala aj topánky (ak by sa niekto pýtal).
Po ceste naspäť som sa cítila unavená, ale zároveň nabitá tatranskou energiou. Pravdepodobne sa u mňa začali prejavovať prvé náznaky kondičky. Zo mňa sa asi naozaj stáva vysokohorská turistka. Smerom z Popradského plesa k autu mi však nálada klesla. Nazbierali sme plnú taškou odpadkov. Fľaše, papieriky od keksíkov či dokonca plienky.
Milí tzv. „turisti“, myslíte si, že to pozbiera za vás medvedík a odnesie do koša? Nie!!! Keď chcete chodiť do Tatier odpadky si nabudúce zoberte so sebou. Ďakujem…
Čo nás čaká však nabudúce? Posledná letná výzva – Jahňací štít…
Foto: Mário Patlevič
