Do Užhorodu, Činadijeva, Mukačeva na miestach Rákocziho slávy
Ukrajina – z hľadiska cieľa cestovného ruchu opomínaná krajina. Škoda, lebo ak sa človeku podarí zahodiť predsudky, tak na neho čaká zážitok v podobe nádhernej prírody, krásnych miest, dobrého jedla a srdečných ľudí.
Presvedčili sme sa o tom na prezentácii, ktorú pripravila Asociácia “Užhorod – XXI storočie” s Východoslovenským múzeom v Košiciach v rámci projektu “Miesta Rákocziho slávy”.
Ako milovala Helena Zrínska
Rákocziho stopy nás doviedli do Činadijeva. Nachádza sa tu menší hrad St. Miklos, ktorého múry by vedeli rozprávať o milostnej romanci 39-ročnej Heleny Zrínskej (matky Rákocziho) a 25-ročného vodcu kurucov Imricha Thökölyho.
A ak nie múry, tak určite hradný sprievodca: “My radi rozprávame, ako milovala. Práve tu, na druhom poschodí, prežívala najromantickejšie chvíle svojho života. Výnimočnosť tejto ženy spočíva v tom, že ovládala 15 cudzích jazykov, vyznala sa vo fortifikácii ako skúsený generál, poznala medicínu i umenie. Je jedinou ženou v dejinách, ktorá získala ocenenie od tureckého sultána za hrdinstvo, odvahu a česť.”
Hrad zachránili umelci
Na hrade strávil František II. Rákoczi posledný deň pred svojím exilom a napísal tu poddaným list na rozlúčku. V roku 1944 bol v hrade sklad vojenského paliva a do roku 2001, kedy ho si ho prenajal umelec Jozef Bartoš, chátral. “Hrad nemal strop, okná, dvere, bolo to jedno smetisko. Zachránili ho umelci z celého sveta, ktorí tu mali predajné výstavy. Za získané peniaze sa hrad postupne rekonštruoval,” dodáva sprievodca.
J. Bartoš spravil z hradu kultúrne umelecké stredisko, ktoré funguje doteraz. Sú tu vystavené unikátne diela jeho manželky a ďalších umelcov. Hrad má rozsiahlu sieť tajných podzemných chodieb, ktoré spájajú vonkajšie okolie s jeho vnútrajškom. Východ z nich bol nájdený až 10 kilometrov od hradu.
Mníchov prst
Najvýznamnejšou ukrajinskou Rákocziho pamiatkou je hrad Palanok v Mukačeve. Vypína sa na malebnom skalnom brale a je impozantnou ukážkou pevnostnej architektúry v novotalianskom bastiónovom štýle. Tu sa Helenina romanca z Činadijeva zavŕšila veľkolepou svadbou. Na hrade žila so svojimi deťmi Julianou a Františkom a tri roky ho sama udatne bránila pred cisárskymi vojskami. Až zrada jej tajomníka ju prinútila vzdať sa.
Ukrajinci dostali z fondov EÚ na rekonštrukciu hradu 234-tisíc eur. Najväčšiu sumu použili na opravu hradných múrov a renováciu rytierskej sály. Opravili nádvorie, obnovili a doplnili expozície, postavili remeselnícke mestečko na nádvorí. Rekonštrukcia trvala dva roky. “Čo sa týka projektu, tak najzložitejšia bola byrokracia. Hotoví však nie sme, na hrade robota nikdy nekončí,” konštatoval hlavný koordinátor projektu Jevgenij Lukša z Asociácie “Užhorod – XXI storočie”.
Návštevníci uvidia v hrade expozície o Rákocziho povstaní, židovskom živote a bulharskej kultúre. Na jednom z nádvorí je socha mnícha Koriatoviča. Legenda vraví, že keď sa muž dotkne jeho prsta, bude dobrý milenec. Preto má mních do zlata vyleštený ukazovák. Okrem hradu sa však oplatí navštíviť aj Mukačevo. Krásne mesto s komornou atmosférou, upravené, čisté, s rekonštruovanými historickými domami, so sochou kominára so zlatým gombíkom pre šťastie.
Ukrajina má čaro, aké sa už ťažko hľadá
Len kúsok od Činadijeva stojí jeden z najkrajších zámkov na Zakarpatsku, lovecký zámok rodu Schönborn, v súčasnosti sanatórium Karpaty. Zámok reprezentuje štyri ročné obdobia. Má štyri veže (štyri obdobia), 12 komínov (mesiace), 52 dverí (týždne) a 365 okien ako dní v roku. V areáli je jazero v tvare Rakúsko-Uhorskej ríše. Za pozretie určite stojí najväčšie zakarpatské jazero Sinevir situované v nádhernej prírode.
Ukrajinské Karpaty majú dobré lyžiarske strediská, ktoré navštevujú aj Slováci. Kvôli veľmi výhodnému kurzu eura a hrivny je pre nás Ukrajina lacná. Jej západná časť je úplne bezpečná. Vojnový konflikt tu ľudia cítia len na poklese meny, obchody majú plné tovaru. Najpopulárnejšími suvenírmi sú čokoládové cukríky, koňak Ukrajina či unikátny brezový sirup.
Ukrajina má čaro, ktoré sa dnes už ťažko hľadá. Nájdete tu históriu, panenskú krásu nedotknutej prírody, umenie, iróniu, tradície, poctivé jedlá i moderné európske mestá. A to všetko naraz, na jednom mieste a v jednom čase.
Zaujímavý projekt
Projekt cezhraničnej turistickej cesty Miesta Rákocziho slávy, ktorý financovala EÚ, má spropagovať miesta spojené so životom F. II. Rákocziho a priblížiť jednu dejinnú epochu. Skvalitňuje a zatraktívňuje návštevu historických pamiatok – pamätný dom Rodošto v Košiciach, hrad v maďarskom Sárospataku a ukrajinskom Mukačeve. Na projekte sa podieľalo Východoslovenské múzeum v Košiciach.
Text a foto: Andrea Božinovská
