Tieto vysokohorské chaty by ste mali navštíviť
Na území TANAP-u sa nachádza okolo 600 km značkovaných chodníkov, ktoré vás dovedú k najzaujímavejším miestam Vysokých Tatier. Najobľúbenejšími cieľmi turistov sú však vysokohorské chaty.
Vyberte sa do Vysokých Tatier a načerpajte novú energiu. Zregenerujte svoju dušu a telo a navštívte vysokohorské chaty, kde vás chatári privítajú teplým čajom, chutným jedlom a priateľskou atmosférou.
[ad][/ad]Chata pri najkrajšom plese
Nádherné ľadovcové jazierko – Zelené pleso (známe aj ako Zelené Kežmarské pleso) sa nachádza sa vo východnej časti Vysokých Tatier. Na južnom brehu Zeleného plesa sa skláňa stena Malého Kežmarského štítu, na západnej strane dominuje Jastrabia veža. Zelené pleso získalo svoje pomenovanie podľa zelených škvŕn, ktoré spôsobilo vyvieranie prameňov na jeho dne. Mnohí turisti ho považujú aj kvôli tomu za najkrajšie.
V minulosti sa ľudia hôr báli. Mysleli si, že tam žijú obri, draci či nadprirodzené bytosti. Vymýšľali si preto rôzne legendy a báje. Jedná vraví, že zelené škvrny spôsobuje zelený drahokam, ktorý do plesa spadol zo štítu Jastrabia veža. Pri pohľade na Zelené pleso sa nejednému turistovi rozbúcha srdce. Je to magické miesto, ktoré určite stojí za návštevu.
Na brehu jazera sa nachádza Chata pri Zelenom plese (1 550 m n. m.), známa aj ako Brnčalka. Chata bola postavená v roku 1897 a donedávna niesla meno Alberta Brnčala, profesora telesnej výchovy, ktorý ako prvý vystúpil na Tomášovský výhľad v Slovenskom raji a v roku 1950 tragicky zahynul v Malej Zmrzlej doline. Chata pri Zelenom plese je otvorená celoročne, a preto ju môžete navštíviť v každom ročnom období. Cesta z Bielej vody na Zelené pleso a späť trvá do 6 hodín. Ide o nenáročnú túru, ale za to zdĺhavú. Zo Zeleného plesa sa viete dostať napríklad aj na Jahňací štít, Baranie sedlo alebo k Bielemu plesu, kde kedysi stála Kežmarská chata, ktorá vyhorela v roku 1974.
Náročnosť: nenáročná
Trvanie: 6 hodín (tam aj späť)
Najvyššie položená celoročne otvorená chata
Téryho chata (2 015 m n. m.) sa nachádza v Malej Studenej doline pri Piatich Spišských plesách. Postavená bola v roku 1899 a meno od svojho vzniku nesie po doktorovi, priekopníkovi tatranského horolezectva Edmundovi Térym. Malú Studenú dolinu navštevoval už ako študent a ako dvadsaťročný urobil prvovýstup na Prostredný hrot. Postaviť kamennú chatu v takej výške nebolo ľahké. Materiál na jej stavbu vynášali na etapy nosiči. Vyniesli až neuveriteľných 50 ton. Projektantom tohto tatranského unikátu bol spišsko-sobotský architekt a staviteľ Gedeon Majunke. Na jej stavbe sa striedalo 125 robotníkov.
Terinka ako ju domáci nazývajú, viackrát menila majiteľa.
V medzivojnovom období chatu prevádzkoval Klub čsl. turistov. Počas druhej svetovej vojny chatu spravovali vysokoškolskí študenti, ktorí tam ukrývali poľských a sovietskych odbojárov. Po vojne si chatu prisvojil kežmarský Karpatenverein (turistický spolok karpatských Nemcov so sídlom v Kežmarku), po takmer desaťročí sa ju podarilo dostať do vlastníctva Klubu čs. turistov. V súčasnosti ju vlastní Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES.
V rokoch 1979 až 1982 bola chata prestavovaná. Stavebný materiál aj tentoraz vyniesli nosiči. Rekordný náklad nosiča Laca Kulangu, a to 151 kg nebol dodnes prekonaný. Na Téryho chatu sa najľahšie dostanete zo Starého Smokovca cez Hrebienok, Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. Túra za dobrých podmienok sa dá zvládnuť približne za 7-8 hodín (tam aj späť).
Počas cesty na chatu môžete obdivovať okolité štíty Malej Studenej doliny. Návrat je možný buď po rovnakej trase do Starého Smokovca alebo sa dá zísť do Tatranskej Lomnice. Určite však nepatrí medzi najľahšie turistické výlety, práve naopak. Všetko však sťažuje kilometrové prevýšenie. Chce to určite trpezlivosť a výdrž. Pri vyšliapaní do cieľa vás však čaká nádherný pohľad na Päť spišských plies a okolité štíty, napríklad Lomnický, Ľadový, Pyšný.
Náročnosť: stredne náročná
Trvanie: 7,5 hodín
Najvyššie položená chata
Chata pod Rysmi (2 250 m n. m.) stojí v tesnej blízkosti sedla Váha, Vysokej a Ťažkého štítu, v závere pravého výbežku Mengusovskej doliny. Okrem toho, že je najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách je zároveň aj najmladšou. O potrebe chaty v tejto časti Tatier sa hovorilo už koncom 19. storočia. Kvôli neustálym technickým a finančným problémom sa jej stavba dlho odkladala.
Postavená nakoniec bola v roku 1932, o jej vznik sa pričinil Klub československých turistov z Popradu. Odvtedy sa stala chata obľúbeným cieľovým aj východiskovým miestom turistov a horolezcov. Cez druhú svetovú vojnu Chata pod Rysmi poskytovala útočisko poľským horolezcom prenasledovaným Nemcami. Prekonala viacero prírodných katastrof a ťažkostí. Problémom boli najmä lavíny. Naposledy ju začali rekonštruovať v roku 2010 a vynovená chata bola slávnostne otvorená na sklonku turistickej sezóny v roku 2013.
Chata je teraz nielen bezpečnejšia voči lavínam, ale aj útulnejšia. Nie je otvorená celoročne. Ubytovať sa tam môžete len v hlavnej sezóne od 15. júna do konca októbra. Na chatu sa dá dostať dvomi spôsobmi. Buď si vyberiete cestu, ktorá vedie cez hlavný hrebeň Tatier z poľskej strany, alebo sa na ňu vydáte zo Štrbského plesa. Je ideálnym východiskovým bodom pre horolezcov a takisto je poslednou zastávkou pred vrcholom Rysy.
Neodmysliteľnou súčasťou chaty je dlhoročný chatár Viktor Beránek, ktorý sa o prevádzku stará od roku 1977. Zážitkom je aj návšteva kadibúdky, z ktorej máte na Tatry nádherný paronamatický výhľad. Chata je charakteristická neopakovateľnou atmosférou s príjemným prostredím. Je jednou zo štyroch vysokohorských chát, ktoré zásobujú nosiči. Túra je fyzicky dosť náročná a s cestou tam aj späť trvá približne 9 hodín.
[ad2][/ad2]Náročnosť: náročná
Čas: približne 8,5 hod (tam aj späť)
Najstaršia chata
Rainerova chata (v nadmorskej výške 1 301 m n. m. ) sa môže pýšiť aj ďalším prívlastkom. Okrem toho, že je najstaršia je aj najmenšia. Medzi turistami je veľmi obľúbená, keďže trasa je nenáročná a zvládne ju každá veková kategória.
Nachádza sa neďaleko Hrebienka, v blízkosti vodopádov Studeného potoka. Chata vznikla v roku 1863 a dal ju postaviť nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer. Prišiel s nápadom, že hosťom, ktorí navštívia Smokovec v rámci liečebného pobytu môžu ponúkať aj iné služby, a to turistické vychádzky. Stal sa tak aj zakladateľom cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. Rainerka slúžila ako prvá slovenská útulňa, po výstavbe neďalekej chaty Kamzík v roku 1884 sa jej účel zmenil a stal sa z nej sklad.
Rok 1980 sa stal pre Kamzík osudným, chatu museli zbúrať a Rainerka na tom nebola najlepšie. V roku 1983 Správa TANAP-u dala Rainerovu útulňu ako pamiatkový objekt zrekonštruovať. Horský nosič Peter Petras ml. od roku 1997 spravuje Rainerovu chatu a obnovil tak jej zašlú slávu. Otvorená je celoročne.
V Rainerke sa nachádza menšia výstava dejín a súčasnosti horských nosičov, kolekcia starého horolezeckého náčinia a dobových lyží. Peter Petras každý rok poteší oko nejedného turistu snehovým betlehemom. Každoročne na Starolesnianskej poľane vytvorí niekoľkometrový prístrešok z ľadu a snehu. Vnútri sú nádherne vytvarované postavy Svätej rodiny. Na chate sa nedá prenocovať.
Náročnosť: nenáročná
Trvanie: 1 hodina (tam aj späť)
Historicky prvá žena, ktorá absolvovala túru do Vysokých Tatier bola poľská kňažná Beata Laská. Za cieľ si vybrala dolinu Zeleného plesa v roku 1565. Na turistický výlet nešla sama, ale v spoločnosti kežmarských mešťanov. Keď sa vrátila, bola plná emotívnych zážitkov. Jej krutý manžel Albert Lasky však nadšenie z túry s ňou nezdieľal. Vrhol ju do hladomorne Kežmarského hradu na dlhých osem rokov. Dôvodom bolo previnenie voči mravnopočestnosti. Neskôr prehajdákal všetky peniaze a musel si požičať. Do zálohy dal Kežmarský hrad aj s väzenkyňou šľachticovi Janovi Reuberovi. Ten Beatu oslobodil. Psychicky a fyzicky zničená šľachtičná bola prevezená do Košíc, kde onedlho zomrela.
[article slug=”posledni-serpovia-v-europe”][/article] [ad3][/ad3]