Zrúcaniny hradov na východnom Slovensku. Poznáte ich povesti?

Väčšina z našich hradov na Slovensku sú dnes už len zrúcaniny, ktoré pripomínajú príbehy odohrávajúce sa na našom území. Niektoré  hrady „neprežili“ nepriateľské nájazdy, iné zas vyhoreli a už nikdy neboli obnovené do svojej krásy. No aj napriek tomu sú symbolom našej minulosti. Sú miestami oddychu, fantázie, ale i poučenia.

Hrady a zrúcaniny sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry. Po stáročia boli predmetom romantického rojčenia, opradené bájami a povesťami… Vybrali sme pre vás päť zrúcanin hradov na východnom Slovensku, ktorých povesti sú známe už desiatky, ba aj stovky rokov.

Hrad Slanec – o nahej kráľovnej

Neďaleko Košíc nad obcou Slanec sa týči stredoveký Slanský hrad. O jeho vzniku máme len veľmi málo informácií. Postaviť ho však dal pravdepodobne jeden z potomkov rodu  Abovcov, menom Dávid, a to koncom 13. storočia.

Najznámejšia povesť o hrade vraví, že sa na ňom istý čas zdržiavala akási uhorská kráľovná, ktorú väčšina šľachty nemala príliš v láske, a preto sa proti nej búrili. Povráva sa, že v jednu noc zeman, známy pod menom Forgáč sa mal vkradnúť do jej spálne a zavraždiť ju dýkou. Kráľovná sa však zobudila a vyskočila z postele, ako ju Boh stvoril. Forgáča oslnila jej krása a nedokázal ju zabiť. Práve naopak – pomohol jej ujsť. Kráľovná na znak vďaky mu darovala hrad Slanec a obraz, ktorý zachytáva jej nahú krásu.

Dominantou už dnes zrúcaniny je veža s názvom Nebojsa. Z veže je možné obdivovať Východoslovenskú nížinu ako aj priľahlé Slanské a Zemplínske vrchy.

Kapušiansky hrad – lakomí bratia

Nad obcou Kapušany, neďaleko Prešova sa rozpína Kapušiansky hrad. V historických listinách sa prvýkrát spomína v roku 1249 pod názvom Tobul. Jeho prvým majiteľom bol rod Maglód, posledný rod Kapyovcov, ktorý ho vlastnil až do roku 1918. Bol postavený na strmom skalnom výbežku vrchu Zámčisko.

Aj s týmto hradom, dnes už zrúcaninou je spájaná zaujímavá povesť. Tá vraví, že dvaja lakomí bratia zo spomínaného rodu Kapyovcov sa túžili zavďačiť kráľovi. Obaja si dali ušiť mech. Keď si však jeden všimol, že mech druhého brata je menší, tak z neho odstrihol. Nechcel predsa dávať viac. Nakoniec obom ostali len malé mešteky. Keď kráľ prijal ich skúpe dary, rozhodol sa poctiť ich návštevou a nechať sa hostiť. Hostil sa však až tak dlho, že v truhliciach bratov neostala ani jedná zlatka.

Turniansky hrad – krvavá dýka

Za obcou Turňa nad Bodvou sa týčia už dnes iba zrúcaniny Turnianskeho hradu, ktorý bol postavený v polovici 13. storočia. Za sebou má ťažké časy a bol niekoľkokrát dobytý. Najprv Turkami, potom protihabsburskými povstalcami a aj cisárskymi vojskami. Aj o tomto hrade panuje niekoľko povestí.

Jedna vraví o šľachtičnej, ktorá zabila nápadníka svojej sestry. Bola do neho nesmierne zamilovaná, a tak si povedala, že ak nebude jej  – tak ani jej sestry. Dokonca ju verejne obvinila zo zabitia. No, čo sa nestalo. Začala si to vyčítať a s dýkou namočenou v krvi nevinného šuhaja skoncovala aj so svojím životom. Podľa povesti sa  jej prízrak za mesačného svitu objavuje v hradbách dodnes. Pozor! Vraj, keď budete úplne ticho, započujete aj jej vzlyky.

Tak, či tak výlet na Turniansky hrad je zážitkom. Nielenže všade dýcha starobylá atmosféra, ale očarí vás aj okolitá príroda a krásne výhľady. Výlet na hrad môžete spojiť aj s túrou do neďalekej Zádielskej doliny.

Šarišský hrad – romantická láska

Mocenským centrom Šariša bol v stredoveku Šarišský hrad. Jeho zrúcaniny sa rozpínajú nad obcou Veľký Šariš, len niekoľko kilometrov od Prešova. Jeho história siaha až do 12. storočia. Patrí k najrozsiahlejším hradom na Slovensku a jeho zastavaná plocha prevyšuje 2, 7 hektára. Dnes po ňom ostali len ruiny. To však neznamená, že nemá svoju povesť, a to dokonca romantickú.

Dcéra kráľa Bela II. zvaného Slepého, Alžbeta, sa zasnúbila s pánom hradu Svätobojom. Láska to bola veľká a pomaly  zaznievali svadobné zvony. Do krásnej Alžbety sa však zahľadel lúpežný rytier Kund, ktorý si chcel princeznú zobrať za ženu. Kráľ to však odmietol. Chcel, aby sa jeho Alžbeta vydala predsa z lásky. Kund sa nahneval a dal zobrať kráľovi zrak. Svätoboj a Alžbeta sa rozhodli, že spoločne skočia z hradných múrov do priepasti. Princeznej sa však šaty zachytili o konáre stromov a prežila. Jej milý už nie. Ostala mu však do konca života verná a nikdy sa nevydala.

Hrad Plaveč – o vlkoch a hradnom pánovi

Na návrší Spišsko-šarišského medzihoria sa rozpínajú zrúcaniny Hradu Plaveč. Nachádza sa v okrese Stará Ľubovňa nad obcou Plaveč – v časti Podzámok. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1294. Za vlastné peniaze ho dal postaviť šľachtic Arnold, syn Ditricha zo Spiša. Za svoje meno vďačí pravdepodobne kmeňu Polovcov (Plavcov), z ktorého je postavený.  V roku 1856 objekt vyhorel a zostali z neho len ruiny. Čo by to bol však hrad bez povesti…

Jeho hradný pán Mikuláš  nebol človek s otvoreným srdcom. Často dával palicovať dokonca aj svojho brata. Raz na kázni mu farár vstúpil do svedomia. Mikuláš sa nahneval, vybehol z kostola a začal na duchovného hnať zdivené kone, ktoré ho nakoniec usmrtili. Cisár za tento čin dal Mikulášovi trest. Už nikdy nesmel zapriahnuť kone. Keď prišla tuhá zima k hradu sa blížili sane s volským záprahom, ktoré uháňala svorka vlkov. Darmo Mikuláš hnal volov,  keď prišli ku kostolu, na mieste, kde zomrel kňaz – teraz hradného pána rozdriapali vlci.

Zdroj: hrady-zamky.sk