Ako si dať POZOR na jesennú depresiu?
Odchod leta so sebou prináša nové povinnosti či starosti, ktoré si z našej strany veľakrát vyžadujú nadmerný výdaj energie. Nepriaznivé sychravé počasie však len posilňuje našu nechuť vykonávať aj úplne bežné činnosti, ktoré nás za bežných okolností napĺňajú. Ak sa v tomto období začínate cítiť nesvoji, unavení, malátni, plní smútku či úzkosti, je pravdepodobné, že trpíte jesennou depresiou.
Pojem jesenná depresia je verejnosti viac známy, v skutočnosti však ide o tzv. sezónnu afektívnu poruchu. A hoci sa v manuáloch neuvádza ako samostatná diagnóza, je možné ju zaradiť pod depresiu s tým rozdielom, že depresívne príznaky prichádzajú len v určitom období kvôli zmene počasia. Od iných foriem depresie sa líši svojím opakovaným výskytom v určitom období, po ktorom nepríjemné príznaky obyčajne vymiznú.
Práve ,,depresívne” obdobie jesene je spájané najmä s menšou dávkou slnečného svetla, keď ľudský organizmus začne produkovať viac melatonínu a menej serotonínu. Po hrejivých letných dňoch sa preto môžeme pristihnúť, že nás život akoby prestával napĺňať. Môže sa nám dokonca zdať, že aj banálne činnosti vyžadujú z našej strany omnoho viac úsilia, k čomu sa automaticky pridružia pocity nevôle a podráždenosti.
Ak by sa u vás jesenná depresia nerozvinula natoľko, že by vám bránila v každodennom fungovaní, je možné si s ňou poradíte svojím vlastným pričinením. V opačnom prípade je potrebné vyhľadať odborníka.
Ako ju spoznáte?
- máte problémy so spánkom;
- trápi vás smútok, pocity skleslosti či úzkosti;
- únavu pociťujete aj vtedy, kedy by ste ju cítiť nemali;
- ste nesústredení, nevšímaví k svojmu okoliu;
- bolesť chrbta, hlavy či žalúdka;
- podráždenosť;
- nechutenstvo alebo prejedanie sa;
- precitlivenosť.

Viac informácií nájdete na druhej strane.
Odporúčané články
Slovensko prežíva ďalší chrípkový týždeň, v ktorom sa síce celkový počet akútnych respiračných ochorení mierne znížil, no chrípka a jej podobné formy zaznamenali opäť nárast. V 46. kalendárnom týždni bolo nahlásených 37 683 prípadov ARO, čo znamená chorobnosť 1 490,9 na 100-tisíc obyvateľov. Medzitýždenne ide o pokles o 2,6 percenta. Najviac pacientov pribudlo v Prešovskom kraji, najmenej v Trenčianskom.
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.


