Ako vetrať v zime?
Váš domov potrebuje prirodzené vetranie aj v zime. Vstupu chladu a mrazu do obydlí a únikom tepla sa snažíme všemožne zabrániť. Zatepľujeme, vymieňame okná a balkónové dvere, často ani nevetráme. Prirodzené vetranie je však nutnosťou aj v treskúcich mrazoch.
Tepelné mosty, cez ktoré uniká teplo zvnútra von, sa vyskytujú prakticky na každej stavbe. Okrem iného spôsobujú zvýšenie nákladov na vykurovanie. Hoci spoločnosti neustále zdokonaľujú konštrukčný tepelný odpor fasád, zasklených plôch a okien, prirodzená výmena vzduchu je stále dôležitá.
Hygienické minimum
Faktom zostáva, že mnohé dnešné, najmä zateplené rezidenčné nehnuteľnosti nespĺňajú ani len hygienické minimum pre výmenu vzduchu na osobu za hodinu. To je približne 30 m³ pre bežnú činnosť a pohyb v domácnosti. V kúpeľni je potrebných 60 m³. Popri tom človek za deň vydýcha a vypotí až dva litre vody. V nevetraných priestoroch sa vo vzduchu zhromažďujú pary, ktoré prirodzene kondenzujú. Sekundárne na dlhodobo vlhkých miestach vznikajú plesne, ktoré uvoľňujú do ovzdušia nebezpečné spóry.
Zima, mráz a vetranie
Okrem plesní sa v nevetraných a v príliš utesnených obydliach významne zvyšuje obsah škodlivín vo vzduchu. „Z odborných meraní na niektorých zateplených školách vyplývajú až alarmujúce hodnoty vydychovaného CO2 na úrovni 15 000 ppm (ppm znamená milióntinu – pozn.). Pritom normovaná požiadavka je maximálne 1500 ppm. Prísun čerstvého vzduchu je dôležitý aj z hľadiska psychohygieny, keďže redukuje únavu a bolesti hlavy. Naopak, vysoký obsah CO2 spôsobuje podráždenosť, nesústredenosť a únavu. Najjednoduchším a v praxi najviac osvedčeným preventívnym opatrením je vetranie, ideálne prirodzené vetranie. Ventilačky a mikroventilácia sú nevhodným spôsobom vetrania v mraze, nakoľko sa v tesnení kondenzuje voda, ktorá zamŕza a obmedzuje funkcionalitu tesnenia. Zároveň sa ochladzujú steny v okolí okien a dverí, pričom kúrením sa zahrievajú len studené steny a nie vzduch v miestnosti,“ povedal Peter Škvaril, odborník z firmy zabezpečujúcej systémové riešenia pre okná, dvere, fasády.
Ak zatepľovať, tak s rozumom
Od 1. januára 2016 majú majitelia rodinných domov, ktorí užívajú nehnuteľnosť aspoň 10 rokov, nárok na príspevok na zlepšenie ich energetickej hospodárnosti až do výšky 6500 eur. „Minimalizácia strát tepla a energetická efektívnosť sú často skloňované pojmy. O celoročnej energetickej bilancii sa však hovorí už menej. O čo ide? Ak napríklad zateplením a výmenou okien dosiahneme nízke náklady na vykurovanie, ale môžu sa zvýšiť tepelné zisky. V lete je teda potrebné interiér viac chladiť. Je možné, že náklady na chladenie v celoročnej bilancii prevážia energetické a finančné úspory na kúrení získané v zime,“ uvádza Peter Škvaril a dodáva: „Klimatológovia sú presvedčení, že najbližšie desaťročia budeme svedkami skôr miernejších zím a teplejších liet. Efekt minimalizácie tepelných ziskov môže byt časom významnejší ako dnes vládnuce minimalizovanie tepelných strát. Extrémne mrazy a dlhotrvajúce zimy budú skôr výnimkou. Počet arktických dní, keď maximálna teplota vzduchu nepresiahne -10 °C, klesol za posledných 29 rokov v Bratislave iba na jeden ročne.“
Efektívna dĺžka vetrania podľa mesiacov v roku
Január, február, december 4 - 6 minút Marec, november 8 - 10 minút Apríl, október 12 - 15 minút Máj, september 16 - 20 minút Jún, júl, august 25 - 30 minút (Zdroj: Schüco)
Foto: Shutterstock
