Ako zvládať záťažové situácie
Stres v akejkoľvek podobe pozná každý, je súčasťou nášho života. Stres je odpoveď organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá sa naň kladie. Príjemnú aj nepríjemnú. O rady, ako stres zvládať, sme požiadali riaditeľku Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (PPPaP), Zuzkin park 10 PhDr. Danu Rosovú, PhD. „Vyvolávačmi stresov sú rozličné ťažko zvládnuté životné okolnosti – stresory. Môžu nimi byť náhle krátkodobé otrasy, ako prekvapenie, zľaknutie, radostná či smutná správa, ale aj dlhodobo pôsobiace záťaže, ako sú strata životného partnera, neúspechy v práci, rozpory v partnerských či pracovných vzťahoch alebo strata zamestnania,“ hovorí Dana Rosová. Dlhodobý nezvládnutý stres pritom môže mať fyzické, emocionálne, duchovné a sociálne následky. PREJAVY PREŽÍVAME V TROCH ROVINÁCH
- Človek subjektívne prežíva nepríjemné emočné napätie. Napríklad úzkosť, nervozitu, podráždenosť, pocit beznádeje, skľúčenosť…
- Fyziologickými zmenami v organizme, ako sú zrýchlená činnosť srdca a pulzu, zvýšenie krvného tlaku, zvýšené potenie, bolesti hlavy…
- Zmenou správania. Sú nimi prejavy agresie, narušená komunikácia, rýchle hovorenie, prudká gestikulácia, blokády pamäti – neschopnosť nájsť slovo, roztržitosť, neschopnosť odpočívať, strata zmyslu pre humor, znížená schopnosť riešiť každodenné povinnosti, nedostatočná koncentrácia, nervózne a prehnané reakcie na hluk…
„Podstatou zvládania stresu je dostať ho pod kontrolu, naučiť sa adekvátne zvládať záťažové situácie,“ dodáva riaditeľka D. Rosová. RADY, KTORÉ POMÔŽU LEPŠIE ZVLÁDAŤ STRES
- Názor, že život môže byť dokonalý a bez stresu nás vystavuje ešte väčšiemu stresu. „Treba brať život taký, aký je. Teda prijať skutočnosť, že život to nie sú len radostné, šťastné a bezstarostné chvíle, ale aj starosti a opakované riešenie problémových situácií a niekedy aj znášanie bolesti.“
- Svojmu stresu uľahčíme, ak požiadame o pomoc blízkych alebo odborníka (lekára, sociálneho poradcu, psychológa, kňaza). „Niektorí ľudia veria, že zvládnu problémy bez cudzej pomoci. Ak je však stres príliš silný alebo trvá príliš dlho, nie sme schopní ho zvládnuť sami. Ak vieme, čo od druhých potrebujeme a máme odvahu ich o to požiadať, tak to urobme a uľahčíme si.“
- Keď pociťujeme stres, pýtajme sa sami seba: Ako sa môžem práve teraz uvoľniť? „Je dobré poznať techniky, ktoré uvoľňujú stres, ako napríklad zhlboka dýchať – z hĺbky brušnej dutiny sa pomaly nadýchnuť, potom pomaly vydychovať a uvoľniť napätie a strach, urobiť si malú prestávku, vyložiť si nohy a počúvať hudbu, vychutnať si šálku čaju, na chvíľu sa prejsť, byť s ľuďmi, ktorí vnášajú do nášho života smiech… A potom tie techniky použiť!“
- Identifikujte zdroje stresu: Toto je najdôležitejší krok vo vašom boji proti stresu. „Sadnite si na 10 minút a porozmýšľajte, čo vo vás vyvoláva nadmernú nervozitu a nepríjemné pocity. Ktorý človek, aktivita alebo udalosť vás znervózňujú? Keď si to všetko dobre premyslíte, napíšte si zoznam 10 naj, ktoré by ste chceli eliminovať. Ak ich aj nedokážete úplne vypudiť zo svojho života, nájdite spôsoby, ako zminimalizovať ich dôsledky.“
- Eliminujte zbytočné záväzky. „Či už sa to týka záväzkov v práci, v rodine, v krúžkoch alebo na internete… Zvážte každý z nich, porovnajte, aký úžitok vám z nich plynie oproti úsiliu, ktoré musíte doň vložiť. Zredukujte ich a zbavte sa tých, ktoré vás najviac stresujú.“
- Obmedzte činnosti, ktoré vás oberajú o energiu. „Určité veci nás stoja viac námahy a prinášajú menší úžitok v porovnaní s inými. Objavte ich, obmedzte ich, získajte viac energie.“ – Vyhýbajte sa ľuďom, čo vám znepríjemňujú život. „Jednoduchá rada – obmedzte kontakt s nimi.“
- Buďte vďační. „Cieľom je myslieť pozitívne, eliminovať negatívne a pochmúrne nálady. Oceňte priateľov alebo len pekné počasie. Dajte si záväzok, že jeden deň budete myslieť pozitívne. Prejde deň, prejde týždeň, prejde mesiac a takéto myšlienkové pochody dokážu dokonale zmeniť váš pohľad na život.“
- „Odporúčam stretnutia s priateľmi, pravidelnú fyzickú aktivitu – športové aktivity alebo fyzickú prácu, zmenu záťažového prostredia – oddych na dovolenke…“ dodáva Dana Rosová.
Foto: Shutterstock
Odporúčané články
November tradične upriamuje pozornosť na jedno z najčastejších civilizačných ochorení súčasnosti – cukrovku. Svetový deň diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení, ktoré podľa odborných odhadov postihuje každého desiateho človeka na svete.
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
Slovensko prežíva ďalší chrípkový týždeň, v ktorom sa síce celkový počet akútnych respiračných ochorení mierne znížil, no chrípka a jej podobné formy zaznamenali opäť nárast. V 46. kalendárnom týždni bolo nahlásených 37 683 prípadov ARO, čo znamená chorobnosť 1 490,9 na 100-tisíc obyvateľov. Medzitýždenne ide o pokles o 2,6 percenta. Najviac pacientov pribudlo v Prešovskom kraji, najmenej v Trenčianskom.

