Bolí vás bedrový kĺb?

Bedrový kĺb je jeden z najviac namáhaných kĺbov v ľudskom tele. Plní dve hlavné funkcie, umožňuje pohyb dolnej končatiny ako celku voči trupu a umožňuje optimálny prenos flekčných (flexia znamená ohnutie) síl na dolnú končatinu, pričom táto sila niekedy dosahuje mnohonásobok hmotnosti tela. O tejto dôležitej časti nášho tela sme sa zhovárali s MUDr. Petrom Polanom, PhD, zástupcom primára Ortopedického odd. Nemocnice Šaca (na snímke).

Dysplázia bedrového kĺbu

„S ochoreniami bedrového kĺbu sa stretávame od narodenia až po pozdnú starobu. A práve detský vek a staroba predstavujú najčastejšie obdobia výskytu ochorení bedrového kĺbu. V detskom veku sa často hovorí o zlom vývoji bedrového kĺbu (dysplázia bedrového kĺbu),“ hovorí dr. Polan. „S týmto ochorením sa stretávame už od staroveku. Vo svojich prácach ho popísal už Hippokrates. Je to vlastne vývojová deformita bedrového kĺbu, pri ktorej je v plytkej jamke bedrového kĺbu uložená hlava stehennej kosti. Ak je jamka príliš plytká a v ostrom uhle, hlava stehennej kosti je nedostatočne krytá okrajom jamky a kĺb je tak vystavený nadmernému tlaku.” Ak takýto kĺb nie je liečený, spôsobuje zlé postavenie bedrového kĺbu a skoré opotrebenie už v mladom veku (osteoartróza). Moderné vyšetrovacie metódy umožňujú zachytenie dysplázie v útlom detskom veku a konzervatívnou liečbou u väčšiny detí je možné stav liečiť.

Detské problémy

Ako hovorí dr. Polan, u detí sa častejšie stretávame s prechodnou synovitídou bedrového kĺbu. Ide o bolestivé, neprogresívne ochorenie bedrového kĺbu, charakterizované výrazným výpotkom v bedrovom kĺbe, bolestivosťou, obmedzením pohybu. Lieči sa konzervatívne, a tiež nemôžeme zabudnúť na nádorové ochorenia, aj keď treba priznať, že najčastejšou lokalitou výskytu detských nádorov kosti je kolenný kĺb.

Koxartróza

„Opotrebenie kĺbnej chrupky (osteoartróza) je najčastejším ochorením bedrového kĺbu,“ upozorňuje primár. Osteoartróza bedrového kĺbu sa volá koxartróza. Môže postihovať jeden alebo obidva bedrové kĺby. Na vzniku sa podieľajú faktory dedičnosti a chronické preťaženie. “Sekundárna koxartróza sa rozvíja v dôsledku kĺbnej nepravidelnosti, ktorá vznikla na podklade poruchy vývoja alebo na podklade traumatických zmien. Začína sa vyvíjať vtedy, ak sa záťaž bedrového kĺbu zväčší natoľko, že kĺb nie je schopný záťaž tolerovať. Dochádza často k progresívnemu poškodeniu chrupky. Kĺbne konce oboch kostí zbavené chrupky sa dotýkajú priamo a povrch kĺbu sa deformuje. Dochádza k opuchom, výpotkom, zvyšuje sa napätie svalov, obmedzuje sa pohyblivosť a zvýrazňuje sa bolestivosť kĺbu.“

Liečba

„Pri liečbe osteoartrózy sa kombinujú nefarmakologické postupy (režimové opatrenia, redukcia váhy, rehabilitácia, fyzikálna terapia, chôdza s oporou) s postupmi farmakologickými.” Na liečbu sa používajú analgetiká, veľká skupina nesteroidných antireumatík a tzv. pomaly pôsobiace lieky, ktoré sa často označujú ako chondroprotektíva. “Pri progresii ochorenia často pristupujeme aj k vnútrokĺbnym injekciám obsahujúcich kyselinu hyaluronovú alebo malú dávku kortikoidu spolu s lokálnym anestetikom. Sľubné výsledky prináša aj aplikácia krvnej plazmy (koncentrát krvných doštičiek a rastových faktorov vlastnej plazmy pacienta). Až po vyčerpaní konzervatívnych liečebných postupov pristupujeme k operačnej liečbe.” Hlavným dôvodom, ktorý vedie k rozhodnutiu vykonať implantáciu umelého kĺbu, je bolesť a výrazná porucha funkcie kĺbu, ktorá vedie k výraznému obmedzeniu pohybu, hovorí dr. Polan.

Operácia

„Implantácia totálnej endoprotézy bedrového kĺbu je štandardnou operáciou. Na Slovensku sa ročne vykoná viac ako 7500 implantácií,“ hovorí MUDr. Polan. „Úspešnosť operácie ovplyvňuje skúsenosť a erudícia operačného tímu, dobré technické vybavenie a hlavne dobrý zdravotný stav a pripravenosť pacienta na operáciu. Kvalitné predoperačné vyšetrenia a adekvátna predoperačná príprava výrazne znižujú výskyt komplikácií.” V súčasnosti sa aj na Slovensku používajú veľmi kvalitné a moderné implantáty, napriek tomu je dôležité si uvedomiť, že každá endoprotéza má svoju životnosť, ktorá je závislá nielen na jej vlastnostiach, ale aj na reakcii organizmu. “Na endoprotézu sa nemožno pozerať ako na súčiastku nejakého stroja, na ktorú možno poskytnúť záruku, pretože reakcia organizmu je často nepredvídateľná. Aj z tohto dôvodu je nutné pacientov po implantácii endoprotézy v pravidelných intervaloch kontrolovať.“

foto: Shutterstock