Čo by ste mali vedieť o dobrom spánku…

Zdravý dospelý človek by mal optimálne spať sedem až osem hodín. Nedostatočný spánok totiž počas pracovného týždňa z hľadiska zdravia tela nezachráni dospávanie cez víkend. 

Psychostimulanciá, teda látky, ktoré nás udržujú v bdelom stave, medzi ktoré patrí aj káva s obsahom kofeínu, pomáhajú na jednej strane odstrániť pocit únavy, predlžujú dobu, kým  nastúpi spánok, teda dobu zaspávania. Na strane druhej však ovplyvňujú aj kvalitu spánku, ktorá je znížená.

Všeobecne sa odporúča, aby ľudia, ktorí trpia poruchami spánku, nepili štyri hodiny pred spaním kávu. Týka sa to aj kolových nápojov, ktoré tiež obsahujú kofeín.

Spálňa nie je pracovňa

Ľahnúť by sme si mali až vtedy, keď sme naozaj ospalí. Ak nedokážeme zaspať, nemali by sme zostávať v posteli. Rada odborníkov znie, že ak nezaspíme do tridsiatich minút, mali by sme vstať a chvíľu robiť inú činnosť.  

Zo spálne by sme si nemali robiť pracovisko, v posteli by sme nemali čítať, pozerať televíziu, pretože posteľ by mala byť ozaj len na spanie. Aj tu nás môžu presvedčiť zvyky predkov. Do spálne sa celý deň nechodilo, chodilo sa tam len spať. 

Deti musia spať viac

Dojča potrebuje spať 16 až 18 hodín, šestnásťtýždňové dieťa 14 až 15 hodín, desaťročné dieťa 10 hodín. Detský spánok má svoje charakteristiky a je iný ako u dospelých. Preukázalo sa, že počas neho dochádza k dozrievaniu a vývoju centrálneho nervového systému, ktorý potom vytvorí náš definitívny spánkový vzorec, typ.

S pribúdajúcim vekom sa potreba spánku skracuje a staršiemu človeku stačí aj šesť hodín spánku denne. Z hľadiska potreby spánku sa ľudia rozdeľujú na tzv. „shortsleepers“, ľudí s nízkou potrebou, ktorí spia menej ako šesť hodín. „Longsleepers“  sú zasa takí, ktorým nestačí ani osem hodín, potrebujú spať desať a viac hodín.

Nespavosť 

Skupinu ranných „škovránkov“ predstavujú ľudia, ktorí idú zavčasu spať a zavčasu vstávajú, naopak „sovy“ idú neskoro spať a neskoro aj vstávajú. Insomnia, čiže nespavosť, znamená ťažkosti so zaspávaním, s dĺžkou alebo intenzitou spánku,takže človek sa na druhý deň necíti dostatočne odpočinutý. Nespavosťou trpí 30-50 percent dospelých ľudí.

Nespavosť vplýva na výkony počas dňa, svetová história zaznamenala viacero katastrof, ktoré boli zapríčinené práve „nevyspatosťou“ pracovníkov.

Viac ako 41 % dopravných nehôd sa stáva v dôsledku únavy a nespavosti, približne 52 percemt pracovných úrazov sa stane pre nepozornosť v dôsledku únavy, v domácnosti je to 29 percent úrazov. S nespavosťou rastie výskyt depresií, klesá výkon a produktivita, rastie sociálna nespôsobilosť a čerpanie prostriedkov zo zdravotníckej starostlivosti.

(ML / LĽ)