Čo robiť, keď má dieťa syndróm ADHD
Sú deti, ktoré okolie vníma ako neposedné, neposlušné a zle vychované. Neustále rozprávajú, sú v pohybe, nedokážu sa sústrediť, majú neporiadok vo svojich veciach, zabúdajú úlohy, vyrušujú a často sa hádajú a bijú s rovesníkmi. Rodičia týchto detí sú unavení z neustáleho riešenia konfliktov doma i v škole. O tomto probléme sme sa zhovárali s odbornou asistentkou KSP FF UPJŠ v Košiciach PhDr. Danou Rosovou, PhD.
„Nepozornosť, zvýšená miera aktivity či sklony k impulzívnemu správaniu predstavujú typické znaky poruchy pozornosti sprevádzanej hyperaktivitou – ADHD,“ hovorí D. Rosová. „Ide o deti priemernej alebo nadpriemernej inteligencie s rôznymi poruchami správania a učenia, u ktorých sa prejavujú najčastejšie tieto symptómy:
[ad][/ad]Hyperaktivita – nadmerné nutkanie k pohybu a k aktivite, ktorá je nezmyselná a dieťa nedokáže túto aktivitu ovládať. Hlavným rysom je nepokoj.
Impulzivita – tendencia reagovať bez rozmyslenia, náhle a často neprimerane podnetu. Dieťa urobí čokoľvek, čo mu napadne, nekontroluje svoje prejavy, nedokáže s ničím počkať. Hovorí ihneď, čo si myslí, skáče do reči.
Poruchy pozornosti – typickým prejavom je slabá pozornosť, unaviteľnosť, dieťa nie je schopné dlhšieho a kvalitnejšieho sústredenia, venuje pozornosť všetkému, čo zmysly zachytia. Ťažko plní pokyny.“
Porucha musí byť rozpoznaná
Ak dieťa trpí poruchou pozornosti s hyperaktivitou – ADHD, pričom táto nie je rozpoznaná, môže byť odmietané spolužiakmi, začne sa správať asociálne a vzdorovito. „Pokiaľ sa problému nevenuje pozornosť, bude mať dieťa ešte väčšie sociálne problémy a porucha sa bude hodnotiť ako porucha správania.“
Viditeľným a častým rysom osobnosti detí s ADHD je emocionálna labilita. Ich citové reakcie sú nepredvídateľné, nálada sa rýchlo strieda. Svojím správaním vytvárajú príležitosti ku konfliktom. „V rodine sa formulujú modely správania, dochádza k preberaniu noriem a zoznamovaniu sa s rôznymi druhmi sankcií. Preto je rodina dôležitá pri práci s deťmi s ADHD.“
Čo ak je dieťa impulzívne?
„Cestou je zavedenie poriadku a pravidiel. Dieťa sa naučí usporiadanému spôsobu života. Môžete vyrobiť kartičky s nápisom: ´Skôr, ako začneš konať, zamysli sa´. Ak sa nedokáže sústrediť, je dôležité obmedziť rozptýlenie na minimum. Osvedčilo sa deliť činnosti na krátke úseky a školské predmety striedať.“ Takéto dieťa býva aj agresívne. „Zlaté pravidlo je ´zostať pokojný´, čo je naozaj náročné. Vhodné je dať dieťaťu čas, aby sa upokojilo, porozmýšľalo nad svojím správaním. Až potom sa stáva prístupné ďalšiemu rozhovoru.
Pripomeňte dieťaťu pravidlá. Odobratie odmien je účinný výchovný prostriedok. Môže to byť napríklad nepozeranie televízora. Ak dieťa tvrdí, že mu to neprekáža, nemusí to byť pravda. Ide len o obranný postoj. Základnou metódou pri zvládaní agresivity je odmena za správne správanie a odopretie niečoho za správanie nesprávne. To, čo rodičia odoprú, však nesmie byť ich láska a náklonnosť.“
[ad2][/ad2]Nedokážu sa podriadiť
Odmenou budujete aj jeho sebavedomie. Musí však prísť bezprostredne po tom, keď dieťa konalo správne. „Prax skupinovej práce s deťmi s ADHD ukazuje, že obvykle veľmi túžia po kamarátoch, ľahko priateľstvá nadväzujú, ale nevedia si ich udržať. Nedokážu sa podriadiť kolektívnym pravidlám, chceli by stále viesť. Pri hre sú tieto deti impulzívne, nepokojné, potrebujú usmernenie. Nedokážu si účelne deliť úlohy a nespolupracujú. Majú rady jednoduché pohybové hry, komplikované pravidlá nevydržia dodržiavať. V hre ťažko komunikujú s ostatnými deťmi, nenachádzajú v nej radosť a uvoľnenie.“
V škole pôsobia deti s ADHD ako rušivý element, ktorý zaťažuje učiteľa strhávaním pozornosti na seba, familiárnym správaním, nepokojom. „S ťažkosťami si osvojujú rolu školáka, nie sú schopné akceptovať sociálne požiadavky nového prostredia. Sú nezrelé aj pracovne, nedokážu sa venovať trvalejšej činnosti. V triede vzbudzujú napätie, strhávajú k nepokoju ostatných. Preto sa žiak s ADHD dostáva do nepriaznivej roly zlého dieťaťa, vytvára sa konflikt učiteľ – žiak, často aj učiteľ – rodina. Z tohto hľadiska sú výhodou triedy, ktoré rešpektujú zvláštnosti detí s ADHD.“
Odporúčania rodičom
Zaveďte v rodine jasné pravidlá – odmeny za ich dodržiavanie, ale i tresty, ak sa budú neustále porušovať. Dieťa nehodnoťte, neodsudzujte, ale vyjadrite svoj pocit. Skúste čo najčastejšie pozitívnu spätnú väzbu. Používajte názorné a jasne zrozumiteľné ocenenia – fyzický kontakt, výhody, drobné predmety. Nerozčuľujte sa, menej dieťa karhajte a poučujte, radšej bezprostredne konajte.
Biologické
: mnoho lekárov popisuje ADHD ako neurologickú poruchu, ktorá postihuje časť mozgu zodpovednú za spracovanie, triedenie im- pulzov a schopnosť koncentrácie pozornosti.Genetické: prax ukazuje, že v niektorých rodinách sa ADHD vyskytuje opakovane. Veľakrát rodič, súrodenec či starý rodič mali v detstve podobné problémy.
Iné: poranenia v tehotenstve, komplikácie pri pôrode, užívanie drog, alkoholu počas tehotenstva…
foto: shutterstock
[ad3][/ad3]