Duševné zdravie na Slovensku je pod tlakom spoločenskej polarizácie
Každoročne si 10. októbra pripomíname ako Svetový deň duševného zdravia a v tomto roku s osobitným zameraním na vplyv spoločenskej polarizácie na psychiku. DEKK Inštitút pri tejto príležitosti upozorňuje, že mieru rozdelenia vo verejnej diskusii u nás treba brať vážne. Slovensko totiž podľa dát medzinárodného projektu V‑Dem patrí medzi krajiny s najvyššou polarizáciou v Európe. V poradí horšia je len Maďarsko.
Podľa výskumníkov z DEKK Inštitútu spoločenská polarizácia výrazne ovplyvňuje mentálne zdravie obyvateľov. „Štúdia z USA dokumentuje súvis medzi vnímanou polarizáciou v spoločnosti a výskytom duševných porúch či problémov so spánkom,“ vysvetľuje Pavol Kosnáč, výskumník a riaditeľ inštitútu. Ľudia, ktorí vnímajú spoločnosť ako silne rozdelenú, majú vyššiu pravdepodobnosť psychických ťažkostí.
Dáta z prieskumu DEKK potvrdzujú, že iba zanedbateľné percento obyvateľov (0,9 %) tvrdí, že spoločnosť vôbec nie je rozdelená. Naopak, takmer 97 % respondentov vníma určitý stupeň rozdelenia: 9,5 % vníma spoločnosť len „trochu rozdelenú“, 27,7 % ako „stredne rozdelenú“, 43,0 % ako „veľmi rozdelenú“ a 17,2 % ako „extrémne rozdelenú“.
Polarizácia zasahuje aj medziľudské vzťahy. Hoci väčšina ľudí tvrdí, že rozdielne názory neroztrhali ich dlhoročné vzťahy, približne desatina respondentov priznala obmedzenie alebo urážku kontaktu s priateľom či známych. Konkrétne: 10,1 % priznáva obmedzenie kontaktu s kamarátmi, 8,8 % s kolegami, 8,3 % s inými osobami, 6,5 % s inými členmi rodiny, 2,0 % so súrodencami a 1,0 % v rámci rodiny.
Pri otázke, ako reagujeme na osoby s odlišnými hodnotovými názormi, prieskum odhalil, že 44 % respondentov sa s názorovými oponentmi vôbec nerozpráva. Ďalších 11,8 % vstupuje do diskusie s úmyslom presvedčiť protistranu, 15,4 % snaží porozumieť ich postoju, 25,1 % sa vyhýba sporným témam, 9,9 % sa vyhýba samotnému rozhovoru, 4,1 % sa vyhýba osobnému stretnutiu a 3,1 % sa vyhýba priestorom, kde by mohol oponent byť. Aktívne sa snaží vylúčiť ľudí s inými názormi 1,7 %.
Polarizáciu možno opísať ako rozdelenie spoločnosti na skupiny s protikladnými hodnotami. Zatiaľ čo istá miera rozdielnosti je v pluralistickej spoločnosti prirodzená, keď sa hranice kreslia čierno‑bielo a opozícia sa vníma ako nepriateľ, nastupuje toxický režim rozkladu spoločenského diskurzu (takzvaná „afektívna“ polarizácia). Podľa Kosnáča vývoj polarizácie možno rozdeliť do piatich fáz. Každá ďalšia fáza situáciu prehlbuje a vedie k tomu, že oponenti sa prestávajú počúvať, čo znižuje schopnosť tolerantného diskurzu. V poslednej fáze podľa neho rastie ochota tolerovať aj násilie voči ľuďom z odlišných názorových krúžkov.
(SITA,dkn)
Odporúčané články
Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia (ARO) a chrípke podobné ochorenia (CHPO) v Košickom kraji uplynulý týždeň v porovnaní s tým predchádzajúcim klesla. Vyplýva to z informácií, ktoré v pondelok zverejnil Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Košiciach.
Vo svete sa objavil nový variant ochorenia COVID-19 označovaný ako BA.3.2 s neoficiálnym názvom „Cicada“. Ide o mutáciu príbuznú variantu Omikron, ktorá podľa prvotných zistení môže prispieť k sezónnemu nárastu prípadov najmä pre svoju vyššiu prenosnosť.
