Duševné zdravie na Slovensku je pod tlakom spoločenskej polarizácie
Každoročne si 10. októbra pripomíname ako Svetový deň duševného zdravia a v tomto roku s osobitným zameraním na vplyv spoločenskej polarizácie na psychiku. DEKK Inštitút pri tejto príležitosti upozorňuje, že mieru rozdelenia vo verejnej diskusii u nás treba brať vážne. Slovensko totiž podľa dát medzinárodného projektu V‑Dem patrí medzi krajiny s najvyššou polarizáciou v Európe. V poradí horšia je len Maďarsko.
Podľa výskumníkov z DEKK Inštitútu spoločenská polarizácia výrazne ovplyvňuje mentálne zdravie obyvateľov. „Štúdia z USA dokumentuje súvis medzi vnímanou polarizáciou v spoločnosti a výskytom duševných porúch či problémov so spánkom,“ vysvetľuje Pavol Kosnáč, výskumník a riaditeľ inštitútu. Ľudia, ktorí vnímajú spoločnosť ako silne rozdelenú, majú vyššiu pravdepodobnosť psychických ťažkostí.
Dáta z prieskumu DEKK potvrdzujú, že iba zanedbateľné percento obyvateľov (0,9 %) tvrdí, že spoločnosť vôbec nie je rozdelená. Naopak, takmer 97 % respondentov vníma určitý stupeň rozdelenia: 9,5 % vníma spoločnosť len „trochu rozdelenú“, 27,7 % ako „stredne rozdelenú“, 43,0 % ako „veľmi rozdelenú“ a 17,2 % ako „extrémne rozdelenú“.
Polarizácia zasahuje aj medziľudské vzťahy. Hoci väčšina ľudí tvrdí, že rozdielne názory neroztrhali ich dlhoročné vzťahy, približne desatina respondentov priznala obmedzenie alebo urážku kontaktu s priateľom či známych. Konkrétne: 10,1 % priznáva obmedzenie kontaktu s kamarátmi, 8,8 % s kolegami, 8,3 % s inými osobami, 6,5 % s inými členmi rodiny, 2,0 % so súrodencami a 1,0 % v rámci rodiny.
Pri otázke, ako reagujeme na osoby s odlišnými hodnotovými názormi, prieskum odhalil, že 44 % respondentov sa s názorovými oponentmi vôbec nerozpráva. Ďalších 11,8 % vstupuje do diskusie s úmyslom presvedčiť protistranu, 15,4 % snaží porozumieť ich postoju, 25,1 % sa vyhýba sporným témam, 9,9 % sa vyhýba samotnému rozhovoru, 4,1 % sa vyhýba osobnému stretnutiu a 3,1 % sa vyhýba priestorom, kde by mohol oponent byť. Aktívne sa snaží vylúčiť ľudí s inými názormi 1,7 %.
Polarizáciu možno opísať ako rozdelenie spoločnosti na skupiny s protikladnými hodnotami. Zatiaľ čo istá miera rozdielnosti je v pluralistickej spoločnosti prirodzená, keď sa hranice kreslia čierno‑bielo a opozícia sa vníma ako nepriateľ, nastupuje toxický režim rozkladu spoločenského diskurzu (takzvaná „afektívna“ polarizácia). Podľa Kosnáča vývoj polarizácie možno rozdeliť do piatich fáz. Každá ďalšia fáza situáciu prehlbuje a vedie k tomu, že oponenti sa prestávajú počúvať, čo znižuje schopnosť tolerantného diskurzu. V poslednej fáze podľa neho rastie ochota tolerovať aj násilie voči ľuďom z odlišných názorových krúžkov.
(SITA,dkn)
Odporúčané články
Ministerstvo zdravotníctva pokračuje vo zvyšovaní dostupnosti očkovania novou vakcínou Comirnaty LP.8.1 proti aktuálne najviac rozšírenému variantu ochorenia COVID-19. K 18 očkujúcim miestam sa tento týždeň pridá ďalších 6 zdravotníckych zariadení. Očkovanie proti Covid-19 sa tak stane dostupnejšie aj pre obyvateľov okresov Rimavská Sobota, Galanta, Michalovce, Partizánske, Spišská Nová Ves a Poprad.
Od 1. januára 2026 dôjde k rozšíreniu právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne (SP) pri posudzovaní pracovnej neschopnosti (PN). Podľa novej právnej úpravy bude ošetrujúci lekár potrebovať súhlas posudkového lekára na vystavenie novej PN, ak chce tak urobiť do 7 pracovných dní od ukončenia predchádzajúcej PN, ktorú posudkový lekár ukončil. Informoval o tom hovorca SP Martin Kontúr.
S nástupom chladného jesenného počasia rastie aj počet ľudí s respiračnými ochoreniami. Záchranári preto apelujú na verejnosť, aby ochorenia ako chrípka či covid neprechádzala a včas ich liečila. V opačnom prípade môžu prejsť do vážnych zdravotných komplikácií. V období zvýšeného výskytu týchto ochorení zároveň odporúčajú nosiť rúško najmä na miestach s vyššou koncentráciou ľudí.
