Jednorazové rúško treba použiť len raz, potom sa stáva ohniskom vírusov
Pri dlhodobom nosení rúška, teda viac ako osem hodín, dochádza k strate jeho ochrannej funkcie. Upozornil na to Robert Hatala, lekár a profesor internej medicíny. Z pomerne spoľahlivej bariéry sa potom stáva potenciálne ohnisko, ktoré navyše vyvoláva pocit falošnej bezpečnosti.
To môže byť podľa odborníka dôvod, prečo je druhá vlna pandémie masívnejšia napriek tomu, že ľudia nosia rúška poctivejšie, ako počas prvej vlny.
„Ponúka sa provokatívne jednoduché konštatovanie – možno aj preto, že rúška nenosíme správne a nerešpektujeme ich limity – najmä nevyhnutnosť používať jedno rúško maximálne jeden deň! Pri súčasnom komunitnom šírení nákazy s vysokým počtom infikovaných to môže byť významný faktor. Je najvyšší čas to napraviť a masívne propagovať základy hygieny nosenia rúšok,“ zdôraznil Hatala.
[ad][/ad]Používanie rúšok
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala 1. decembra aktualizované usmernenie o používaní rúšok.
V dokumente konštatuje, že rúška určené špeciálne na zdravotnícke účely (chirurgické rúška, respirátory) poskytujú niekoľkonásobne vyšší stupeň ochrany ako rúška textilné. Tieto rúška sú jednorazové a certifikované na použitie počas jedného dňa celkovo do osem hodín.
V prostredí mimo zdravotníckych zariadení je však možné používať aj textilné rúška, ktoré by mali byť trojvrstvové a zhotovené z kombinácie rôznych materiálov, napríklad bavlna, hodváb, polyester, pričom tieto nemajú byť elastické.
Vonkajšia vrstva rúška by mala odpudzovať vodu. Bavlna by mala mať dostatočnú hustotu tkania. „Predpokladom ich bezpečného používania je však každodenné pranie v teplote 60-90 stupňov Celzia,“ spresnil Hatala.
Rizikové skupiny a rúška
Rizikové skupiny, ako seniori, onkologickí či chronicky chorí pacienti, by mali používať len masky na zdravotnícke účely, teda nie textilné.
„Všetky osoby pohybujúce sa v zdravotníckych zariadeniach, vrátane pacientov, používajú zásadne rúška na zdravotnícke účely,“ dodal Hatala.
Ochranná funkcia rúšok tak zostane len vtedy, ak sa jednorazové rúška používajú len jedenkrát, a keď sa textilné rúška po každom použití vyperú na vyšších teplotách. „Inak sa môžu stať skôr rizikom, ako ochranou,“ uzavrel Hatala.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Slovensko prežíva ďalší chrípkový týždeň, v ktorom sa síce celkový počet akútnych respiračných ochorení mierne znížil, no chrípka a jej podobné formy zaznamenali opäť nárast. V 46. kalendárnom týždni bolo nahlásených 37 683 prípadov ARO, čo znamená chorobnosť 1 490,9 na 100-tisíc obyvateľov. Medzitýždenne ide o pokles o 2,6 percenta. Najviac pacientov pribudlo v Prešovskom kraji, najmenej v Trenčianskom.
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
November tradične upriamuje pozornosť na jedno z najčastejších civilizačných ochorení súčasnosti – cukrovku. Svetový deň diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení, ktoré podľa odborných odhadov postihuje každého desiateho človeka na svete.
