Klimatizácia vie osviežiť, ale aj uškodiť. Odborník varuje pred častými chybami v horúčavách
Leto prináša vysoké teploty, ktoré často nútia tráviť čas v klimatizovaných priestoroch. Hoci klimatizácia poskytuje úľavu, nesprávne používanie môže viesť k zdravotným problémom, ktoré si mnohí neuvedomujú. Lekári upozorňujú na potrebu správneho nastavenia teploty, pravidelnej údržby a uvedomelej prevencie.
„Klimatizácia vie byť dobrým pomocníkom, ale ak ju používame nesprávne, môže nám spôsobiť bolesti hlavy, zhoršiť alergie či dokonca podporiť šírenie nebezpečných baktérií,“ upozorňuje všeobecný lekár Ladislav Solčiansky. Prudké zmeny teploty predstavujú záťaž pre organizmus, najmä pre cievny a dýchací systém. Lekári preto odporúčajú, aby rozdiel medzi vonkajšou teplotou a teplotou v interiéri nepresiahol päť až sedem stupňov Celzia. „Telo sa do istej miery môže prispôsobiť zmenám teplôt, ale nejde o vytváranie odolnosti v pravom zmysle slova. Každý prudký prechod z chladného do teplého prostredia a naopak znamená stres pre organizmus,“ vysvetľuje odborník.
Dlhodobý pobyt v klimatizovaných priestoroch so suchým alebo znečisteným vzduchom oslabuje prirodzenú obranyschopnosť dýchacích ciest. Suché sliznice sú náchylnejšie na prienik baktérií a vírusov, čo môže viesť k častejším infekciám. Niektorí ľudia pociťujú v klimatizovaných miestnostiach častejšie bolesti hlavy, únavu či zníženú koncentráciu. „Dôvodom môže byť zle nastavená teplota, nízka vlhkosť vzduchu, slabé vetranie alebo zanedbaná údržba zariadení. Nahromadený oxid uhličitý, prach alebo plesne môžu spôsobiť viaceré nepríjemnosti,“ uvádza Solčiansky.
Zvýšenú pozornosť by mali klimatizácii venovať najmä alergici. Ak sa filtre nečistia pravidelne, zachytený prach, peľ či plesne sa môžu uvoľňovať späť do ovzdušia. „Pre alergikov to znamená zhoršenie príznakov ako kýchanie, svrbenie očí či upchatý nos. Ohrození sú aj pacienti s astmou,“ dodáva. Odporúča preto pravidelnú kontrolu a čistenie filtrov, doplnenú o používanie zvlhčovačov vzduchu a sledovanie kvality prostredia. Zanedbané klimatizačné systémy môžu byť dokonca zdrojom baktérií, vrátane nebezpečnej legionelly, ktorá spôsobuje závažné zápaly pľúc. „Legionella sa šíri najčastejšie cez kontaminovanú vodu alebo klimatizácie bez údržby. Riziká však predstavujú aj iné patogény ako Chlamydia pneumonia či Mycoplasma pneumonia,“ vysvetľuje odborník.
V aute by ste sa mali vyhnúť priamemu ofukovaniu studeným vzduchom. Takéto nastavenie môže viesť k prechladnutiu svalov, stuhnutiu krku, zápalom horných dýchacích ciest a bolestiam hlavy. „Ventiláciu odporúčame smerovať mimo priameho kontaktu s telom a teplotu v aute nenastavovať príliš nízko,“ radí lekár. Suché oči, podráždené hrdlo, škrabanie v nose či nepokojný spánok sú ďalšie bežné, no často prehliadané dôsledky pôsobenia klimatizácie. „Klimatizovaný vzduch môže prispieť k dehydratácii, pretože zrýchľuje odparovanie vody z pokožky a slizníc. Človek pritom nemusí mať pocit smädu tak intenzívny ako v teple, no telo sa postupne dehydratuje,“ upozorňuje Solčiansky.
Napriek všetkým rizikám môže klimatizácia zohrávať pozitívnu úlohu, najmä u ľudí s ochoreniami srdca, vysokým krvným tlakom či chronickými pľúcnymi chorobami. „Správne nastavená klimatizácia dokáže znížiť riziko kolapsu, predchádzať dehydratácii a zmierniť stres pre kardiovaskulárny systém,“ uzatvára odborník.
(SITA,dkn)
Odporúčané články
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) eviduje od roku 2020 viac ako 14-tisíc novodiagnostikovaných poistencov s rakovinovými ochoreniami, ktorých príčinou môže byť ľudský papilomavírus (HPV). Vírus sa týka žien aj mužov a podľa aktuálnych údajov je ním infikovaných viac ako 80 % sexuálne aktívnej populácie.
Záchranná zdravotná služba ZaMED vyzýva na opatrnosť pri letných festivaloch, ktoré každoročne prilákajú tisícky ľudí. Záchranári často zasahujú pri kolapsoch z tepla, úrazoch či intoxikáciách. „Najčastejšou príčinou ich zásahov sú ľudia pod vplyvom návykových látok,“ hovorí záchranár a vedúci Tréningového centra ZaMED Patrik Brna.
Syndróm vyhorenia ohrozuje desaťtisíce Slovákov v produktívnom veku. Viac ako dve tretiny z nich vykazujú príznaky v osobnej či pracovnej rovine svojho života. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu stresu v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera, do ktorého sa zapojilo vyše 34 000 respondentov.
