Konzumácia zeleniny nezaručuje ochranu pred srdcovými chorobami
Odmalička sa riadime myšlienkou, že jedenie veľkého množstva zeleniny je kľúčom k dlhému a zdravému životu. Bezpochyby sa jedná o dôležitú súčasť každodenného príjmu potravy. Významný britský výskum však teraz prichádza s tvrdením, že konzumácia zeleniny nemusí pomôcť ochrániť organizmus pred srdcovými chorobami.
Vedci z Oxfordskej univerzity pracovali na výskume viac ako dekádu a zapojilo sa doň viac ako 400 000 Britov. 12 rokov sledovali stovky tisíc ľudí, s cieľom nájsť prípadné spojitosti medzi jedením surovej či varenej zeleniny a srdcovými ochoreniami. Počas tejto doby až 18 000 ľudí malo závažné problémy so srdcom, ako napríklad infarkt či mŕtvicu. Ľudia, ktorí jedli najviac surovej zeleniny, mali o 15% nižšiu pravdepodobnosť srdcových problémov. V prípade konzumácie varenej zeleniny sa nenašli žiadne rozdiely. Akékoľvek benefity jedenia surovej zeleniny však vyprchali, akonáhle sa prihliadlo na ostatné faktory, ako napríklad blahobyt či životný štýl. Štúdia teda zhrnula, že jedenie veľkého množstva zeleniny nemá ochranný efekt v prípade kardiovaskulárnych ochorení.
Má zmysel jesť zeleninu?
Vedci jednohlasne prízvukujú dôležitosť zeleniny. „Jedenie vyváženej stravy a udržiavanie zdravej váhy naďalej patria k podstatným spôsobom vedenia zdravého života a znižovania rizika závažných ochorení, vrátane niektorých typov rakovín,“ hovorí výskumník Ben Lacey pre britský denník Daily Mail.
Britská Národná zdravotná služba (NHS) zhŕňa hlavné zásady zdravej a vyváženej stravy. Každý vyvážený denný jedálniček by mal obsahovať nasledovné:
- 5 porcií ovocia alebo zeleniny: čerstvé, mrazené, sušené, ale aj zavárané ovocie a zelenina;
- aspoň 30 gramov vlákniny;
- fazuľa, ryby, vajíčka, mäso, a iné proteíny;
- mliečne výrobky či ich alternatívy s nižším obsahom cukru a tuku;
- nenasýtené oleje a nátierky v malých množstvách;
- dostatok vody každý deň;
- menej ako 6 gramov soli a 30 gramov nasýtených tukov.
Zdroj: (dailymail.co.uk, NHS, ML)
Odporúčané články
Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach zaviedla AI softvér, ktorý mení fungovanie oddelenia urgentného príjmu. Tento nový nástroj, prvý svojho druhu na Slovensku, umožňuje lekárom rýchlejšie a efektívnejšie triediť pacientov, pričom zabezpečuje, aby sa urgentnej starostlivosti dostalo tým, ktorí to najviac potrebujú.
Ministerstvo zdravotníctva rozhodlo o zrušení preskripčných obmedzení pri súbore liekov, ktoré sú určené pre pacientov s ochoreniami plúc. Od 6. septembra 2024 môže takéto lieky predpísať nielen pneumológ, či imunoalergológ, ale aj všeobecný lekár pre dospelých a všeobecný lekár pre deti a dorast. Pacient tak nebude musieť čakať na špecialistu, ale pri akútnej potrebe a aj na pokračovanie v liečbe mu potrebné lieky môže predpísať všeobecný lekár pre dospelých a pediater.
Letné horúčavy, obľúbené pre dovolenky a rodinné grilovačky, nesú so sebou aj riziká, ktoré mnohí z nás podceňujú. Odborníčka na hygienu potravín, doc. MVDr. Monika Pipová, CSc. z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach varuje pred hrozbami, ktoré môžu znehodnotiť naše potraviny a spôsobiť závažné ochorenia. Aké sú hlavné riziká a ako sa im môžeme vyhnúť?