Lekár Oto Sova je za povinné očkovanie proti COVID-19

Zdá sa, že druhá vlna COVID-19 je realitou. Pravdepodobne dôsledkom letných dovoleniek u nás, ale i vo svete pribúdajú denne vysoké čísla nakazených. Zároveň sa blíži chrípkové obdobie, ktoré môže situáciu s koronavírusom ešte viac skomplikovať. 

MUDr. Oto Sova, CSc., biochemik, ktorý sa okrem všeobecnej medicíny dlhodobo zaoberá vo svojom výskumnom ústave BOOS-BS v Košiciach vývojom vakcín, očkovacích látok a tiež výskumom bioaktívnych výťažkov z rastlín a ich využitím pre zdravie človeka. V minulosti pracoval v Slovenskej akadémii vied a bol ocenený striebornou medailou SAV za zásluhy v biologických vedách.  

Myslíte si, že druhá vlna bude silnieť a bude silnejšia ako prvá? 
Myslím si, že áno. Nasvedčuje tomu niekoľko faktorov. Prvá vec, pôvodný vírus, nech sa už na to pozeráme z akéhokoľvek pohľadu, už nie je taký silný, ako bol pôvodne vo  Wu-chane. V súčasnosti je už veľa bezpríznakových nakazení, hlavne u mladších, a tí sú potom violentnejší a neberú súčasnú situáciu príliš vážne. Všetky opatrenia od nosenia rúšok až po dezinfekciu, ktoré majú byť povinné, sa začínajú znevažovať, čím sa zvyšuje počet nakazených. Prispievajú k tomu aj dovolenky, ľudia si nedokážu odpustiť zahraničné dovolenky. Stačil jeden autobusový zájazd a celá Orava je zamorená.

Blíži sa chrípkové obdobie. Ako vidíte situáciu? Bude počet nakazených s chrípkovým obdobím stúpať? 
Počet nakazených bude rozhodne stúpať. Chrípka oslabuje našu imunitu a telo. Ku chrípke sa môže pridružiť zápal pľúc a aj iné ochorenia, ako angíny, a oveľa ľahšie sa človek potom nakazí aj COVID-19. Chrípkové ochorenie, samozrejme, môže skomplikovať aj priebeh COVID-19. Príznakom COVID-19 je aj vysoká teplota, ktorú môže chrípka ešte potenciovať, čím sa sťažuje dýchanie a všetko sa to kumuluje v dýchacích cestách.

Dá sa rozlíšiť na základe príznakov chrípka od COVID-19? Je nejaký zásadný príznak?
Jediným zásadným príznakom je, že pri COVID-19 sa stráca chuť a čuch, ale ani to sa nemusí stratiť vždy. Inak sa to na základe príznakov rozlišuje veľmi ťažko, okrem posledných fáz choroby, keď choroba prepukne naplno. 

Na ktoré ďalšie orgány okrem pľúc môže koronavírus zaútočiť?
Prvé informácie hovorili, že ide hlavne o pľúca, o degeneráciu pľúc, ale momentálne sa ukazuje, že môže zaútočiť aj na kardiovaskulárny systém. Sú niektoré ukazovatele, ktoré hovoria, že došlo k zápalu srdcového svalu, potom k zápalu ciev a k neopodstatneným trombózam v priebehu tohto ochorenia. Takže je to už rozšírené.

Na čo by sme mali najviac dbať v boji proti koronavírusu?
Prvá vec je dodržiavať všetky opatrenia, ktoré sú nariaďované od našich epidemiológov. Nariadenia sú vytvárané na základe ich dlhoročných skúseností, pričom na Slovensku máme veľmi dobrých a skúsených epidemiológov. Klobúk dole pred nimi! Pokiaľ sa dodržiavali všetky opatrenia, tak ako to bolo v prvej vlne, Slovensko bolo na tom v porovnaní s okolitými štátmi výborne. Momentálne už sme violentní, nedočkaví, počúvame kadejaké iné náhľady, a to sa prejavuje tým, že počet nakazených stúpa a stúpa.

Ako si posilňovať imunitu v boji proti COVID-19 a chrípke?
Máme látky, ktoré poznáme a ktoré nepoznáme. Látky, ktoré poznáme, sú hlavne vitamíny, ktoré sa nachádzajú v čerstvom ovocí a zelenine, hlavne ide o vitamín C, D, K2 a z minerálov je to zinok. Toto sú hlavné posilňovače imunity. Imunita sa posilňuje aj zdravým životným štýlom, to znamená, že neužívame alkohol, cigarety a odbúravame všetko, čo telu škodí. 

Ktoré sú tie menej známe látky posilňujúce imunitu?
Menej známe látky sú saponíny, ktoré znižujú povrchové napätie. My pracujeme so saponínmi už veľmi dlho. Nachádzajú sa v rastlinách, hlavne v palme Yucca Shidigera. Saponíny znižovaním povrchového napätia činia povrchy klzkými. A princíp v boji proti vírusom a baktériám je ten, že baktérie a vírusy, ktoré žijú s nami v symbióze, ako napr. escherichia koli, sa vedia množiť v roztokoch. Bacily a vírusy, ktoré sú choroboplodné, sa nevedia takto množiť v roztokoch, tie musia priľnúť na určitý povrch. Pokiaľ užívame saponíny, tie zabezpečia to, že sa zníži povrchové napätie orgánov a urobia orgány klzkými, ako keď si namydlíme ruky a tým sa mikróby nevedia uchytiť a zníži sa ich množstvo. A k tomu, aby vyvolali vírusy či baktérie chorobu, musí ich byť určité množstvo, ktoré presiahne možnosti nášho imunitného systému.

Uvediem príklad, môj imunitný systém dokáže zlikvidovať 100 milónov určitých baktérií. Ak idem medzi ľudí a nakašle na mňa niekto 40 miliónov baktérií, neochoriem, ale ak sa na mňa dostane 120 milónov baktérií, tak už ochoriem. Užívaním saponínov dokážeme znížiť množstvo vírusov a mikróbov v sebe. Odporúčam užívať saponíny, a takto zvyšovať svoju prevenciu.

Na Slovensku sa veľmi málo ľudí očkuje proti chrípke, len 4 percentá. Ak by sa zaočkovalo viac ľudí, pomohlo by to v boji proti COVID-19?
Samozrejme, že by to pomohlo, pretože by sa zvýšila imunita týchto ľudí a nečerpala by sa na boj proti  chrípke. Neviem, prečo sa na Slovensku očkuje tak málo ľudí na chrípku, iba 4 – 5%, potom sú zbytočné úmrtia na chrípku. A potom sa argumentuje, čo tu chcete s tým koronavírusom, keď na chrípku ročne zomiera 20-tisíc ľudí.

A zbytočne zomierajú, lebo ak by sa dali zaočkovať, tak by nezomreli. Tu treba zvýšiť trošku osvetu a informovať ľudí viac, čo nám očkovanie poskytuje.

Vo vašom výskumnom ústave sa zaoberáte aj vývojom vakcín a očkovacích látok. Ako rýchlo koronavírus mutuje? 
Doteraz koronavírus nemutoval, on je trošku iný ako ostatné vírusy. Má vysoký obsah bielkovín, preto sa aj ťažšie proti nemu vyvíja vakcína, lebo proti vírusom, kde je jedna-dve rozhodujúce bielkoviny, sa vakcína vyvíja ľahšie. S vírusom sa hráme na slepú babu, z vírusu sa vyizoluje 12 – 14 typov bielkovín a nevieme, ktoré sú dominantné, proti ktorým je potrebné vytvoriť protilátky. Preto je vývoj vakcíny proti COVID-19 zdĺhavý. Druhá vec je, ako bude vakcína prijatá populáciou. Najlepšie by bolo, aby bolo očkovanie povinné. Povinné očkovania nás zbavili moru, tuberkulózy, čiernych kiahní, diftérií a všetkých ostatných chorôb, ktoré podstatne znižovali našu životnosť a zvyšovali mortalitu.
 
Ja zastávam názor povinného očkovania. Avšak ľudia sú v súčasnosti violentní a majú veľa „ľavých“ informácií, ktoré ich utvrdzujú v tom, aby boli proti všetkému, čo sa v súčasnosti nariaďuje. Je to ich spôsob života, ale tým škodia len sami sebe.

Aký je váš osobný odhad, kedy by mohla byť vakcína dostupná na Slovensku a kedy už bude „dobre“?
Myslím si, že niekedy budúci rok, možno v marci. To by mohol byť konečný bod za koronavírusom, kedy by sme mohli zvíťaziť, kedy by sa koronavírus dostal do kategórie chrípky. Tak ako s chrípkou žijeme a meníme rok čo rok vakcíny, ale stále máme protivakcínu, tak to by sa stalo aj s koronavírusom.