Osteň v nohe je veľmi bolestivý
Ostroha pätnej kosti trápi približne 15 percent ľudí. Osteň v nohe, hlboko v mäkkých častiach chodidla v oblasti päty, je pri státí, chôdzi alebo pri behu veľmi bolestivý. Dáva o sebe vedieť už od rannej cesty do kúpeľne, po dlhom sedení, väčšej záťaži, ale aj keď večer odpočívate. Ak ostrohu už raz máte, hlási sa takmer nepretržito a nahlas.
Choroba neprichádza po špičkách, ale natvrdo, po pätách. Čo krok, to ostré došliapnutie na zväzok ihiel. Človek by najradšej nevytiahol päty z domu. Športovanie, výlety i každý krok smerom do práce znamená pre človeka s výrastkom na päte prekonávanie samého seba.
Ostroha netrápi iba starších, už aj tridsiatnici s ňou majú svoje neblahé skúsenosti. Kde tkvie príčina a ako vlastne vzniká toto bolestivé ochorenie dolných končatín? Ako sa ho zbaviť? Opýtali sme sa MUDr. Vladimíra Filipa z Kliniky ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice.
Ako a kedy vzniká toto nepríjemné ochorenie?
Jednou z najčastejších príčin bolestí plôšky nohy je postihnutie úponovej časti šľachy v oblasti plantárnej aponeurózy a krátkych svalov nohy na pätnú kosť. Ostroha (trakčný osteofyt) pätovej kosti vzniká v dôsledku patologického ťahu týchto svalov. Zvýšený výskyt tohto ochorenia je pozorovaný u obéznych pacientov, pri zatuhnutí Achillovej šľachy. Spôsobuje ho nosenie nevhodnej obuvi, statické preťažovanie alebo športové aktivity, pri ktorých dochádza k doskokom a dorazom, ako napr. pri basketbale.
Aké sú jeho počiatočné prejavy?
Pacienti často lokalizujú bolesť do vnútornej časti päty. Pomerne charakteristická bolesť nastupuje predovšetkým po dlhšom odpočinku, keď v stoji začneme vykonávať svoju bežnú dennú činnosť. Po niekoľkých minútach sa zmierňuje, ale v priebehu dňa s dobou strávenou na nohách sa zhoršuje.
Čo sa stane, ak ostrohu ‘odignorujeme’?
Pri neliečenej forme môže bolesť postupne vyradiť pacienta z normálneho života, pretože intervaly dočasnej bolesti sa časom zmenia na neustávajúcu celodennú bolesť, ktorá zle reaguje na konvenčnú liečbu. Ostrohy v pokročilom štádiu okrem iného môžu spôsobiť aj mozole, čo je fyziologický obranný dej organizmu s cieľom zmäkčiť a tlmiť nárazy o podložku. Takýto nález je ale pomerne zriedkavý.
V čom spočíva liečba?
Spočiatku sa snažíme odstrániť príčinu tohto ochorenia. V prvej fáze odporučíme redukciu hmotnosti, úpravu obuvi so „zmäkčením“ päty v mieste priameho kontaktu s podložkou a vyhýbanie sa zvýšenej fyzickej aktivite. V spolupráci s rehabilitačným pracoviskom využívame aj fyzikálnu liečbu v podobe strečingu lýtkového svalstva, ultrazvuku, razových vĺn, vodoliečby alebo masáže.
Pri neúspechu pristupujeme k podávaniu nesteroidných antireumatík event. k lokálnej aplikácii kortikosteroidných injekcií. U rezistentných foriem má pozitívny efekt röntgenové žiarenie v analgetickej dávke, aj keď efekt tejto liečby sa dostaví najskôr po 6-8 týždňoch. Pomerne v 90 – 95 percentách je úspešná konzervatívna liečba a len malé percento pacientov musí podstúpiť chirurgický zákrok.
Existuje aj prevencia?
Prevencia spočíva hlavne v redukcii už spomenutých rizikových faktorov, pri ktorých je pozorovaná zvýšená incidencia vzniku ostrohy. Ženské pohlavie by malo znížiť výšku podpätkov.
Vieme si pomôcť aj sami doma?
Naťahovanie lýtkových svalov (strečing) môže znížiť napätie úponu svalov a zmierniť bolesť už pri rannom vstávaní. Silikónové opätenky častokrát zmiernia počiatočné symptómy ochorenia. Pri akútnej bolesti spôsobenej zápalom pomáha aj lokálna liečba ľadom, ktorý je obalený v ochrannej textilnej vrstve (riziko omrzliny) a prikladá sa na 15 – 20 minút niekoľkokrát denne. Pri neúspechu samoliečby je nutné čo najskôr vyhľadať lekára, nielen z dôvodu diferenciálnej diagnostiky, ale čím dlhšie trvajú symptómy bolesti päty, tým dlhšie bude trvať aj liečba tohto ochorenia.
Foto: shutterstock