Po mozgovej príhode špeciálne cvičte

Náhla cievna mozgová príhoda (NCMP) prichádza nečakane, no nie bez varovania. Odstrašujúcu diagnózu laici poznajú aj pod názvami mŕtvica či porážka. Ak ju už raz niekto prekonal, má výrazne väčšie riziko vzniku ďalšej. Ako s tým žiť?

„Platí, že títo ľudia sú viac ohrození ďalšou porážkou. Preto je veľmi dôležité, aby pacienti, ktorí už NCMP prekonali, robili všetko, čo môžu, na zníženie tohto rizika. Musia to vnímať ako celoživotný proces,“ hovorí primárka Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Eliška Takácsová z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura.  

Typy mozgových príhod

Cievna mozgová príhoda je poškodenie mozgu spôsobené najmä dvoma spôsobmi. „Cievka v mozgu sa upchá. Ide o ischemickú CMP. Druhým typom je, keď cievka praskne a krv sa vyleje do mozgu alebo jeho okolia. Ide o hemoragickú CMP. Táto nepríjemná komplikácia postihne ročne milióny ľudí a tretina z nich ju neprežije.

Na Slovensku je treťou najčastejšou príčinou smrti a počet pacientov, ktorí dostanú CMP, každoročne stúpa.“ Mozgová príhoda môže zasiahnuť rôzne časti mozgu. „Pri poškodení mozgového centra v pravej hemisfére je zvyčajne postihnutá ľavá ruka a noha a naopak. Poškodenie ľavého mozgového centra má následok poškodenia pravej časti tela.“ K zlepšeniu po NCMP dôjde obvykle do niekoľkých mesiacov po jej vzniku. „Hoci mnohí pacienti pokračujú po mozgovej príhode v aktívnom živote, nie u každého je možné obnoviť všetky jeho predchádzajúce funkcie a schopnosti. V takomto prípade je potrebné prispôsobiť sa životu po mozgovej príhode a vhodne upraviť životný štýl.“  

Rekonvalescencia

Mnohí pacienti neveria lekárom, keď im oznámia, že najlepšia a najrýchlejšia cesta k zlepšeniu neurologického postihnutia nie je prostredníctvom medikamentov, ale najmä cestou rehabilitácie. „Po mozgovej príhode je práve cielené špeciálne cvičenie najdôležitejšou súčasťou rekonvalescencie. Pomáha zlepšovať silu, koordináciu, výdrž i istotu a sebadôveru v pohyboch a postupne opäť získavať stratené schopnosti.

Cieľom rehabilitácie po cievnej príhode nie je len tréning pohybu alebo reči. Podstatou celého procesu je maximalizovať mieru nezávislosti, sebestačnosti a s tým súvisiaceho sebavedomia pacienta. Teda pomôcť mu obnoviť stratené znalosti a schopnosti.“ Rehabilitácia a logopedická starostlivosť začína čo najskôr a trvá aj niekoľko mesiacov. „Úspech závisí od typu a rozsahu NCMP a aj od spolupráce pacienta. Prvá fáza rehabilitácie podporuje zlepšenie pohybu pri nejakom ochrnutí alebo ťažkostiach s pohybom končatín. To im môže pomôcť postupne sa naučiť zvládať každodenné aktivity v bežnom živote. Tiež umožní pacientovi zachovať si mobilitu. Napríklad naučiť sa používať barly. Získať náhradné zručnosti, ako je písanie druhou rukou, obnoviť alebo zlepšiť schopnosť reči a písma. Dôležité je získať sebestačnosť v obliekaní, príprave jedla a hygiene.“ Riziko opakovania CMP je relatívne vysoké.

Dôležité je dodržiavať viaceré odporúčania. „Treba pravidelné cvičiť, mať alkohol pod kontrolou, udržiavať si váhu, jesť vyváženú stravu a hlavne nefajčiť.“  

Fyzické aktivity

Rôzne koníčky, najmä športovanie, sú vítané. Treba ale mať na pamäti svoj zdravotný stav a zvoliť primeranú mieru. Ak je postihnutie ľahké, dá sa rekreačne športovať. „Odporúčam prechádzky, ľahký jogging, bicyklovanie, bežkovanie. Plávanie je vhodné najskôr tri mesiace od príhody. Nevhodné sú silové športy ako posilňovanie, skákanie, ale aj basketbal. Dobré je si merať tlak a pulz počas a po športovaní. Cieľom liečby je zlepšiť stav pacienta natoľko, aby bol v každodennom živote sebestačný. Po náhlej cievnej mozgovej príhode musí pacient zhodnotiť svoje možnosti, telesné a duševné schopnosti. Starostlivo treba zvážiť aj prípadný návrat do práce,“ dodáva Eliška Takácsová.  

Rizikové faktory

Zopár rizikových faktorov nemôžeme ovplyvniť. Napríklad vek, pohlavie alebo dedičnosť. „Najvyššie riziko majú ľudia starší než 65 rokov. Od 55 rokov sa každých desať rokov riziko CMP zdvojnásobuje. Muži majú vyššie riziko než ženy, no ženy na CMP častejšie umierajú. Dôležité je aj, či niekto v rodine už mal CMP. Riziko je vyššie u ľudí, ktorí majú takúto rodinnú históriu.

Väčšinu rizikových faktorov na vznik CMP však môžeme ovplyvniť. Sú to najmä vysoký krvný tlak, fajčenie, pitie alkoholu a stres. Pozor si musíme dať aj na cukrovku, vysoký cholesterol, obezitu a nepravideľný srdcový rytmus.